Výzva pre malých a začínajúcich farmárov je určená najmä mikropodnikom v oblasti agrosektora, ktorí s farmárčením majú skúsenosti a snažia sa presadiť na trhu. Na svoj štart môžu získať 15 tisíc eur. Cieľom je najmä podporiť ich v rozvoji a konkurencieschopnosti. Podľa Vidieckej platformy ide o prvú výzvu zameranú na mikropodniky, ktorá ale ich predstavy nenapĺňa.

„Za ústredný problém pri malých hospodárstvach považujeme finalizáciu potravín z vlastnej produkcie a možnosť jej ďalšieho predaja. Preto sme pri kreovaní výzvy 6.3, navrhovali to, aby bola podpora naviazaná najmä na tvorbu prevádzkární. Umožnili by sme tým rozvoj malovýroby, ale aj to aby sa dostali k spotrebiteľom kvalitné regionálne produkty vo väčšej miere,“ vysvetlila Lucia Gallová z Vidieckej platformy.

Problém vidí aj v tom, že výzva výrazne zvýhodňuje mikropodniky v oblastiach s vysokou nezamestnanosťou, a to aj napriek tomu, že problém presadiť sa na trhu nie je viazaný na ponuku práce a región, ale je plošný. 

„Uvedomujeme si zároveň, že podmienky, v rámci ktorých sa kritériá výziev a samotné výzvy nastavujú, sú presne definované v zmysle špecifických mechanizmov, procesov a nariadení. Takto nastavené procesy nám však ponúkajú aj skvelú príležitosť na to, aby sa úradnícky svet nariadení a mechanizmov stretol so svetom praxe a zdravého sedliackeho rozumu a vzájomne sa pochopili. K tomu nám stačí len dostatok nasadenia a trpezlivosti,“ uzavrela Lucia Gallová.

Kritika nastavenia kritérií vo výzve pre malých a začínajúcich farmárov zaznela aj z radov Agrárnej komory Slovenska. Podľa jej šéfky Heleny Patasiovej komora na základe podkladov výzvy obodovala viacerých farmárov z prihraničných oblastí. Dobré bodové hodnotenie získali farmári z menej rozvinutých regiónov, a práve tam podľa komory poputuje najviac peňazí.

„Bude málo žiadateľov, ktorým tieto kritériá budú vyhovovať, a to nehovorím ešte o úspešnosti,“ uviedla Patasiová.

Okrem rozdeľovania regiónov podľa zamestnanosti kritizovala aj bodovanie najvyššieho dosiahnutého vzdelania či body za vytváranie pracovných miest počas doby trvania projektu.

„Čo sa týka zamestnávania – dať prácu okrem seba jednému či dvom ľuďom, keď je výška dotácie 15 tisíc eur, prípadne pri podnikoch so štandardizovaným výstupom 4 až 10 tisíc eur, to sú vlastne tržby, takýto malý farmár nie je predsa schopný ešte niekoho zamestnávať, pretože cena práce je vysoká,“ dodala Helena Patasiová.

Celkovo agrorezort na opatrenie vyčlenil 4 950 000 eur. V bratislavskom kraji môže peniaze získať najviac 8 subjektov, na zvyšnom území Slovenska je to ďalších 322 subjektov. Žiadosti možno predkladať do 13.4.2018.