K preplácaniu časti nákladov na poistné sa štát po dlhých rokoch vrátil v roku 2019. Táto forma podpory predtým fungovala v rokoch 2000 až 2012 a po jej obnovení ju poľnohospodári privítali, o čom svedčil aj každoročne rastúci záujem o refundáciu časti nákladov. Výzva, ktorá sa dlhoročne vyhlasovala v jarnom termíne, však tento rok priniesla neistotu a váhanie nad tým, či a kedy poistné uzavrieť. Vyhlásená totiž na jar nebola a dodnes o nej poľnohospodári mali len kusé a neoficiálne informácie. V ich radoch to spôsobovalo neistotu.
Nepriaznivé dôsledky dovozu poľnohospodárskych komodít z Ukrajiny sú evidentné, oslabujú konkurencieschopnosť miestnych výrobcov, vedú k narušeniu trhu, strate tradičných vývozných destinácií a vyvíjajú nadmerný tlak na vidiecke hospodárstva. Uvádza sa v spoločnom stanovisku Maďarska, Bulharska, Poľska a Slovenska, ktoré na zasadaní Rady ministrov poľnohospodárstva a rybolovu (Agrifish) v pondelok v Bruseli predstavil maďarský minister poľnohospodárstva István Nagy.
Poľnohospodári kvôli európskym zákazom prípravkov na ochranu rastlín nemajú čím chrániť plodiny pred škodcami, plesňami alebo burinami, čo sa prejavuje v ich oslabení. Zhoršenie stavu rastlín následne môže znížiť aj výnosy a objem tohtoročnej úrody. V tlačovej správe na to dnes upozornila Agrárna komora ČR. Český minister poľnohospodárstva Marek Výborný (KDU-ČSL) dnes preto požiadal Európsku komisiu, aby v prípade zákazu účinnej látky zabezpečila alternatívnu náhradu. A ak nebude k dispozícii, aby predĺžila prechodné obdobie, počas ktorého bude možné doterajšiu a bezpečnú látku používať. Povedal to dnes po rokovaní na Rade ministrov poľnohospodárstva EÚ (AGRIFISH) v Bruseli.
Český minister poľnohospodárstva Marek Výborný považuje za pozitívne, že v dohode o budúcom vývoze poľnohospodárskych produktov z Ukrajiny do Európskej únie by sa mal objaviť dôraz na zvýšenie štandardov ukrajinskej produkcie. Práve to podľa neho kritizovali aj českí poľnohospodári. Stanovené kvóty na dovoz z Ukrajiny sú podľa neho prísnejšie ako boli pred tohtoročným 5. júnom, ale zároveň voľnejšie a viac podporujúce Ukrajinu, ako tomu bolo v roku 2016, teda ešte pred začiatkom ruskej agresie. Minister však zároveň skritizoval, že členské štáty zatiaľ od Európskej komisie nedostali všetky detaily dojednanej dohody, ale len jej obrysy.
Odbytové družstvá môžu aj dnes, rovnako ako v minulosti, predstavovať riešenie mnohých problémov, ktorým poľnohospodárstvo čelí. Poľnohospodárom umožňujú získať lepšie postavenie na trhu aj lepšie zvládať výkyvy cien či nákladov. V rozhovore s ČTK to povedal predseda Družstevnej rady Poľnohospodárskeho zväzu ČR Martin Lev.
Produkcia ošípaných na Slovensku rokmi klesá a dnes sa už nedá porovnávať s tým, čo sme u nás dokázali dochovať pred desiatkami rokov. Pulty zaplavuje dovážané bravčové mäso z rôznych kútov Európy, aj zo vzdialeného Španielska či Holandska. Naši producenti neraz dovozovým produktom len ťažko dokážu konkurovať cenou. Napriek tomu sa nájdu takí, ktorí od chovu ustúpiť nechcú – ani napriek nízkej konkurencieschopnosti, ani napriek rizikám, ktoré neustále už niekoľko rokov predstavuje africký mor ošípaných. Ostražitosť chovateľov len nedávno preverila aj slintačka a krívačka, ktorá sa však na farmy ošípaných u nás vôbec nedostala.
Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Richard Takáč (Smer-SD) berie farmárom ďalšie peniaze, pretože na náhradu chovov použije peniaze z Programu rozvoja vidieka (PRV) SR. Uviedol to v pondelok na tlačovom brífingu opozičného hnutia Slovensko poslanec Národnej rady (NR) SR Rastislav Krátky v reakcii na Takáčovu eurofondovú výzvu, ktorá má slúžiť na obnovu chovov po slintačke a krívačke (SLAK).
Výrobný komplex trnavskej sladovne Lycos Malt sa nachádza presne na mieste, kde bolo na prelome 19. a 20. storočia jedno z najväčších vinárstiev v strednej Európe, ale skrachovalo v čase nákazy fyloxéry. Víno vystriedalo pivo a v zasadačke súčasnej sladovne vidieť na obrázku z roku 1930 sladovňu Treumann, predchodcu dnešnej sladovne, ktorú začal nemecký obchodník prevádzkovať priamo v objekte bývalej vinárskej výroby.
Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč (Smer-SD) pripravil slovenských farmárov o viac ako jednu miliardu eur, ktorá mohla slúžiť poľnohospodárom, potravinárom či lesníkom na skutočný rozvoj vidieka. V piatok to na tlačovej konferencii povedal opozičný poslanec Marián Čaučík (KDH) s tým, že Takáč by mal prestať hádzať vinu na predchádzajúce vlády a pozrieť sa na svoje zlyhania v rezorte pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.
Štátny podnik Lesy Slovenskej republiky predávajú drevo aj spoločnostiam, ktoré nemajú spracovateľské kapacity. Naopak, spracovateľské závody v SR nemajú dostatok drevnej hmoty, pretože sa vyváža nespracovaná vo forme guľatiny zo Slovenska. Uviedli to predstavitelia opozičnej SaS Branislav Gröhling a Alojz Hlina. Lesy SR tak podľa nich porušujú vlastnú obchodnú politiku, podľa ktorej sa má drevo predávať len spracovateľom.
V rámci takzvaného poľnohospodárstva 5.0 sa neustále skloňujú pojmy ako autonómne roboty, drony a umelá inteligencia. Nové technológie postupne do sektora prenikajú v rôznej podobe. Na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre testovali v rámci nových technológií menší autonómny robot, určený na práce v sadoch, viniciach, ale aj na menších poliach.
Potraviny a komodity z Ukrajiny, ktoré zaplavili trh najmä v susedných krajinách po liberalizácii obchodu s EÚ od roku 2022, sa budú môcť dovážať do Únie bez cla iba v takých objemoch, aké boli bežné pred vojnou na Ukrajine. Ide predovšetkým o vajcia, hydinové mäso, cukor, pšenicu, kukuricu alebo med. Pri jačmeni a slade sa tieto objemy môžu zvýšiť na maximálnu úroveň, ktorú dosiahli počas vojny s Ruskom, teda počas platnosti bezcolného styku v rokoch 2022-2025.
Najkomentovanejšie za 7 dní