Napriek viac ako štyridsaťročnej histórii Poľnohospodárskeho družstva v Ludrovej, smer tomuto podniku určovali len traja muži. Tým aktuálnym je Miroslav Štefček, ktorý udržal kontinuálny rozvoj podniku postavený na širokej diverzifikovanej výrobe a pritom nezaprel ani svoju zootechnickú minulosť. Napriek neľahkej situácii hľadá riešenia, ako modernizovať chov hovädzieho dobytka a tým zabezpečiť budúcnosť celej živočíšnej výroby.

Jedno z čiastkových riešení bolo vybudovanie hnojnej koncovky. Existovala alternatíva maštaľného hnojiska, alebo bioplynovej stanice. Rozhodli sa pre druhú možnosť a na hospodárskom dvore v Liptovskej Štiavnici už viac ako päť rokov funguje kogeneračná jednotka projektovaná presne pre potreby živočíšnej výroby.

„Denne vyrábame elektrickú energiu z 35 ton maštaľného hnoja. Som hrdý, že používame len 300 kilogramov kukuričnej siláže, pretože našim cieľom bolo primárne vyriešiť chov hovädzieho dobytka a nie stať sa energetikmi. Výkon bioplynovej stanice na úrovni 0,2 MW je pre nás absolútne postačujúci. Takzvané odpadové teplo používame na vykurovanie objektov a na zohrievanie úžitkovej vody pre potreby dojárne,“ hovorí Miroslav Štefček.

Vybudovanie bioplynky bolo prvou časťou investičného zámeru. Tou následnou mali byť nové ustajňovacie priestory pre súčasných štyristo kusov dojníc, na ktoré majú záujem využiť prostriedky z aktuálne prebiehajúcej výzvy.

 „Mlieko sa na Slovensku vyrábať bude. Možno menej ako dnes, produkcia ale zostane v rukách tých, ktorí dosiahnu určité náklady. V oblasti vstupov do výroby nemáme veľa možností, kde si ešte výraznejšie strážiť vstupy do výroby. Už dnes zvyšujeme kvalitu objemových krmovín, využívame vlastnú miešareň kŕmnych zmesí a komodity, ktoré nedopestujeme, nakupujeme v období, keď je cena najvýhodnejšia. Samotné zefektívnenie výroby nám vo veľkej miere vyrieši práve nový kravín, čím uzavrieme celý systém výroby,“ zamýšľa sa Miroslav Štefček.

Napriek tomu, že nové ustajňovacie priestory by výrobu značne zjednodušili, realizačné ceny mlieka prinútili tamojších poľnohospodárov ešte raz vziať do rúk kalkulačku a zamyslieť sa nad opodstatnenosťou investície.

Dnes títo liptovskí hospodári dosahujú úžitkovosť na  úrovni 7200 litrov mlieka na dojnicu a rok. Hlavnú výrobu realizujú cez červeného holsteina, ale nevzdali sa ani pinzgauského dobytka. Višňovočervené stádo päťdesiatich kráv je záľubou, ktorá prináša radosť a ocenenia. Naposledy tento rok získali Zlatý kosák, ktorý sa udeľuje na výstave Agrokomplex. Úspešní boli aj vlani, keď z Národnej výstavy hospodárskych zvierat získala jedna z tamojších dojníc titul šampiónka výstavy.

Aktuálny prepad cien v oblasti výroby mlieka sa v Ludrovej darí vykrývať aj vďaka diverzifikovanej výrobe. Lom dolomitického kameniva v tomto roku modernizovali. Nová triedička frakcii kameňa je v prevádzke od júna a spolu s výstavbou diaľnice v regióne znamená kompenzáciu výpadku príjmov z výroby mlieka. Diverzifikované výroby sú v Ludrovej celkovo väčším zamestnávateľom, ako poľnohospodárska výroba, v ktorej pracuje štyridsaťtri, z celkovej takmer stovky zamestnancov.

„Tržby z poľnohospodárskej výroby sú v našom podniku stále vyššie ako z ostatných výrob,“ hovorí Miroslav Štefček a pripomína, že hospodária na výmere takmer 1700 hektárov, z čoho je približne sedemsto hektárov ornej pôdy. Na tejto výmere sa nevyhýbajú ani plodinám s vyššou pridanou hodnotou. Množiteľské zemiaky pestujú na výmere dvadsiatich šiestich hektárov a časť z produkcie predávajú aj cez vlastný veľkosklad ovocia a zeleniny.

„Celkovo minulý rok z pohľadu rastlinnej výroby nehodnotím veľmi pozitívne. Značný objem zrážok, ktorý padol približne v polovici žatvy spôsobil, že sme ešte v závere augusta nemali úrodu pod strechou. To čo sa podarilo pozberať pred dažďami prinieslo vynikajúce úrody. Jačmeň 7 ton z hektára, repka takmer 4 tony. Dokonca sa nám prvý raz v histórií podarilo dopestovať sladovnícky jačmeň,“ spomína predseda družstva.