Profesor Jan Vašák z Českej poľnohospodárskej univerzity v Prahe patrí k najvýznamnejších odborníkom na obilniny a olejniny. Jeho analýzy a pohľady do budúcnosti vždy vzbudia u poľnohospodárov záujem. Preto si aj redakcia poľnoinfo.sk, dovolila osloviť ho a rozprávať sa s ním nie len o perspektívach pestovania obilnín na Slovensku.

Pán Vašák, skúste zhodnotiť rozdiely slovenského a českého obilninárstva?
Rozdielov nie je veľa. Obe republiky nevyužívajú svoje intenzifikačné možnosti a obe sa orientujú viac na pšenicu, čo je možno chyba. Viac nedostatkov vidím ale v Českej republike, kde by pšenica nemala byť dominujúcou plodinou. Mal by to byť jačmeň. Slovensko má ale ideálne podmienky na pestovanie pšenice. To sú tie nížiny a suchšie oblasti. Pre pestovanie jačmeňa sú zase vhodné stredné a nižšie polohy. Nedostatok, ktorý vidím je najmä v intenzifikácii produkcie a v zdecimovanej živočíšnej výrobe. Z tohto dôvodu musíte aj mnohé plodiny za veľmi nízke ceny vyvážať do zahraničia. Napríklad kukuricu do Maďarska.

Neraz spomínate meno akademika Špaldoňa. Je pravdou, že práve v období jeho aktívneho pôsobenia, dosahovalo Slovensko vyššie hektárové úrody, ako Česká republika (aj celá EÚ – podotkol prof. Vašák). Teraz je to presne naopak a dokonca je tu ďalší paradox a to najvyššie náklady na pestovanie pšenice na hektár zo štátov Vyšehradskej štvorky. Kde vidíte chyby v slovenskom obilninárstve?
Podľa mňa pri tých nákladoch na hektár ide o štatistickú záležitosť. Náklady máte pravdepodobne vyššie, keď berieme do úvahy náklady na produkciu. Iste, tam, kde sú nízke úrody, sú aj náklady vyššie. Pravdepodobne sú tie náklady naozaj v súčasnosti o niečo vyššie, veď sme pätnásť – osemnásť rokov poriadne nehnojili.

V roku 2007 došlo k obrovskému nárastu nie len cien obilnín, ale takmer všetkých rastlinných komodít. Predpokladáte, že sa bude niekedy opakovať? Aký vývoj očakávate v tomto období, keď ceny klesli na úroveň po žatve v roku 2006?
Sú to ceny, ktoré sú z hľadiska posledných 20 rokov normálne, alebo mierne pod bežným normálom. Musíme ale poznamenať, že boli aj horšie roky. Je pravda, že medzitým rástli náklady na takmer všetky vstupy, to znamená, že situácia sa zhoršuje a cenové nožnice sa roztvárajú. Optimistická správa je, že približne od 5. – 6. januára 2009 vykazujú agrárne burzy nárast cien poľnohospodárskych komodít, ako pšenice, repky, ale aj bravčového mäsa. Očakávam, že ceny agrárnych komodít budú rásť značným tempom aj v budúcom období. Neverím, že rok 2007, bol jeden, úplne mimoriadny výkyv spôsobený finančnou špekuláciou. Kurz doláru oslaboval a ľudia vkladali svoje prostriedky do nákupu komodít. Kurz dolára ale neposilňuje a situácia sa môže veľmi rýchlo opakovať. Máme objektívne faktory, ako sú nárast počtu obyvateľstva, rast spotreby v Číne a Indii a prírodné podmienky, ktoré zohrávajú významnú úlohu. Napríklad v Rumunsku, v roku 2007, nedosahovali úrody pšenice ani 2 tony z hektára, čo je katastrofa, ktorá sa môže kedykoľvek opakovať.

FOTO poľnoinfo.sk: Profesor Vašák na stretnutí s poľnohospodármi

V súčasnosti sú náklady a výnosy pravdepodobne tak vyšponované, že ak chce podnik dosiahnuť slušný zisk, musí sa orientovať na plodiny, v ktorých je špičkový. Ktoré rastlinné komodity vedia naši poľnohospodári robiť a v ktorých dosahujeme svetové parametre?
Problém vidím v štatistike. Sú tu vynikajúce podniky, ktoré nezabúdajú, že bez intenzity nie je ekonomika. To znamená, intenzifikácia nemá alternatívu. Potom sú tu ale podniky, ktoré si stále myslia, že bez investícií, bez hnojenia, bez chemickej ochrany rastlín, bude ich ekonomika najlepšia. Samozrejme prehrávajú. Na Slovensku nemajú byť podpriemerné podniky, ale priemerné a nadpriemerné. Mali by ste sa mali orientovať na produkciu pšenice, kukurice (ale nie len ju lacno predávať do zahraničia) a sladovníckeho jačmeňa, na ktorý máte vynikajúce podmienky. Myslím si, že vášmu záujmu by nemala unikať ani tvrdá pšenica, ktorá je najcennejšou obilninou a ktorej pestovanie treba na Slovensku rozšíriť.

A čo mak? Česká republika je najväčším producentom maku na svete. V čom je problém, že Slovensko nedokáže vyrábať túto vysokoziskovú plodinu?
Na Slovensku je to záležitosť parlamentu. Po roku 1990 rozhodol, že mak je rizikový. Slovenskí zakonodarci kopírovali Gorbačova, ktorý obmedzil jeho pestovanie už po roku 1985. Česká republika nemá legislatívne obmedzenie na jeho produkciu. Pritom u maku neplatí to, že keď je niečoho veľa, musí to byť lacné. Ceny maku síce v súčasnosti poklesli, ale stále sú na slušnej úrovni.
Nový minister Stanislav Becík je úspešný a kvalitný pestovateľ tejto plodiny. Dobre vie, že zneužitie potravinárskeho maku je vylúčené. Samozrejme, musí zostať určitý systém štátneho dohľadu, ale nemôže byť tak komplikovaný, aby v značnej miere obmezdzil produkovať túto plodinu, ktorú na Slovensku pestujete už 1500 rokov.

FOTO poľnoinfo.sk: Bude takýto pohľad na naše polia častejší?

V súčasnosti je vďačnou témou pre média hospodárska kríza. Ako predpokladáte, že postihne poľnohospodárstvo?
Domnievam sa, že hospodárska kríza, večná mediálna téma, je skutočne tu. Došlo k pôžičkám veľkého množstva neexistujúcich, nekrytých peňazí. Rozdiely medzi sektormi, ktorých sa dotkne hospodárska kríza je ale celkom mimoriadny. Nevidím dôvod, aby malo poľnohospodárstvo na krízu doplatiť. Dokonca by mohlo na nej profitovať a vyťažiť. Paradoxne by totiž poľnohospodári mohli kupovať lacnejšie stroje, alebo pohonné hmoty. Hospodárska kríza sa nedotkla poľnohospodárstva ani v rokoch 1929 – 1932 v čase Veľkej hospodárskej krízy. Spotreba základných poľnohospodárskych komodít v tomto období neklesla, ba naopak, pri niektorých produktoch rástla.