Z uznesenia Európskeho parlamentu zo 7. septembra tohto roku je zrejmé, že ceny potravinárskych výrobkov rastú priemerne od roku 1996 o 3,3 percenta za rok. Za toto obdobie sa ale zvyšujú prevádzkové náklady v štátoch Európskej únie v priemere o 3,6 percenta a výkupné ceny poľnohospodárskych produktov rastú v priemere len o 2,1 percenta za rok.

Pod tento stav sa významným spôsobom podpísal proces koncentrácie najmä na úrovni maloobchodu, ktorý viedol k tomu, že malý počet obchodníkov nepriamo obchoduje s 13,4 miliónmi poľnohospodárov v Európskej únii. Ísť proti globalizácii je ale nemožné a preto poľnohospodári musia hľadať možnosti, ktorými zabezpečia, že cenové nožnice medzi ich príjmami a výdavkami sa budú roztvárať čo najmenej. Jedným z riešení je finalizácia produkcie a jej predaj buď priamo koncovému zákazníkovi, alebo obchodníkovi.

Minulý rok klesli nákupné ceny mlieka v Európskej únii až na 25 centov za liter a na Slovensku bol tento pokles ešte významnejší. Preto mnohí poľnohospodári hľadajú možnosti, ako kravské, alebo ovčie mlieko speňažiť iným spôsobom. Jedným z hitov minulého roka bola inštalácia mliečnych automatov. V regiónoch, kde je menej kapitálovo silných poľnohospodárskych podnikov a kde je teda i menej automatov, si inštaláciu týchto zariadení chvália. Kde je už ale napríklad na území štyridsať, alebo päťdesiat tisícového mesta umiestnených viac automatov, tu už spotreba na jeden automat klesá a návratnosť investície sa predlžuje.

„V Topoľčanoch sú štyri mliečne automaty a doterajší vývoj ukazuje, že bez dôslednej propagácie zariadenie nedosiahne predaj, s ktorým ste počítali v podnikateľskom pláne. Napriek viacerým mliečnym automatom v Topoľčanoch neľutujeme túto investíciu, pretože hospodárime v pätnástich obciach, v troch okresoch a dvoch krajoch a máme veľa podielnikov, ktorí nie sú napojení na poľnohospodárstvo a chceme, aby aj tí mali možnosť výberu medzi tovarom, ktorý sa predáva v obchodných systémoch a prirodzeným tovarom, ktorý sa produkuje na farme,“ hovorí Jozef Urminský predseda PPD Prašice v okrese Topoľčany.

Pokiaľ počty inštalovaných stacionárnych mliečnych automatov na Slovensku už dávno presiahli stovku, mobilných automatov – mliečnych expresov, máme na Slovensku len niekoľko. Jeden z nich ponúka surové kravské mlieko obyvateľom v okolí Nýroviec v okrese Levice. Mlieko zo spoločnosti Agromarkt predáva iná spoločnosť, ktorá automat vlastní a ktorej hospodári z Nýroviec platia za služby. Mobilný expres zastavuje podľa presného harmonogramu v okolitých obciach a predáva mlieko. V čase našej návštevy predávali cez mobilný automat 700 až 800 litrov mlieka denne.

„Funguje to tak, že iná spoločnosť si načerpá toľko mlieka, koľko uzná za vhodné. Musí sama zvažovať koľko predá, pretože zvyšne mlieko neberieme naspäť na podnik. Spolupracujúca spoločnosť potom vloží na náš účet peniaze za dodané mlieko. My ju raz mesačne vyplatíme za služby,“ vysvetľuje Eugen Antal, konateľ spoločnosti Agromarkt, Nýrovce.

Podnik takýmto spôsobom predáva liter mlieka za cenu, ktorá zabezpečuje ekonomickú efektívnosť. Ďalšou výhodou je, že poľnohospodára nezaujíma, či odberateľ predá všetko mlieko, alebo ako realizuje svoje marketingové aktivity.

Pokiaľ predaj mlieka z automatov je záležitosť z minulého roka, spracovanie mlieka a výroba mliečnych výrobkov je činnosťou, ktorú poľnohospodári realizujú už dlhšie. Napríklad v Roľníckom družstve v Ťapešove začali s výrobou syrových korbáčov, nití, alebo kravskej hrudky už pred rokmi.

„Keď sme začínali, spracovali sme denne približne 400 litrov mlieka. V súčasnosti je to 1800 až 2000 litrov a podiel spracovaného mlieka na celkovej výrobe sa neustále zvyšuje,“ uviedol Peter Kružel, predseda družstva Vavrečka – Ťapešovo.

Syry z tohto oravského podniku ponúka sieť predajní spotrebného družstva Coop Jednota v Námestove a v Trstenej. V Ťapešove splietajú svoju ekonomiku cez syrové kravské nite. Cez ovčie výrobky sa to od tohto roku pokúšajú napríklad v Poľnohospodárskom družstve Važec, alebo v Poľnohospodárskom družstve Tvrdošín.

foto Juraj Huba: Technologické vybavenie spracovania ovčieho syra v PD Važec.

I keď sa minuloročný prepad cien kravského mlieka, toho ovčieho výrazne nedotkol, v Tvrdošíne si uvedomujú, že je rozdiel, či predáte mlieko do mliekarne, alebo ho finalizujete na podniku. Na spracovanie suroviny si nechali pootvorené dvierka už vďaka predvstupovému programu SAPARD. Vtedy okrem rekonštrukcie ovčína realizovali i stavebnú prípravu novej syrárne. Tú technologicky vybavili až tento rok a vedenie družstva má záujem predávať produkciu nie len v obchodnej sieti, ale aj vo vlastnej predajni, ktorú v súčasnosti pripravujú v areáli hospodárskeho dvora v Tvrdošíne.

Vlastnú predajňu, ale i spracovateľskú prevádzku, v minulých týždňoch dokončili aj v obci Važec, kde budú spotrebiteľovi ponúkať čerstvý, údený, alebo solený stopercentný ovčí syr, žinčicu, alebo pravú bryndzu. Predseda družstva vo Važci, Zoltán Strcuľa, tvrdí, že v tejto predajni nájdu spotrebitelia len kvalitné a hlavne ovčie výrobky.

„Hanbil by som sa, keby sme v lete spotrebiteľovi predávali klasický ovčí výrobok – bryndzu a bol by v nej podiel kravského mlieka. Veď to je okrádanie spotrebiteľa,“ rozhorčuje sa Zoltán Strcuľa.

Práve na kvalitných výrobkov a na osvete spotrebiteľa môžu poľnohospodári, ktorí finalizujú svoju výrobu získať. Vlastné výrobné prevádzky, predajne a spôsoby ako získať spotrebiteľa na svoju stranu. Dnes z pohľadu živočíšnej výroby, budúci utorok z pohľadu spracovania produktov rastlinnej výroby.