Hlavným cieľom, alebo víziou poľnohospodárskej politiky by mala byť taká produkcia potravín, aby sme dokázali nasýtiť rastúcu populáciu na Zemi, myslí si jeden z bývalých ministrov pôdohospodárstva.

„Na prvom mieste by mala byť výživa obyvateľstva zemegule, výroba potravín a boj proti hladu. Najdôležitejšiu úlohou poľnohospodárstva je riešiť výrobu potravín na dostatočnej úrovni,“ povedal pre poľnoinfo.sk Peter Baco, dvojnásobný minister pôdohospodárstva z rokov 1992 – 1994 a 1994 – 1998.

Rád by túto myšlienku pripomenul autorom Strategického dialógu o smerovaní budúcej poľnohospodárskej politiky EÚ i samotnej predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej.

Slovenskí akademici predsedníčke EK

„Hlavný nedostatok Strategického dialógu vidím v tom, že nedáva dôraz na produkciu potravín. Ani jednou vetu sa tam nespomína, že hlavná funkcia poľnohospodárstva je zabezpečiť výživu svetovej populácie,“ povedal.

Peter Baco poskytol portálu poľnoinfo.sk vyjadrenie počas osláv stého výročia založenia Slovenskej akadémie poľnohospodárskych vied v Nitre, kde si prevzal cenu SAPV za osobný prínos pre rozvoj agrorezortu i čestný titul Master od business administration (MBA), ktorý mu udelil Inštitút manažérskej akadémie v Litomyšli.

Peter Baco uviedol, že by sa rád dohodol s predstavenstvom SAPV, aby spoločne napísali list predsedníčke eurokomisie a upozornili ju na túto skutočnosť. Baco, ktorý pôsobil aj ako poslanec Európskeho parlamentu v rokoch 2004 – 2009, sa plánuje skontaktovať aj s autormi Strategického dialógu.

Veda a poľnohospodárska politika

„Prognózu pre novú víziu poľnohospodárskej politiky musia urobiť vedci. Nie je to otázka pre farmárov. Je potrebné rozvíjať nové technológie. Hovorí sa o nich najmä v súvislosti s priemyslom, no v poľnohospodárstve sú o to viac dôležité, že môžu byť prostriedkom boja proti hladu,“ uviedol exminister.

Spomenul predovšetkým produkciu potravín v halách, kde sa môže dosiahnuť desaťnásobný výkon v produkcii v porovnaní s poľnými podmienkami. Bývalý europoslanec nepovažuje za uzavretú kapitolu ani otázku genetických modifikácií.

„Sú to odborne veľmi náročné veci a v nich vidím novú funkciu vedy. Musíme si vychovať na to odborníkov. Bez vedy boj s hladom nezvládneme,“ povedal.

Ciele Organizácia Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) o odstraňovaní hladu sa podľa neho neplnia, ambíciou OSN bolo úplne skoncovať s hladom do roku 2030.

„Ak bude pokračovať trend ozeleňovania, počet hladujúcich môže stúpať – na 800 miliónov, či dokonca 1,3 miliardy?“ uvažuje Baco.

„Vieme si predstaviť, že bude miliarda hladujúcich vo svete? Tie nepokoje? Tam to všetko začína, keď sú ľudia hladní, tak sú zlí,“ hovorí.

Cieľom je trvalá udržateľnosť i boj s hladom

Podľa tohtoročnej správy OSN trpelo minulý rok hladom vo svete 733 miliónov ľudí, každý jedenásty obyvateľ planéty. Jedným z rozvojových cieľov OSN je dosiahnuť v roku 2030 úplnú elimináciu hladu na Zemi. Počet hladujúcich však každým rokom stúpa. Medziročne sa počet hladujúcich zvýšil o desať miliónov. Oveľa dramatickejšie, o 152 miliónov, narástol v porovnaní s rokom 2019. Hlavným motorom rastu bola najmä pandémia Covid-19.

„Trvaná udržateľnosť vychádza z toho, že produkcia potravín, ekológia, klíma, ekonomika, príroda, sociálna stránka, rozvoj vidieka – všetky tieto prvky budú harmónii. Darmo budeme mať krásny vidiek, keď nebude dosť potravín, alebo budú také drahé, že si ich ľudia nebudú vedieť kúpiť,“ hovorí Peter Baco.

Ide o prežitie fariem

Pre Európu v súčasnosti boj s hladom nie je hlavným problémom – preto si eurokomisia nestanovila pri určovaní budúcej agrárnej politiky takýto globálny cieľ. Bezprostredný problém v EÚ však predstavuje úbytok fariem, ale aj úbytok poľnohospodárskej pôdy a ďalšie faktory – zhoršovanie biodiverzity, stavu vôd či lesov. Všetky tieto činitele ohrozujú potravinársku produkciu v Európe.

Dokument Strategický dialóg o budúcnosti poľnohospodárstva EÚ na požiadanie predsedníčky Európskej komisie vypracovala, pod vedením nemeckého profesora Petra Strohschneidera, skupina expertov z radov jednotlivých hráčov v poľnohospodárstve. Zúčastnili sa na ňom zástupcovia združení malých i veľkých poľnohospodárov, potravinárov, vidieckych komunít, finančných inštitúcií a akademickej obce. Vedecké inštitúcie zastupovala v 29-člennej skupine expertov Sjoukje Heimovaara z univerzity v holandskom Wageningene.