Otepľovanie v súčasných vlahových podmienkach spôsobí problémy

Rok 2024 sa do histórie zapísal ako ďalší rekordný. Vyplýva to z klimatologického hodnotenia roka odborníkmi zo Slovenského hydrometeorologického ústavu. Extrémy počasia boli zaznamenané na celom svete a nevynechali ani Slovensko. Svoj výrazný vplyv zanechali aj v domácom poľnohospodárstve.
„Rok 2024 bol najteplejším od roku 1850. Bol prvým rokom s priemernou teplotou výrazne presahujúcou predindustriálnu úroveň – o vyše 1 a pol stupňa. Prekonaných bolo niekoľko globálnych rekordov – v hladine skleníkových plynov, teplote vzduchu aj povrchovej teplote mora, čo prispelo aj k extrémnym udalostiam vrátane záplav, vĺn horúčav a lesných požiarov,“ uviedol Peter Kajaba, klimatológ SHMÚ.
Globálna teplota vzduchu dosiahla 15,10 stupňa Celzia, čo bolo o 0,72 stupňa viac, ako je dlhodobý priemer. Rok 2024 sa tak z celosvetového pohľadu stal najteplejším v histórii, keď o 0,12 stupňa prekonal rok 2023. Inak to nebolo ani na Slovensku – priemerná teplota v chladnom polroku dosiahla 4,9 stupňa a v teplom polroku 17,4 stupňa – a tým obe sezóny zaradila na prvé miesta v histórii meraní.
Teplotné extrémy po celý rok
Už začiatok roka 2024 podľa klimatológov priniesol pomerne vysoké teploty, presahujúci dlhodobý priemer. Napríklad v Hurbanove sa priemerná teplota v januári vyšplhala na 4,6 stupňa, hoci normálny priemer tam dosahuje okolo jedného stupňa. Ešte väčšie extrémy priniesol február, počas ktorého tam bolo až 19 stupňov. Rekordne teplá bola aj jar, a ďalšie extrémy prinieslo leto.
„Leto bolo rekordne teplé s priemernou hodnotou 20,7 stupňa. Maximálnu teplotu sme zaznamenali na stanici Mužla a to 38,3 stupňa 14. augusta. Napríklad Dudince zaznamenali sériu za sebou idúcich letných dní, kedy teplota dosiahla viac ako 25 stupňov, v počte 87. Čiže nepretržite tam bol letný deň od 15. júna do 9. septembra. Počet tropických dní, kedy teplota prekročí 30 stupňov, mali v Dudinciach 58,“ dodal Kajaba.
Teplotné extrémy prelomila až jeseň, a to aj napriek tomu, že v septembri sa ortuť v teplomeroch na mnohých miestach šplhala aj nad 35 stupňov. Ako jediné ročné obdobie z vlaňajšieho roka však jeseň v celkovom priemere nepriniesla prvú priečku v teplotách vzduchu.
Extrémy v zrážkach
Práve jeseň však priniesla rekordné úhrny zrážok na niektorých miestach najmä západného Slovenska. Počas septembra dážď miestami spôsobil aj záplavy.
„Viac ako 400 mm zrážok na západnom Slovensku za tak krátke obdobie, to som nenašiel ani v historických záznamoch, v ktorých som hľadal. Takéto úhrny sa v minulosti vyskytovali, ale bolo to v horských oblastiach severného Slovenska, nie na západe,“ skonštatoval Pavol Faško, klimatológ SHMÚ.
Z celkového pohľadu sa rok 2024 podľa neho v množstve zrážok zaradil medzi priemerné roky. Ich rozloženie však opäť nebolo rovnomerné. Najviac zrážok priniesli zimné mesiace začiatku roka, následne odborníci zaznamenali postupné ubúdanie zrážok.
„Treba povedať, že október a november mali už veľmi málo zrážok. Takže bude veľmi zaujímavé, aká bude aktuálna zima z prelomu rokov 2024 a 2025 a aké budú podmienky čo sa týka sucha v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch,“ dodal Faško.
Posunutá sezóna
Slabá zima a rýchly nástup jari vlani spôsobili posunutie celej poľnohospodárskej sezóny. Potvrdzujú to aj dáta klimatológov. Podľa nich boli teploty v pôde takmer vo všetkých mesiacoch na mnohých miestach nadpriemerné. Výnimku predstavoval len november. Slabé premŕzanie pôdy a rýchle oteplenie zo začiatku roka umožnili skoré poľnohospodárske práce. Podmienky na kvitnutie stromov na väčšine Slovenska nastali už v prvej dekáde marca.
„Skorý nástup sme zaznamenali aj u včelstiev, kde od prvej dekády februára nastávali prvé prelety a prvá znáška peľu. Táto fenologická fáza nastala o 3 až 37 dní skôr ako je priemer, pričom v niektorých lokalitách sme zaznamenali aj prekonanie najskoršieho výskytu tejto fenologickej fázy. Napríklad na stanici v Oravskej Polhore to bolo o 7 dní skôr, ale trebárs v Dvoroch nad Žitavou to bolo až o 26 dní skôr,“ vysvetlil Jozef Rozkošný, fenológ SHMÚ.
Kvitnutie ovocných stromov prišlo podľa neho tiež skoro. Pri marhuliach na prelome februára a marca, pri čerešniach v prvej polovici marca a jablone a hrušky začali kvitnúť od poslednej marcovej dekády.
„Takýto skorý nástup u ovocných druhov zvyšuje pravdepodobnosť poškodenia mrazmi, čo sa v roku 2024 aj stalo – 18. marca. Najväčšie škody sme zaznamenali na kvitnúcich stromoch na Ponitrí a na Považí. Napríklad v lokalite Černík nám marhule kvitli v termíne 3. – 13.marca, a mrazy prišli až po odkvitnutí, vo fáze malých zelených plodov, čo bolo tiež negatívne. Na východe boli mrazy o čosi slabšie a boli v kratšom časovom intervale, preto boli poškodenia minimálne,“ dodal Rozkošný.
Skoršiu jar vlani poľnohospodári využili na skoršie siatie jarín. Skorá bola následne aj žatva – napríklad pri jačmeni jarnom bol termín podľa lokality skorší o 3 až 23 dní. Najväčšie rozdiely oproti priemeru nastali na severe Slovenska, čo súviselo so skorším siatím v dôsledku chýbajúcej snehovej pokrývky koncom zimy.
Dostavilo sa aj sucho
Hoci zrážkovo sa rok 2024 radí medzi priemerné, napriek tomu sa na mnohých miestach Slovenska objavilo aj sucho.
„Dĺžka meteorologického sucha napríklad na stanici Čakov bola 82 dní, v Piešťanoch 78 dní a v Čadci 77 dní. Z toho vyplýva deficit zásoby vody v pôde, ktorý mal počas vlaňajšieho roka tri vrcholy,“ uviedol Rozkošný.
Tie sa vyskytli počas troch vĺn sucha.
„Prvá bola na v priebehu mája, kedy sme silné až extrémne sucho zaznamenali na takmer 25 percentách územia. Druhá, omnoho silnejšia vlna, bola v priebehu augusta a vrcholila v prvej dekáde septembra. Silné až extrémne sucho sa vyskytovalo takmer na 60 percentách územia. Tretia vlna, ktorá už v danom období nie je veľmi obvyklá, sa vyskytla v priebehu novembra a decembra. Vtedy sme začínajúce sucho zaznamenali na takmer 20 percentách územia Slovenska. Sucho v týchto mesiacoch nie je bežné a v minulosti sa vyskytovalo len sporadicky,“ uviedol Rozkošný.
Sucho spôsobilo výpadky úrody naprieč plodinami. Výpadok nad 40 percent pri kukurici nastal v okresoch Levice, Nové Zámky, Poltár či Rimavská Sobota. Pri cukrovej repe najvyššie výpadky – 30 až 40 percent zaznamenali poľnohospodári v okrese Levice. Pri zelenine sa najväčšie straty do 40 percent vyskytli v okresoch Prievidza, Topoľčany, Senica, Kežmarok a Vranov nad Topľou. Asi o tretinu menej zemiakov zas dopestovali v popradskom a kežmarskom okrese. Pri ovocí straty nad 40 percent zaznamenali pestovatelia v okresoch Vranov nad Topľou, Kežmarok a Prievidza.
„Aj v roku 2024 sa napríklad ovocinári museli vysporiadať nielen s jarnými mrazmi, ale aj so suchom vo viacerých okresoch, a rovnako napríklad aj s extrémnymi búrkami, ktoré sa vyskytovali v priebehu vegetačného obdobia aj s pomerne intenzívnym krupobitím,“ dodal Rozkošný.
Otázniky nad jarou 2025
Sucho, ktoré sa začalo koncom roka 2024, má presah aj do aktuálneho roka. Podľa odborníkov treba na jar rátať s nedostatkom vlahy. Vývoj zatiaľ nenaznačuje, že by mohla nastať želaná zmena.
„Súčasná situácia je podmienená tým, že azorská tlaková výš má zvláštnu polohu. Netrvá to niekoľko týždňov, ale je to niekoľko mesiacov. Je v severnejšej polohe. Táto situácia blokuje prenos vzduchových hmôt z Atlantického oceánu do vnútrozemia Európy. Stredná Európa trpí nedostatkom zrážok a dosť sa tu s pribúdajúcim časom zvýrazňuje sucho,“ vysvetlil Pavol Faško.
Podľa neho to nie je dobrá situácia.
„Pretože na začiatku jari sa bude otepľovať, a keď sa bude otepľovať v takýchto vlahových podmienkach, aké tu máme v súčasnosti, vývoj bude v najbližšom období určite veľmi nepriaznivý,“ dodal Faško.
Prečo neurobíte rozbor pôdy na ťažké kovy a uvidíte čo je hlavný problém…
Ahoj, aké máš informácie? Pýtam sa len zo zvedavosti, zaujímam sa o prírodu a zmeny klímy.
Môžete prosím niekto vysvetliť, ako môžu ťažké kovy v pôde ovplyvňovať vysoké teploty a sucho?
Ťažké kovy sú len zostatok geoinžinierstva(to je ten problém). Boj proti „otepľovaniu“. Vám vôbec nie je čudné kolísanie teplôt s 30-50% výkyvmi? Verejne sa o tom hovorí v USA, Nemecku, Holandsku, Španielsku, dokonca aj Česku, len u nás sa tvárime, že nič také neexistuje. Ešte aj MIN životného prostredia sa… Celý komentár »
Ďalší zaostalý admin, takže ešte spomeniem 5G veže na každom rohu. 5G veža s frekvenciami vlnenia až 6GHz sa odzrkadľuje na vysušovaní vlhkosti v jej okolí. Vedci venujúci sa škodlivosti 5G na enviroment boli pozastavení v činnosti a akýkoľvek výskum okolo 5G zastavený. Už sa neskúma škodlivosť… Opakujem: Admin –… Celý komentár »
Kde je tu 6GHz?
Zem je urcite plocha…!
https://www.spectrum-tracker.com/Slovakia