Biopásy sú v rámci agropolitiky novým prvkom. Ide o roky diskutovanú tému, ktorá si pri prechode do praxe vyžaduje aj prípravu a znalosť aktuálnej legislatívy. Tá sa u nás, ako aj na úrovni Európskej komisie, tvorila s oneskorením a k niektorým prvkom novej spoločnej poľnohospodárskej politiky stále nie je kompletná. Otázniky majú mnohí stále aj ohľadom biopásov, ktoré by mali založiť do konca apríla. V opačnom prípade nebudú môcť čerpať takzvané ekoschémy, ktoré v novom období nahradili niekdajší greening.

„Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora už orientačne zisťovala, do akej miery sa naši poľnohospodári chcú zapojiť do ekoschém. Predbežné názory našich pestovateľov zatiaľ nenaznačujú výrazne veľký záujem o biopásy. Prirodzene, že poľnohospodári sa zaujímajú o podmienky, za akých sa budú môcť biopásy realizovať,“ vyjadrila sa Jana Holéciová za Slovenskú poľnohospodársku a potravinársku komoru.

Pri zapojení do ekoschém sa uplatňuje takzvaný celofarmový prístup. V praxi tak biopásy musia vytvoriť na celej svojej obhospodarovanej výmere, bez ohľadu na to, či im to v jednotlivých lokalitách vyhovuje, alebo nie.

„Ekoschémy sa skladajú z veľkého množstva rôznych premenných. Celkovo ide o komplikovanú tematiku. Predpokladáme, že práve komplikovanosť je jednou z príčin, prečo poľnohospodári zatiaľ pri ekoschémach, a teda aj biopásoch váhajú,“ dodala Holéciová.

Stav k 20.3.2023 – žlté plochy znázorňujú polia s biopásmi na západnom Slovensku.

Oficiálne štatistiky zatiaľ nie sú

Na vytvorenie biopásov na poliach zostáva ešte niekoľko týždňov. Niektorí poľnohospodári sa do ich vytvárania pustili už koncom minulého roka, iní ich zatiaľ zvažujú.

„So štatistikami záujmu o ekoschémy nedisponujeme, záujem podnikov vieme zhodnotiť na základe dopytu po informáciách na školeniach, od poľnohospodárskych samospráv, ale aj zo satelitných záberov Sentinel, kde  je možné už teraz sledovať množstvo členených poľnohospodárskych  plôch, čo môže znamenať prípravu biopásov, a teda zapojenie sa do ekoschém,“ vyjadrila sa v písomnom stanovisku Mária Rimarčíková z Odboru komunikácie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.

Vytváranie biopásov cez satelitné zábery sledujú aj environmentalisti, ktorí sa na príprave ekoschém novej agropolitiky podieľali.

„Celkovo bolo k 20.3.2023 na Slovensku vyčlenených už 1 094 kilometrov biopásov. Pri stanovenej šírke biopásu 12 metrov tak ide o plochu minimálne 1313 hektárov. Vzhľadom k tomu, že podniky, ktoré sa už pre vstup do ekoschémy rozhodli, ešte nevyčlenili biopásy na plodinách, kde sa zakladá úroda teraz, a niekedy ani na časti polí s oziminami, očakávam, že len u týchto podnikov, ktoré už chcú vstúpiť do ekoschém, bude celková dĺžka biopásov cez 2000 km a ich rozloha 2626 hektárov,“ skonštatoval Jozef Ridzoň zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti.

Ak sa tieto čísla naplnia, plocha biopásov by mala byť asi desaťnásobne väčšia, ako plocha biopásov vytvorených v roku 2020 z predošlého programového obdobia. Tá totiž dosiahla len 255 hektárov. Aktuálny záujem je rôzny v jednotlivých lokalitách.

„Napríklad v niektorých regiónoch sú biopásy umiestnené u veľkej väčšiny subjektov, ktoré v daných regiónoch hospodária na poliach väčších ako 50 hektárov. V niektorých regiónoch aj na základe diskusií s podnikmi očakávam väčšinové zapojenie do ekoschém, ide hlavne o horské a podhorské regióny. Sú však regióny, kde je zatiaľ zapojenie slabé. Tieto regióny spája buď to, že ide o produkčne najsilnejšie oblasti a ekoschémy podnikom nevychádzajú ekonomicky jasne výhodne, alebo ide o oblasti s využívaním závlah, kde lány nie je nutné členiť a kde budú podniky do ekoschémy vstupovať s využitím tejto výnimky,“ dodal Ridzoň.

Stav k 20.3.2023 – žlté plochy znázorňujú polia s biopásmi v oblasti Topoľčian, Hlohovca,  Piešťan a Nitry. 

Čas ukáže

Koľko podnikov sa do ekoschém zapojí, bude jasné až po uzavretí nadchádzajúcej kampane žiadania o platby.

„Viaceré podniky ešte stále zvažujú vstup. Ide totiž o to, že obzvlášť prvý rok pri započítaní nákladov na vytvorenie biopásov a odrátaní straty za ušlý zisk z produkcie plodín pestovaných doposiaľ vychádzajú čísla v produkčných oblastiach našich nížin na hrane ziskovosti. Tieto podniky potom veľmi zvažujú, či do ekoschémy vstúpiť pri takomto finančnom výsledku, keď sa navyše obávajú, že ich za porušenie pravidiel, ktorým môže byť hoci len malá odchýlka v šírke biopásu, ktorá vznikne pri zálete pesticídov, alebo rozjazdením časti biopásu motorkármi, budú čakať nepríjemné sankcie,“ uviedol Ridzoň.

V tejto súvislosti ministerstvo pôdohospodárstva upozorňuje, že v prvých dvoch rokoch bude pri pochybeniach miernejšie.

„Vytvorili sme prechodné obdobie v rokoch 2023 –⁠ 2024, kde je systém sankcií veľmi mierny, aby podniky neboli odrádzané postihmi za neúmyselné nedodržiavanie pravidiel, nakoľko ekoschémy sú  novou intervenciou s novými požiadavkami,“ uvádza v stanovisku Mária Rimarčíková z MPRV SR.

Rezort pritom upozorňuje že samotné poberanie ekoschém nemá žiadny vplyv na základnú platbu.

„Očakávame, že podniky, ktoré sa zapoja, zotrvajú v ekoschémach celé programové obdobie, teda až do roku 2027. Vtedy sa im aj najviac oplatia, nakoľko najväčšie investície pre tvorbu ekoschém sú na začiatku, ako napríklad tvorba biopásu, zakladanie plôch pre opeľovače a podobne. Vieme, že množstvo podnikov by sa zapojiť  chcelo, ale majú strach zo sankcií. Tu by sme opäť chceli povzbudiť podniky, že systém sankcií a kontrol je  nastavený veľmi mierne a nemá žiadny vplyv na základnú platbu na plochu BISS,“ dodala Rimarčíková.

Ako na to?

Šírka vytvoreného biopásu musí dosahovať najmenej 12 metrov, hoci odborníci odporúčajú až 22 metrov.

„Dĺžka biopásov nie je stanovená, nakoľko členia súvislú plochu dielu pôdneho bloku jedného prijímateľa na maximálnu výmeru 50 hektárov, resp. 20 hektárov v chránených územiach. Biopás je tvorený ďatelinovo-trávnou, trávovito bylinnou zmesou, resp. môžu ho tvoriť aj zmesi pre opeľovače a bylinné zmesi,“ vysvetľuje agrorezort pravidlá pri zakladaní biopásu.

Konečným termínom, dokedy v rámci aktuálnej sezóny musí byť pás na poli vytvorený, je 30. apríl. Biopásy sa môžu kosiť maximálne dvakrát ročne, pričom prvé kosenie sa môže uskutočniť najskôr 23. júna a druhé kosenie najskôr dva mesiace po prvom. Plocha biopásov sa teda udržiava ako úhor s porastom, a to najmä zabránením rozširovaniu náletových drevín, odstraňovaním inváznych druhov rastlín a húževnatých burín. V roku 2023 môže úhor s porastom tvoriť najviac dve tretiny biopásu.

„V žiadosti sa uvedie, ktoré biopásy sú vytvorené ako úhor s porastom, a ktoré sú vytvorené požadovanými zmesami. Plochy biopásov vytvorené ako úhor s porastom je možné započítať do minimálnej výmery požadovanej podľa DPEP 8 – t. j. Dobré poľnohospodárske a environmentálne podmienky – Zachovávanie trvalých pasienkov,“ dodáva ministerstvo pôdohospodárstva.

Pozitívny efekt

Biopásy majú do krajiny vrátiť život a napĺňať aj funkcie, ktoré nedokážu splniť iné prvky. Sú dôležité pre ochranu opeľovačov, ohrozených druhov či drobnej zveri.

„Ich vytvorením prispejú farmári k sekvestrácii uhlíka a ochrane klímy a pri ich umiestnení po vrstevniciach aj k zadržiavaniu vody. Z pohľadu ochrany prírody by som rád zvýraznil, že na biopásoch resp. medziach prežívajú ohrozené druhy ako napríklad jarabica či pŕhľaviar červenkastý, pre ktoré nie sú klasické vetrolamy vhodným biotopom na hniezdenie,“ uvádza Jozef Ridzoň.

Podľa neho budú mať biopásy pozitívny efekt aj pre samotného poľnohospodára.

„Čo asi najviac zaujíma poľnohospodárske subjekty je benefit pre hospodárenie na poliach. Tu netreba zabudnúť, že biopásy podporia opeľovače, a to aj voľne žijúce druhy. Vďaka vyššiemu počtu opeľovačov bude na plochách priľahlých k biopásom u niektorých plodín vyššia úroda. Takéto výsledky sú známe ako prínosy biopásov z iných krajín, napríklad zo Španielska u slnečnice,“ dodal environmentalista.

Cieľom je teda biopásy dostať do krajiny v čo najväčšej miere.

„U nás teraz vidíme, že najväčší problém so zapojením do ekoschém bude práve v produkčných oblastiach s najúrodnejšími pôdami. Preto sa ako environmentalisti snažíme navrhovať také zmeny do modifikácie strategického plánu, ktoré by zjednodušili prácu práve podnikom v uvedených oblastiach,“ potvrdil Ridzoň.

Prídu zmeny?

Návrhy zmien už ochranári predložili ministerstvu pôdohospodárstva. Patrí medzi ne napríklad aj návrh na to, aby pri delení najväčších parciel nebola sankcia, ak podnik presiahne limit maximálnej výmery o 10 percent.

„Pri pôdnych dieloch s rozlohou nad 100 hektárov stačí zmena umiestnenia biopásu o pár metrov a už sa veľkosť parcely zmení o 1-2 hektáre. Takto sa ľahko na veľkých lánoch bez orientačných bodov presiahne limit 50 hektárov. Takisto chceme, aby nebola sankcia, ak sa v zanedbateľnom rozsahu nedodrží šírka biopásu, napríklad ak ho podnik nepotiahne úplne po okraj parcely, lebo nechce lákať na biopás motorkárov,“ uviedol Jozef Ridzoň.

Ďalším návrhom modifikácie je podľa neho zvýšenie váhy neproduktívnych prvkov osiatych zmesami pre opeľovače.

„A to z 1 na 2 a pri úhore kosenom po 31. 7. z 1 na 1,5. Podobného charakteru je požiadavka, aby u podnikov vstupujúcich do ekoschém bola možnosť zvoliť si nielen alternatívu vytvárania 4 percent neproduktívnych prvkov v rámci DPEP8, ale aj alternatívu 3 percent neproduktívnych plus 4 percent dusík viažucich plodín a medziplodín. Plošne tak síce môže lokálne u niektorých podnikov vzniknúť menej úhorov a neproduktívnych plôch, no budú kvalitnejšie (niekedy je menej viac), teda kosené v neskoršom termíne, a najmä ekonomická kalkulácia bude podnikom vychádzať lepšie. Na národnej úrovni by sme tak mali väčšie zapojenie podnikov do ekoschém a celkovo vznikne viac plôch pre opeľovače a prírodu,“ dodáva Ridzoň.

Na odozvu z pracovnej skupiny, ktorá má na rezorte problematiku na starosti, environmentalisti zatiaľ čakajú.

„Treba povedať že modifikácie strategického plánu nesmú viesť k znižovaniu ambícií z pohľadu environmentálnych požiadaviek, takže môžeme pracovať iba s požiadavkami ktoré vedú naozaj len k zjednodušovaniu zavádzania ekoschém. MPRV SR disponuje návrhmi na modifikáciu, ktoré sú momentálne v štádiu vyhodnocovania. Tiež môžeme poukázať na skutočnosť, že už sme začali v tejto veci neformálne rokovania s Európskou komisiou,“ vyjadrilo sa v tejto súvislosti pre polnoinfo.sk ministerstvo pôdohospodárstva.