Bioplynové stanice na Slovensku nezaberajú pestovaním kukurice na siláž pôdu na pestovanie iných plodín. Upozornila na to Slovenská bioplynová asociácia, podľa ktorej sa výmera pestovanej kukurice na siláž v posledných rokoch nezvyšuje a z celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy 2,3 milióna hektárov (ha) sa navyše v súčasnosti nevyužíva približne 500.000 ha.

V slovenských bioplynových staniciach (BPS) tvoria energetické plodiny v priemere približne 60 % zo vstupnej suroviny. Kukurica na siláž ale zaberá menej ako päť percent celkovej ornej plochy na Slovensku a približne polovica tejto siláže je určená ako krmivo pre poľnohospodárske zvieratá.

„BPS v SR vznikali v rokoch 2009-2014. Výmera kukurice na siláž sa však počas tohto obdobia dramaticky nemenila, dokonca došlo k jej poklesu. Kým v roku 2004 bola výmera 95.900 hektárov, v rokoch 2010-2013, teda v období, kedy sa vybudovala väčšina BPS, bola priemerná výmera 82.900 hektárov, a v roku 2020 podľa Štatistického úradu (ŠÚ) SR iba 69.200 hektárov,“ priblížila asociácia.

Slovensko patrí podľa Slovenskej bioplynovej asociácie medzi krajiny, ktoré účinne presadzujú znižovanie podielu cielene pestovaných energetických rastlín a podporujú užívanie väčšieho množstva biologicky rozložiteľných odpadov.

„BPS vyrábajúce biometán pri nedodržiavaní stanovených pravidiel nevedia umiestniť vyrobený biometán na trhu. Biometánová stanica je u nás zatiaľ len jedna a ostatné BPS sú takmer všetky poľnohospodárskeho typu. To znamená, že medzi najčastejšie vstupné suroviny stále patrí hnoj, hnojovica, ale aj kukuričná siláž,“ priblížil generálny sekretár asociácie Dávid Kančo.

Za posledné roky u nás klesla celková živočíšna výroba, znížili sa počty chovaných hospodárskych zvierat, a tým nastal aj pokles potrieb pestovania krmovín pre ich chov. Práve to môže byť jedným z dôvodov, prečo podľa údajov ŠÚ výmera nevyužívanej poľnohospodárskej pôdy za posledné roky narástla.

„SBA v tejto súvislosti upozorňuje, že poplašné správy v súvislosti s ´problémovým´ pestovaním kukuričnej siláže alebo dokonca o nedostatku siláže pre zvieratá kvôli aktivitám BPS, sa nezakladajú na pravdivých a overiteľných údajoch,“ uviedol Kančo.

Všetky slovenské BPS boli podľa asociácie vybudované v dobe, kedy neexistovali obmedzenia na pestovanie energetických plodín a teda aj ich technológia tomu bola prispôsobená. Preto najefektívnejšie fungujú práve na uvedený surovinový mix. Dokážu však spracovať aj iné suroviny ako napríklad poľnohospodársky, kuchynský a reštauračný bioodpad alebo kaly z čističiek odpadových vôd.

„Mnohé BPS v súčasnosti pracujú na zlepšení technológie, aby boli efektívnejšie aj pri iných vstupných surovinách a maximalizovali tak úroveň ich energetického zhodnotenia. Vyžaduje si to však nemalé investície, napomôcť môže aj prebiehajúca výzva ministerstva hospodárstva pre bioplynové stanice,“ uzavrel Kančo.