Zadajte hľadaný výraz

Z domova Zaujímavosti

Biele plochy sú najväčším problémom pre poľnohospodárov

Biele plochy sú najväčším problémom pre poľnohospodárov
insert_photoTASR

Biele plochy sú najväčším problémom pre poľnohospodárov, ktorým sa zmenšuje plocha na hospodárenie. To môže ohrozovať potravinovú bezpečnosť Slovenska. Má s nimi problém veľká väčšina regiónov, okrem nížin. Pre TASR to uviedol Jozef Ridzoň zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti/SOS BirdLife.

Biele plochy sú poľnohospodárske plochy, ktoré sú v katastri vedené ako poľnohospodárske pozemky. V súčasnosti však nie sú využívané na poľnohospodársku výrobu a postupne zarastajú krovinami, drevinami a niekedy inváznymi rastlinami, vysvetlil Ridzoň.

„Vznikajú zanechaním poľnohospodárstva. Na Slovensku je konečným štádiom vývoja drvivej väčšiny plôch les, preto pri ukončení hospodárenia postupne zarastajú drevinami,“ poznamenal Ridzoň.

Problémom bielym plôch je zníženie priestoru dostupného na poľnohospodársku výrobu. Zarastené plochy sú z veľkej časti bývalými lúkami a pasienkami, kde pastva a kosenie udržiavalo výskyt vzácnych druhov, tvrdí Ridzoň.

„Ak pravidelný manažment v podobe poľnohospodárskeho využívania vypadne, doplácajú na to vzácne druhy rastlín a živočíchov závislé od pastvy,“ skonštatoval.

Takéto plochy sú tiež negatívnym javom z pohľadu ochrany prírody.

Zarastené priestranstvo je podľa Ridzoňa problémom aj pre vzácne druhy zvierat, ktorým sa zmenšuje plocha, ich celková populácia sa znižuje a druhy sa stávajú ohrozenými.

„V prípade vtáctva zarastanie pasienkov pravdepodobne prispelo k vyhynutiu skaliara pestrého a určite prakticky vylučuje jeho návrat ako hniezdiča na Slovensko, keďže prevažná väčšina pôvodných pasienkov, kde hniezdil, je dnes zarastená porastami drevín,“ uviedol.

Riešenie problému brzdí náročná byrokracia

Veľké problémy s bielymi plochami sú podľa Ridzoňa v regiónoch, ktoré majú aj výraznejšie socioekonomické problémy. Poukázal na to, že na vidieku chýba pracovná sila, vlastníci pozemkov regióny opúšťajú a nemá sa tak o ne kto starať.

„Príkladom je Gemer, kde na opúšťanie hospodárenia doplácajú vzácne druhy v chránených územiach v Cerovej vrchovine, Slovenskom krase a Drienčanskom krase,“ poznamenal odborník.

Zároveň poukázal na to, že na viacerých plochách došlo k odstraňovaniu zárastov a obnove pastvy. Ide však „o prvé lastovičky“, problém sa nerieši systematicky, preto na neho opakovane upozorňujú poľnohospodári, vlastníci a ochrana prírody.

Riešenie problému podľa neho brzdí náročná byrokracia pri uchádzaní sa prostriedkov z operačného programu, absencia inej podpory na obnovu bielych plôch a chýbajúca jasnejšie metodické usmernenia pre jednoduchšiu obnovu biotopov.

„Obnova bielych plôch by teoreticky mala byť jednoduchšia v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny, no túto možnosť, ktorú dnes dáva legislatíva, využívame málo,“ skonštatoval Ridzoň.

Navrhuje predovšetkým podporiť vlastníkov a poľnohospodárov pri obnove bielych plôch. Na to je potrebné zjednodušiť podporu z Operačného programu Slovensko, kde je na obnovu biotopov v chránených územiach možné čerpať podporu.

„Doterajšie nastavenie výziev bolo byrokraticky tak ťažké, že tieto prostriedky boli pre bežného človeka prakticky nedosiahnuteľné,“ podotkol Ridzoň.

Doplnil, že je potrebné lepšie podporiť poľnohospodárov špeciálnymi schémami podpory z poľnohospodárskej politiky tak, aby hospodárenie na ťažšie dostupných plochách, väčšinou pastva či kosenie, nebolo nevýhodné.

Autor článku: TASR
Zdroj obrázku: TASR

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
8 Komentárov
Najlepšie hodnotené
Najnovšie Najstaršie
Inline Feedbacks
View all comments
Stefan
Stefan
19. február 2024 8:22

Biele plochy – pri aktuálnych problémoch poľnohospodárov najmenší problém sú biele plochy . Polovica poľnohospodárov ani nevie čo sú biele plochy , druhá polovica sa im oblúkom vyhne .

Jozef Ridzoň
Jozef Ridzoň
19. február 2024 12:14
Odpoveď na  Stefan

Možno TASR nevybrala nadpis v kontexte dnešných protestov práve najlepšie (a iných problémov), ale v zásade išlo o toto. Poľnoinfo prebralo článok od TASR, kde tento nadpis bol a vznikol tak predpokladám (ja som ho nevymyslel), že sa ma redaktorka spýtala, že pre koho sú biele plochy najväčší problém. Ja… Celý komentár »

Stefan
Stefan
19. február 2024 16:16
Odpoveď na  Jozef Ridzoň

Ďakujem za vysvetlenie a uvedenie na správnu mieru . Súhlasím , nadpis článku je vytrhnutý z kontextu . Biele plochy sú už v takom stave , že na mnohých rastie rubná hora , alebo sú tak zarastené kadečím , že takým miestam sa vyhýba aj lesná zver . V prvom… Celý komentár »

Gabriel
Gabriel
19. február 2024 11:47

Pán Ridzoň zabudol ešte spomenúť opustené terasy, na ktorých sa kedysi pestoval vinič a ovocie. Pokiaľ cestujete po Slovensku nemalo by Vám uniknúť, že terasy vybudované za ťažké prostriedky sa postupne opúšťajú a pomaly, ale isto sa na nich udomácňujú rôzne nálety, miestami pripomínajúce prales. Tento stav vzniká výlučne z ekonomických… Celý komentár »

Jozef Ridzoň
Jozef Ridzoň
19. február 2024 12:16
Odpoveď na  Gabriel

Určite sa dalo viac napísať. Priestor máte ale vždy do tlačových správ limitovaný. Pýtali sa na to z TASR. Článok vznikol ako reakcia na jednu správu, kde sme upozorňovali veľmi stručne na FB na dopad bielych plôch na biodiverzitu.

ľp
ľp
19. február 2024 9:10

Biele plochy nie sú práve najmenší problém, veď ich máme temer 300 tis. ha. Jednou z možností ich znovuvyužita poskytujú agrolesnícke systémy hospodárenia. A spokojní by boli aj ochranári, aj gazdovia. Lenže samozrejme tá obrovská byrokracia a „nepodpora“…

Anna
Anna
19. február 2024 7:38

Jednoducho sme chceli ušetriť peniaze na podporu oblastí, ktoré sú najnáročnejšie na obhospodarovanie a znižovali sa plochy tzv. „nespôsobilé na podporu“. Viď vylúčené plochy pôvodných biotopov čučoriedok a brusníc vo vysokohorských polohách. Dohodne sa konečne MŽP a MPaRV, čo s nimi. A čo Program obnovy. Pomôže nám niekto vrátiť tieto… Celý komentár »

Anton Spišák
Anton Spišák
20. február 2024 2:25

Pán Rizoň ,tak povedzte,ako to poriešiť.Takéto plakanie nie je k ničomu. Každý plače nad problémmy a čo to rieši?