Štát by mal vynaložiť najmenej 40 % z celkového objemu nákladov štátneho rozpočtu spojených s pozemkovými úpravami na spoločné zariadenia a opatrenia. Tento podiel by mal byť dodržaný na celom území SR. Počíta s tým novela zákona o pozemkových úpravách z dielne poslancov Jána Mičovského (nezaradený) a Martina Fecka (OĽANO), ktorú v utorok posunulo plénum Národnej rady (NR) SR do druhého čítania.

Poslanci v návrhu zákona poukázali na to, že pojem „pozemkové úpravy“ zahŕňa tak geodetické práce s cieľom komasácie (sceľovania) pozemkov, ako aj projektovanie a realizáciu spoločných zariadení. Pod spoločnými zariadeniami zákon uvádza napríklad protierózne opatrenia proti vodnej a verejnej erózii ako vetrolamy či vsakovacie pásy.

Určením povinnosti minimálne 40 % prostriedkov, ktoré štát vyčlení na pozemkové úpravy, použiť na projektovanie, realizáciu a údržbu spoločných zariadení sa podľa predkladateľov síce neodstráni, ale aspoň zmierni doterajšia nerovnováha medzi vykonávaním komasácií a budovaním spoločných zariadení. Povinnosť vyčleniť minimálne 40 % na spoločné zariadenia by nemalo zvýšiť finančnú záťaž štátu.

Plénum zároveň posunulo do druhého čítania aj novelu zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, ktorú predložil poslanec Martin Fecko. Základom je zadefinovanie pojmu ostatnej poľnohospodárskej plochy a podmienok starostlivosti o ňu.

Cieľom novely zákona je opätovne rozšíriť právnu ochranu a najmä nastoliť podmienky regulácie povinností majiteľov a užívateľov pôdy, ktorá síce primárne nezodpovedá charakteru poľnohospodárskej pôdy, ale slúži na zabezpečenie poľnohospodárskeho využívania pôdy. Ide o pôdu, ktorá v minulosti tvorila súčasť poľnohospodárskeho pôdneho fondu – ostatné poľnohospodárske plochy.

Návrh zákona predpokladá skôr negatívny dosah na rozpočet verejnej správy, konkrétne na rozpočet obcí, ktoré stanovujú miestnu daň z nehnuteľností vrátane dane z pozemkov, keďže časť ostatných plôch, a to ostatných poľnohospodárskych plôch, má podliehať nižšej sadzbe ako zvyšné ostatné plochy.