Hornooravské družstvo v Bobrove dosahuje výborné výsledky v produkcii mlieka, ba na počudovanie – aj v rastlinnej výrobe, ktorá na oravské podmienky nie je predurčená. Podhorské oblasti, dlhé a často aj v týchto rokoch treskúce zimy a nadmerné úhrny zrážok kladú zvýšené nároky na schopnosti tamojších hospodárov.

Tomáš Lúchava, predseda bobrovského družstva, reprezentuje strednú generáciu hospodárov na pôde, ktorá do poľnohospodárstva vstúpila v 90-tych rokoch minulého storočia. Mala obrovské odhodlanie a ponúkali sa jej možnosti vyplývajúce zo zmeny ekonomicko-spoločenských pomerov, ale časom vytriezvela. Neustále zvraty v agrárnej politike bez dlhodobých koncepcií, spojených skôr s marketingovými výkrikmi ako s reálnym riešením nahromadených problémov, aj ich zneisteli.

Priemerná úžitkovosť 9000 litrov mlieka

Dnes hospodária, dosahujú dobré výsledky, ale ak sa ich spýtate na smerovanie ich spoločnosti o päť alebo desať rokov, zvážnejú. Poukazujú na to, že v lepšom prípade síce agrárne koncepcie existujú, ale tí, ktorí ich prijali a mali aj napĺňať, od ich realizácie sami ustúpili. Manažéri, ktorí zamestnávajú desiatky ľudí, tak často nevidia ciele, ktoré chce spoločnosť, zastupovaná najvyšším agrárnym úradom v krajine dosiahnuť.

Takto hospodária aj v Bobrove. Chovajú dojnice. Majú ich 350 kusov. Aj výsledky dosahujú dobré. Priemerná bobrovská čierna holštajnka dojí 9 000 litrov mlieka ročne. Vzhľadom na oravské podmienky ide o výnimočné výsledky. Aktuálny celoštátny priemer v úžitkovosti presahujú takmer o štvrtinu. Za nadpriemernou úžitkovosťou sú najmä kvalitné objemové krmivá. Opäť, na oravské podmienky, keď sú dni často prerušované zrážkami, výnimočný jav. Zdalo by sa, že takéto výsledky sa musia prejaviť aj na ekonomike i hospodárení.

Nie je to tak. Chov hovädzieho dobytka a produkcia mlieka zabezpečujú podniku dlhodobú stratu. Vyplýva aj z vyššieho počtu zamestnancov viazaných na živočíšnu výrobu. Tí sú potrební, lebo investície do budov a technológií sú dlhodobo nižšie, ako by daný typ chovu vyžadoval.

Najlepšie situáciu v produkcii mlieka dokumentuje asi skutočnosť, že od roku 1990 bola na Orave postavená len jedna nová maštaľ. Pred dvoma rokmi v Tvrdošíne. Aj tá vrhla tamojšie družstvo do obrovských problémov. Situáciu pravdepodobne vyvolala najmä neochota zo strany Pôdohospodárskej platobnej agentúry riešiť problém, do ktorého sa dostali tvrdošínski hospodári nie vlastnou vinou.

V Bobrove sa v ostatných rokoch podarilo vybudovať aspoň novú dojáreň. Túžili by však aj po nových ustajňovacích priestoroch. Po polstoročí by si ich tamojšie kravy – rekordérky, zaslúžili. Ekonomika však nepustí. To, čo v iných štátoch vyrovnáva dlhodobá a cielená štátna politika spojená s podporami, u nás takmer nefunguje. Ako inak si vysvetliť známy graf zo Zelenej správy, kde sú jednotlivé okresy znázornené farbou ich hospodárskeho výsledku? Za roky sme si akosi zvykli, že červené regióny reprezentujúce stratu sú na severnom Slovensku a farba južných oblastí je zelená a znamená zisk.

Postupné ekonomické umieranie?

Rozdiely sa prehĺbili ešte presunom prostriedkov z druhého do prvého piliera a keďže platby na znevýhodnené oblasti sú vyplácané z oslabeného piliera, stratili hlavne tí, ktorí hospodária v znevýhodnených oblastiach.

„Mám vážnu obavu, či sa podarí podporiť región, kde je našim každodenným chlebom mlieko. Či už kravské, alebo ovčie. V týchto mesiacoch sa rozhoduje o tom, ako sa budú mať aj poľnohospodári v severných oblastiach Slovenska a či sa podarí napraviť nedávne krivdy z minulosti,“ zamýšľa sa Tomáš Lúchava.

Keďže už roky zastáva aj pozíciu predsedu tamojšej regionálnej poľnohospodárskej komory, má dobrý prehľad o hospodárení na Orave. Ekonomika živočíšnej výroby bez výraznejších podpôr je dlhodobo udržateľná len za cenu minimálnych investícií, ktoré nedosahujú ani hodnoty jednoduchej reprodukcie. A to je postupné ekonomické umieranie. Práve toho sme teraz na Orave svedkami.

Pri rastlinnej výrobe to závisí kataster od katastra. Ten bobrovský poskytuje vcelku úrodné pôdy, a tak aj rastlinná výroba dokáže v lepších rokoch priniesť priemerné výsledky. V Bobrove jej štruktúru už roky nemenia. Pestujú ostropestrec mariánsky, jarnú repku, ale hlavne ozimnú pšenicu, ovos a kukuricu na siláž.

Družstvo má podiel aj v spoločnosti, ktorá na šestnástich hektároch pestuje kanadské čučoriedky. Špeciálna rastlinná výroba, po ktorej roky voláme, je tak zhmotnená v konkrétnom prístupe a aj vhodne zvolená pre danú oblasť. Vďaka vedomostiam a vstupom dokážu aj tu neustále produkčne rásť. Priemerné úrody čučoriedok sú rok od roka vyššie. Bobrovčania veria, že ich úsilie a úspešné hospodárenie si všimnú aj tí, ktorí by mohli svojimi rozhodnutiami podporiť aj „červené“ regióny zo Zelenej správy.