Analytici: Niektoré obavy poľnohospodárov z dôvodu dovozu z tretích krajín sú bezpredmetné

Niektoré obavy poľnohospodárov z dovozu potravín z krajín mimo EÚ sú bezpredmetné, vyplýva to z odpovedí agrárneho analytika Petra Havla a Tomáša Maiera z Českej poľnohospodárskej univerzity na otázky ČTK. Hoci poľnohospodári z tretích krajín podľa nich nemusia dodržiavať niektoré európske štandardy, dovozy z Ukrajiny alebo juhoamerických krajín nebezpečné nie sú. Odborníci zároveň vyvrátili obavy farmárov z toho, že ukrajinská alebo juhoamerická produkcia zahltí európsky trh.
Problém je skôr byrokracia
„Už niekoľko rokov sa z tretích krajín do EÚ nesmú dovážať nebezpečné potraviny a dovážaný tovar musí spĺňať množstvo štandardov EÚ,“ povedal Havel.
Za dôležitejší dôvod štvrtkových protestov (27.2.2025) považuje apel na znižovanie únijnej byrokracie.
„Tá nemálo zvyšuje poľnohospodárom náklady, a tak znižuje ich cenovú konkurencieschopnosť voči dovozom z tretích krajín,“ uviedol Havel.
Maier pripustil, že mimo EÚ sú často miernejšie pravidlá pestovania, riziko ale produkty z týchto krajín podľa neho nepredstavujú.
„Tiež by sa malo dodať, že v EÚ berú poľnohospodári kráľovské dotácie, o tom si krajiny zo združenia Mercosur či Ukrajina môžu nechať len zdať,“ poznamenal Maier.
Pre spotrebiteľov pozitívna správa
Českí aj európski poľnohospodári sa obávajú toho, že obchodná dohoda medzi EÚ a juhoamerickými štátmi zo združenia Mercosur zvýši dovoz nekvalitných potravín vyprodukovaných bez európskych štandardov, čo môže znížiť ceny na európskom trhu a vytlačiť domácich producentov. Poľnohospodári v dôsledku dohody tiež varujú pred stratou konkurencieschopnosti a negatívnymi dopadmi na zdravie spotrebiteľov. K nárastu dovozov lacného a menej kvalitného obilia alebo olejnín podľa poľnohospodárskych organizácií môže prispieť aj asociačná dohoda s Ukrajinou.
„V mnohých neeurópskych krajinách sa už roky nesmú pri výžive hospodárskych zvierat používať rastové hormóny a tiež použitie antibiotík je regulované,“ uviedol Havel.
Odborníci tiež poukazujú na kvóty na dovoz, s ktorými dohoda počíta.
„Pre českých a európskych spotrebiteľov je to (obchodná dohoda) jednoznačne pozitívna správa, znamená to širší sortiment tovarov a lepšie ceny,“ dodal Maier.
Podľa odhadov by vďaka dohode mohlo do EÚ zamieriť medzi jednou a dvoma stovkami tisíc ton hovädzieho a hydinového mäsa či cukru a až milión ton kukurice.
„Pre ČR to ale veľké priame riziko nepredstavuje, hovädzie mäso a cukor vyvážame, kukurice tiež máme dosť,“ poznamenal Havel.
Zásadný problém neočakáva ani pri cukre, ČR podľa neho vyváža desaťkrát viac cukru, ako ho dováža.
U nás zakázané, v Brazílii povolené
Odporcovia dohody často nepovažujú dovozy za problém, prekážajú im ale rozdielne podmienky. Poľnohospodársky zväz ČR uviedol, že napríklad Brazília povoľuje zhruba 42 chemických prípravkov na ochranu rastlín, z toho 24 je v Európe zakázaných alebo nie sú povolené.
„Prílev lacných komodít môže deformovať trh, pokiaľ nie je regulovaný. Dôležité je nastaviť dovozné podmienky tak, aby sa zabránilo masívnym výkyvom,“ uviedol Tomáš Trávníček, riaditeľ pre stratégiu Verdi fondu fariem.
„Ide nám o ochranu poľnohospodárov, aby produkcia, ktorá sa sem bude voziť, bola vyrábaná za rovnakých podmienok. To, že my musíme dodržiavať prísne štandardy, pre nás znamená vyššie náklady,“ doplnil prezident Agrárnej komory ČR Jan Doležal.