Roky medzi rokmi 2001 a 2017 sú obdobím, počas ktorého prišiel slovenský agrosektor o najviac zamestnancov v histórii. Podieľa sa na tom viacero faktorov, vrátane inovácie technológií, modernizácie výroby, ale aj zníženého záujmu o prácu v tejto oblasti.

V poľnohospodárstve a potravinárstve je množstvo voľných pozícií, ktoré producenti aj samotní roľníci nevedia obsadiť. Riešenia hľadali zástupcovia odvetvia aj na konferencii Agrobiznis, ktorá sa uskutočnila na výstave Agrosalón 2019.

„Poľnohospodárstvo a potravinárstvo sú aj v čase kríz anticyklické hospodárstva, ktoré stále dokážu udržať určitú mieru zamestnanosti. Aj preto sú veľmi dôležité. Potrebujeme do týchto odvetví dostať mladých ľudí, ktorí budú odborne zdatní na to, aby vedeli riadiť naše nové technológie a nové stroje, a ktorí na to budú odborne vyškolení,“ myslí si predseda SPPK Emil Macho.

Duálne vzdelávanie bude certifikované pre 70 subjektov

Jednou z ciest k naplneniu voľných pracovných pozícií v sektore je tak ich obsadenie študentmi v rámci duálneho vzdelávania, ktorých si tak spracovateľské podniky aj jednotlivé družstvá môžu vychovať už počas školy.

„Každý rok sa vie približne 750-žiakov dostať na stredné školy v potravinárskych odboroch a asi 1000-žiakov v poľnohospodárskych odboroch. Čo sa týka atraktivity odvetvia, je to na nás, poľnohospodároch a potravinároch, aby sme sa snažili pôsobiť na mladých ľudí a celkovo presvedčiť obyvateľov vidieka, aby neodchádzali do miest a nezamestnávali sa tam napríklad ako vykladači tovaru,“ dodal Macho.

Podľa neho je na duálne vzdelávanie nateraz certifikovaných 63 subjektov v oblasti poľnohospodárstva a potravinárstva a ďalších 7 by malo pribudnúť v tomto roku.

Ďalšou cestou, ako naplniť voľné pracovné miesta, môže byť aj zamestnávanie cudzincov, najmä pracovníkov z tretích krajín.

„Celá Európa je už takpovediac vyprázdnená a hlavne do tejto sféry, kde nie sú až také vysoké platy, by sme týchto zamestnancov potrebovali. Celá únia sa orientuje na východ, najmä na Ukrajinu a všade pracovníci z Ukrajiny aj robia. Len u nás majú tak prísne obmedzenia, že ich je tu veľmi málo. Pritom to nie je žiadna veľká záležitosť, možno do celého poľnohospodárstva by sme ich potrebovali asi tisíc, možno o málo viac. Pokiaľ toto nevyriešime, budeme musieť dovážať aj plodiny, ktoré by sme vedeli dopestovať. Následky nedostatku pracovných síl sme videli aj v minulej sezóne, keď 20-percent ovocia zostalo pod stromami a nebolo vhodné ani na spracovanie, pretože ho nemal kto pozbierať. Takže namiesto rekordnej 50-tisíc tonovej úrody sme mohli mať rekordných 70-tisíc ton. A stačilo na to asi 500-ľudí, ktorých sme nemali,“ vysvetlil Marián Varga z Ovocinárskej únie Slovenska.

Birčák: Nedávam tomu dlhú dobu a Slovensko bude odkázané na pracovníkov z cudziny

Nedostatok pracovníkov sa týka najmä špeciálnej rastlinnej výroby a živočíšnej výroby. Potvrdzujú to aj chovatelia rôznych hospodárskych zvierat.

„Ani doma to ľudia nechcú robiť. Chov z dedín sa vytráca. Rovnako nechcú pracovať ani v živočíšnej výrobe. Pracovníka v súčasnosti do tohto sektora nezoženiete. Nedávam tomu dlhú dobu a Slovensko bude odkázané na pracovníkov zvonka, najmä z Ukrajiny či Srbska. Ale treba sa na to pripraviť, že aj ten Ukrajinec to možno o 20-rokov nebude chcieť robiť,“ uviedol Ladislav Birčák, chovateľ nosníc z Novogalu na nedávnej tlačovej besede Únie hydinárov.

Nedostatkom zamestnancov trpí celý živočíšny sektor. Motivovať ich vraj môžu vyššie platy.

„Sú firmy, ktoré sa to snažia riešiť v rámci lokality, v ktorej pôsobia a sú príklady, kde sa to podarilo vyriešiť rapídnym zvýšením miezd. V našom podniku, ktorý sa nachádza v okrese Komárno a robí 7 miliónov kilogramov mlieka ročne, čo je na slovenské pomery veľa, sme sa s týmto problémom tiež stretli. Dojičky odišli do dôchodku a keď sme hľadali aj s uverejnením platu 1000-eur, neprihlásil sa nikto. Keď sme tento plat zvýšili na 1300-1400 eur, až vtedy sme sa stretli so záujmom. Ale treba povedať, že keď priemerný plat v poľnohospodárstve je okolo 800-eur, tak 1400-eur je dosť veľký rozdiel,“ uviedol Alexander Pastorek z Agrocoop Imeľ a šéf Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka, podľa ktorého je takéto zvyšovanie platov pomerne veľký problém. Zvyšuje to náklady, ktoré stále v mliečnom sektore nie sú pokryté ziskami.