Minister pôdohospodárstva SR Vladimír Chovan tvrdí, že podniky v jeho rezorte ukončia tento rok so stratou takmer 99,58 až 132,78 milióna eur (3 až 4 miliardy Sk). Príčinou je najmä prepad cien agrokomodít. Problémom je aj stúpajúca nezamestnanosť, keď za posledných päť štvrťrokov, okrem štvrtého tohto roku, odišlo z agrorezortu približne 13.000 až 14.000 ľudí.

Ako by ste z ekonomickej stránky zhodnotili rok 2009 rezort pôdohospodárstva?
Rok 2009 je rokom obrovského sklamania, pretože hlavným problémom je prepad cien. U nás ani nie sú problémy s odbytom, pretože automobilka, keď má problémy s odbytom, tak zastaví na dva týždne výrobu a ponúkne na trh menej áut. V poľnohospodárstve je špecifické to, že v prípade, že tá ponuka je sústavná a zrazu príde k poklesu odbytu, tak drasticky klesnú ceny. To sa vždy doteraz udialo, to bolo u bravčoviny, u hydiny, u mlieka, a potom po pol roku aj u olejnín a u obilnín.

Aké hospodárske výsledky očakávate za slovenský agrorezort za tento rok?
Hospodársky výsledok za rok 2009 bude jeden z najhorších za transformačné obdobie, teda za 20 rokov. Odhadujeme, že strata bude približne na úrovni minuloročného zisku, takmer 99,58 až 132,78 milióna eur (3 až 4 miliardy Sk). Príčinou sú katastrofálne nízke ceny všetkého, napríklad cena mlieka, ktorá poklesla na úroveň 14 až 17 eurocentov (4,22 až 5,12 Sk) za liter.
Mnohé podniky sa snažili udržať výrobu, drvivá väčšina na úkor iných zdrojov, napríklad rozpúšťali rezervné fondy, predávali zásoby a majetok. To sa nemôže inak prejaviť ako len drastickým prepadom hospodárskeho výsledku. Myslím si, že je veľmi málo firiem, ktoré vykážu plusové čísla a bohužiaľ to budú práve tie podniky, ktoré majú čo najmenšiu intenzitu. Tí čo boli zameraní na extenzívne hospodárenie s málo ľuďmi, s malou produkciou, asi tieto podniky vyjdú tento rok ekonomicky najlepšie. To ale nie je dobré, nemôžu byť tí, čo sú intenzívni a snažia sa niečo robiť, aby tí mali najväčšie straty. Je to demotivujúce.

Počas uplynulého roka sme počuli o tom, že istou nádejou pre slovenských farmárov je pri mlieku jeho vývoz, napríklad do Bulharska. Aký je aktuálny stav?
Export mlieka do Bulharska sme začali riešiť počas jesene, keď od slovenských spracovateľov nebol záujem pristúpiť k nejakému komplexnému riešeniu. Ponúkali sa dohody, dodnes sa zo SR okrem Bulharska mlieko vyváža aj do Talianska a do Rumunska. Došlo však k výraznému posunu v tom, že sa pred zhruba štyrmi týždňami podpísalo memorandum medzi spracovateľmi a prvovýrobcami mlieka.

Pomohlo podpísanie memoranda medzi spracovateľmi a prvovýrobcami mliečnemu sektoru?
Do toho obdobia, dokiaľ sa nepodpísalo memorandum, tak spracovatelia určovali ceny mesačne, ale to farmárom nemôže dať stabilitu. Akonáhle sa dohodlo, že ceny mlieka neklesnú pod intervenčnú cenu, to znamená pod 21 eurocentov (6,33 Sk), tak farmári už nemôžu dodávať mlieko za 14, alebo za 17, či za 20 eurocentov (za 4,22 alebo 5,12, či za 6,03 Sk). Spracovatelia garantujú túto intervenčnú cenu 21 eurocentov (6,33 Sk). Okrem toho sa dohodlo, že spracovatelia budú platiť s dvojmesačným oneskorením, čo je kvôli štatistike, lebo skôr nie sú výsledky.
Tu sa už vytvoril nejaký priestor pre farmárov, aby sa im nejako podmienky trošku ustabilizovali, aby vedeli, kde je ten spodok. Farmár potom či chce alebo nechce niekde vyvážať, je na jeho obchodnej politike, či si dokáže nájsť nejakého partnera, ktorý mu vie garantovať trebárs lepšie podmienky. Ak si nájde partnera, tak bude vyvážať. Sú podniky, ktoré poznám, vyvážajú mlieko a neplánujú sa už vrátiť k slovenskému spracovateľovi, lebo jednoducho už sa raz sklamali, pomýlili.

Je situácia v mliečnom sektore už skonsolidovaná, urovnaná?
V mlieku bude situácia ešte rok, dva nevyrovnaná. Memorandum je síce podpísané medzi zväzmi, pre nás však bude dôležité, koľko sa z memoranda dostane aj do konkrétnych zmlúv. Až potom budeme hodnotiť. My ako ministerstvo pripravujeme štátnu pomoc ešte z tých málo zdrojov, ktoré máme. Chceme podporiť samozrejme vyššiu produkciu mlieka, ale budeme to podmieňovať podpísanými dodatkami k zmluvám. Budeme pomoc smerovať len tam, kde to stabilné prostredie bude zabezpečené. Nemá význam liať peniaze do podnikov, cez ktoré peniaze pretečú k spracovateľom.
Urobili sme nejaké ďalšie výzvy na rokovanie s majiteľmi tých najvýznamnejších spracovateľských podnikov, aby nám aj oni predložili svoje predstavy o tom, ako si predstavujú vytvorenie stabilného prostredia na Slovensku v mlieku. Spracovatelia už požiadali prvovýrobcov, aby im zabezpečili dodávky 850 miliónov litrov mlieka. Na Slovensku sa už nevyrobí ani 800 miliónov litrov. To môžu zabezpečiť farmári len vtedy, ak sa budú vzájomne podporovať.

Ako sa dá hodnotiť predaj z dvora? Dá sa hodnotiť po nie veľmi dlhom období, aký význam, aký podiel má tento spôsob predaja v agrosektore? Rozbieha sa, alebo to niekde zastalo?
Myslím si, že predaj z dvora sa rozbehol a rozbieha sa. Nemyslím si však, že rok 2009 je ten, ktorý je pre jeho rozbeh zásadný. V tomto roku si dávali ľudia dohromady svoje plány, akou cestou predaj nasmerovať. My sme v novembri ukončili výzvu na predkladanie projektov práve na vybavenie sa pre predaj z dvora. Keďže sú to investície, tak časť týchto producentov, ktorá sa chce týmto smerom orientovať, čaká na vyhodnotenie tejto výzvy a na podpísanie dotačných zmlúv. Predpokladáme, že to bude v priebehu mesiaca február. Vtedy predpokladám, že sa budú uzatvárať zmluvy.
Väčší rozbeh, čiže zväčšenie objemu ponúkaného tovaru, predpokladáme, že nastane až budúci rok, teda v roku 2010. Do konca mesiaca ukončíme aj výzvy na predkladanie žiadostí na mliečne automaty, kde očakávame, že automatov bude v tomto kole na Slovensku nainštalovaná približne stovka. Ak si zoberieme, že teraz ich je v rámci Slovenska zhruba niečo okolo dvadsiatky, tak ešte bude nárast o 400 %. Každopádne, ak by sa predaj z dvora na celkových tržbách prvovýrobcov ustálil niekde medzi 3 až 5 %, bol by určite fantastický posun.

Ktoré poľnohospodárske výrobky by predaj z dvora mohol podporiť?
To si treba uvedomiť, že to sú väčšinou výrobky len zo živočíšnej výroby, rastlinná výroba sa dá v rámci predaja z dvora veľmi málo umiestňovať. Predaj z dvora by mohol potiahnuť rastlinné výroby s vyššou pridanou hodnotou. Predaj z dvora má svoje opodstatnenie najmä u ovocia, zeleniny a u vína.

Posledné správy Agrárnych trhových informácií Slovenska konštatovali, že v Európskej únii u tzv. biovýrobkov napriek kríze paradoxne v tomto roku predaj rástol.
Biovýrobky sú v rámci Európy jediná komodita, ktorá rástla aj počas krízových rokov. Pred dvoma mesiacmi ma oslovili producenti mlieka, najmä z hornatých oblastí Slovenska, že by veľmi radi pripravili pre budúci rok projekty, ako prejsť z výrobou mlieka do bioprodukcie.

Myslíte si, že nezamestnanosť v rezorte sa bude ešte zvyšovať?
My ešte nemáme výsledky za tretí štvrťrok 2009. Do polroka tohto roka oproti polroku 2008 odišlo z nášho rezortu, z poľnohospodárstva, lesníctva a rybolovu, 11.200 ľudí. Je možné, že v tomto štvrťroku to bude ďalších niekoľko tisíc ľudí, čiže odhadujeme, že rádovo to môže byť za posledných päť štvrťrokov, okrem štvrtého tohto roku, na úrovni 13.000 až 14.000 ľudí. A je možné, že to bude trošku pokračovať aj počas týchto zimných mesiacov.
Zvyšovanie zamestnanosti môže nastať len vtedy, ak sa budú rozbiehať nové výroby. A to je zatiaľ v nedohľadne. Boli by sme veľmi radi, keby sa nám podarilo zamestnanosť udržať. Pre poľnohospodárstvo si vieme predstaviť aj rozvojové programy, ale tie sú samozrejme podmienené nejakou participáciou na garancii nejakej úhrady časti napríklad investícií, bohužiaľ tie zdroje z národného rozpočtu sú pre rok 2010 minimálne.

Sú nejaké projekty na riešenie tohto stavu?
My sme pripravili jeden projekt prostredníctvom Lesov SR, ktoré sú v majetku štátu, kde by sme pri podpore zo strany vlády dokázali vytvoriť 2400 pracovných miest na práce v lesoch. Tento náš projekt je momentálne v posudzovaní Ministerstva financií SR a Ministerstva práce a sociálnych vecí SR. Predpokladám, že sa v januári dostane na rokovanie vlády. Ak by bol náš projekt schválený, tak by sme dokázali vytvoriť a prijať na práce v lesoch viac ako 2400 nezamestnaných ľudí.
Z Ministerstva financií by sme na projekt potrebovali asi 8 miliónov eur (241,01 milióna Sk) na rok 2010. S podobnou sumou počítame aj z Lesov SR. Za tých 16 miliónov eur (482,02 milióna Sk) by sa dalo zamestnať asi 2450 ľudí.

Pracovné miesta budú pravdepodobne pre menej kvalifikovaných pracovníkov?
Máme to presne narátané podľa jednotlivých lesných správ na území celého Slovenska. Je to zadefinované hlavne na regióny s vysokou nezamestnanosťou, teda na Kysuce, Liptov, Gemer, kde je predpoklad vyššieho percenta nezamestnanosti. Nemá predsa význam podporovať zamestnanosť v lesoch v Bratislave. Práca v lesoch ponúka príležitosti najmä pre tú najmenej kvalifikovanú pracovnú silu. Nízkokvalifikovaná pracovná sila nebude za minimálnu mzdu dochádzať niekde do zamestnania 200 km.
Ak by sme tento projekt dokázali zrealizovať a ukázať, ako sa dá na vidieku zamestnať obyvateľstvo, potom by sme samozrejme chceli pokračovať v ďalších projektoch a tie by sa už týkali rozvoja poľnohospodárskej výroby.