Máme otázku rastúcich cien vstupov pre poľnohospodárov a najmä hnojív na pamäti už niekoľko mesiacov, uviedol v pondelok európsky komisár pre poľnohospodárstvo Christophe Hansen na zasadaní Rady ministrov poľnohospodárstva a rybolovu EÚ (Agrifish) v Bruseli, avšak konkrétne riešenia Komisia zatiaľ nenavrhla.

Obavy z rastu cien zemného plynu, s ktorým úzko súvisí rast cien hnojív, i ďalších položiek v nákladoch na poľnohospodársku výrobu ako sú energie či pohonné hmoty, vyjadrili viacerí ministri. Vyzvali Európsku komisiu (EK), aby vypracovala komplexný plán na zníženie výrobných nákladov v situácii, keď hrozí, že sa energetická kríza predĺži.

Neustále rastúce ceny vstupov pre poľnohospodársku výrobu v súčasnosti ovplyvňuje konflikt na Blízkom východe a ministri upozorňovali, že je ohrozená konkurencieschopnosť farmárov i potravinová bezpečnosť v Európe. Vyslovili obavy, že ohrozená je aj realizácia strategického dokumentu Vízie pre poľnohospodárstvo a potravinárstvo v EÚ. Tento dokument, prijatý pred rokom vo februári, má určovať ďalšie smerovanie poľnohospodárskej politiky EÚ.

„Európska únia ako keby páchala vedomú samovraždu v priamom prenose. Sektor poľnohospodárstva likvidujú vysoké ceny energií a plynu. Musíme preto dôrazne apelovať na predstaviteľov EÚ, komisárov i poslancov, aby aktívne reagovali na túto situáciu,“ uviedol počas zasadania slovenský minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč.

Hansen zvoláva krízové rokovania

Komisár Hansen však zatiaľ neponúkol konkrétne riešenia. Čiastočne môže situáciu v oblasti hnojív ovplyvniť dokument Akčný plán pre hnojivá, ktorý má EK predstaviť v jarných mesiacoch. Je to jedna z iniciatív v rámci realizácie Vízie.

„Na 13. apríla sme zvolali stretnutie s kľúčovými hráčmi, ktoré bude venované krátkodobým i dlhodobým opatreniam na zabezpečenie výroby hnojív v EÚ. Cieľom však nebude iba podpora odvetvia výroby hnojív, ale aj podpora farmárov, pozvaní budú aj zástupcovia farmárskych združení,“ uviedol Hansen.

Zložitá situácia ohľadne hnojív nie je podľa neho nová, Komisia sa ňou zaoberá už dlhšie, ale situácia na Blízkom východe ju ešte viac vyhrotila. V EÚ podľa Hansena stúpli ceny hnojív medzi rokmi 2020 a 2025 až o 60 percent. Teraz, na jar, nie je situácia až taká dramatická, keďže približne 70 percent európskych farmárov má zásoby hnojív pre jarné poľnohospodárske práce (Takáč uviedol, že na Slovensku ich má 80 percent poľnohospodárov). Vo zvyšnej časti roka sa však môže objaviť vážnejší nedostatok hnojív.

„Riešenia už máme na stole, ale musíme si sadnúť, aby sme našli rovnováhu a vypracovali čo najefektívnejšie komplexné pravidlá,“ uviedol Hansen.

CBAM na hnojivá sa nebude rušiť

Hansen však odmietol požiadavku Francúzska a Talianska, aby bol pozastavený mechanizmus uhlíkovej kompenzácie na hraniciach EÚ (CBAM). Dovozcovia do EÚ platia v tomto mechanizme formou uhlíkových certifikátov za uhlíkovú stopu pri výrobe dovážaného tovaru, ak doma nie sú povinní platiť za emisie. Podľa Hansena musí EÚ v otázke CBAM pristupovať ku všetkým dovážaným výrobkom rovnako a pozastavenie CBAM na hnojivá by ďalej zvýšilo závislosť EÚ na ich dovoze, preto treba konať obozretne.

Slovensko o kríze v sektore mlieka

Kríza na Blízkom východe môže ďalej prehĺbiť aj už tak veľmi zložitú situáciu v sektore mlieka, v ktorom v EÚ pre nadbytok na domácom trhu od novembra minulého prudko klesajú ceny. Obmedzenia v námornej doprave môžu ovplyvniť aj vývoz mlieka a mliečnych výrobkov z EÚ, keďže väčšina sa vyváža námornou cestou a ceny energií zvýšia farmárom náklady na produkciu. Na minulých zasadaniach rady Agrifish už upozorňovalo na krízu v sektore mlieka Maďarsko a Taliansko, na terajšom s rovnakým príspevkom prišlo aj Belgicko a Slovensko.

„Súčasná situácia si vyžaduje nielen ďalšie monitorovanie, ale okamžitý zásah na úrovni EÚ. Úprimne nerozumiem, prečo nechávame tento sektor vyčerpať, keď máme nástroje ako krízu riešiť,“ uviedol Richard Takáč.

Tieto „dostupné“ nástroje sú podľa neho prijatie vykonávacieho nariadenia o zavedení výnimočných opatrení a sprístupnení krízovej rezervy na podporu producentov, opatrenia na podporu spotreby výrobkov z EÚ, dodatočné financie pre školský program v EÚ, dobrovoľný program znižovania výroby, či uľahčenie vývozu mliečnych výrobkov z EÚ. Spomenul aj nástroje Spoločnej organizácie trhu, najmä zvýšenie intervenčných cien mlieka a mliečnych výrobkov.

Komisia stále odmieta siahnuť na krízové rezervy.

„Chápem situáciu mliečnych farmárov, kríza má vplyv na ich zisky a marže. Ale intervencia je odôvodniteľná len v prípade rekordných úrovní. V roku 2025 sme videli najvyššie ceny mliečnych výrobkov za uplynulé roky a posledné údaje poukazujú na zlepšovanie situácie na trhu. Komisia bude pripravená zasiahnuť, ak si to situácia bude vyžadovať,“ uviedol Hansen.

Za krízovú intervenciu v sektore mlieka sa vyslovilo aj Belgicko, ktoré patrí k najviac postihnutým krajinám. Kým na Slovensku klesli podľa Takáča minulý rok výkupné ceny mlieka z 55 na 40 centov na liter, v Belgicku klesli až na úroveň 38 centov za liter. Belgické stanovisko na rozdiel od postoja komisára hovorí o tom, že kríza môže mať trvalý charakter. Ovplyvňuje ju konflikt na Blízkom východe, čínske ochranné opatrenia ovplyvňujúce dovoz určitých mliečnych výrobkov aj obchodné napätie a vyššie clá vo vzťahu so Spojenými štátmi.

„Európsky mliečny sektor v súčasnosti vykazuje niekoľko známok nerovnováhy, ktoré si vyžadujú osobitnú pozornosť zo strany Rady a Európskej komisie,“ uvádza sa v belgickom stanovisku.

V4+2 spoločne proti budúcej politike SPP

Maďarský minister poľnohospodárstva István Nagy predstavil na zasadaní stanovisko štátov V4 a Bulharska a Rumunska k Spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP) po roku 2027.

„Potrebujeme udržať na rovnakej úrovni zdroje pre SPP a samostatne prijímať rozhodnutia. Len vtedy môžu ministri poľnohospodárstva prevziať zodpovednosť, ak plány sami pripravia a sami o nich rozhodnú,“ uviedol Nagy na plenárnom zasadaní.

Vo svojom stanovisku krajiny východnej Európy sformulovali ďalšie požiadavky, napríklad aby bolo stropovanie a degresivita priamych platieb na pôdu dobrovoľné, aby sa vytvorili možnosti podpory potravinového priemyslu či aby sa zachovala kontinuita vyplácania platieb.

„Vyzývame, aby mali členské štáty väčšiu flexibilitu okrem iného pri dobrovoľnom aplikovaní stropovania a degresivity a aby sa stanovili pre ne minimálne a maximálne úrovne,“ uvádza sa v stanovisku.

Nový návrh SPP počíta s maximálnou hranicou priamych platieb na pôdu 100-tisíc eur na jeden podnik. Toto opatrenie najviac postihne Slovensko, ktoré má najviac podnikov v kategórii tých, ktorým sa majú priame platby znižovať.

Ministri štátov V4+2 prijali toto stanovisko na zasadaní v Budapešti minulý týždeň. Spoločne vyzvali budúce predsedníctva EÚ, aby na rokovaniach s Komisiou o budúcej SPP brali do úvahy ich spoločný postoj.

„Pravidlá pre SPP treba jasnejšie oddeliť od pravidiel iných politík. Musia mať vlastné, na mieru šité, schvaľovacie a implementačné pravidlá. To sa dá najjednoduchšie dosiahnuť, ak sa zachová nezávislý charakter SPP so samostatným finančným základom, ktorý stavia na dvoch pilieroch,“ uviedol maďarský minister.

V návrhu budúceho Viacročného finančného rámca EÚ sa počíta so zlúčením fondov a SPP sa stala súčasťou balíka pre kohéznu politiku.