Na rozdiel od pestovateľov poľných plodín, ktorým zrážky komplikujú žatvu, ovocinári ochladenie aj prílev vody v uplynulom týždni privítali.

„Naše sady zavlažujeme vodou, ktorú z dažďov zachytávame v umelých jazierkach. Zásoby sa nám v suchu výrazne míňali. Vodu sme mali už asi len na jeden deň, keď konečne začalo pršať. Dážď prišiel doslova v hodine dvanástej,“ skonštatoval Milan Broškovič, manažér predaja a marketingu v Emilových sadoch pri Dvoroch nad Žitavou.

V sade postupne začínajú dozrievať prvé broskyne.

„Broskyne majú radi slnko a teplo, takže ochladenie z tohto týždňa im až tak nepraje, ale vodu skutočne potrebovali. Pri broskyniach sa nám ukazuje plná úroda. Vďaka zrážkam aj naberú na veľkosti,“ dodal Broškovič.

Bez vody to nejde

Zrážky privítali ovocinári naprieč Slovenskom.

„Na rozdiel od ostatných poľnohospodárov nám to prospelo a pomohlo. Pociťovali sme veľký deficit vlahy. Pri ovocí, ktoré dozrievalo skôr, sme mali sotva priemerné úrody, aj vplyvom sucha,“ uviedol Marián Varga, predseda Ovocinárskej únie Slovenska.

Sucho ovplyvnilo aj úrodu marhúľ v Dulovciach v okrese Komárno.

„Marhule máme už na 95 percent obraté. Podarilo sa nám ich tento rok veľmi dobre ochrániť pred jarnými mrazmi, ale sucho spôsobilo, že sme mali úrodu asi o 20 percent nižšiu,“ dodal Dušan Szabó, ovocinár z Duloviec.

Problémy s čerpaním podzemnej vody

Sucho a nedostatok zrážok zostáva pre pestovanie ovocia jedným z limitujúcich faktorov.

„Ovocinári, ktorí nebudujú úsporné kvapkové závlahy, to pociťujú každým rokom viac a majú slabšie úrody. Ovocie je 90 percent voda, potrebuje pravidelnú vlahu. Takže je to najmä o vode, a teda aj o prístupnej vode,“ uviedol Marián Varga z Ovocinárskej únie Slovenska.

Závlahy sú podľa neho v sadoch už nevyhnutnosťou.

„Čerpáme najmä povrchové vody a zavlažujeme aj vodou, ktorú zachytávame. Problém však máme s čerpaním podzemných vôd. Nepotrebujeme ich čerpať vo veľkom, pretože pri kvapkových závlahách ide o úsporný systém a malé odbery. Nevieme tu však nájsť spoločnú reč s ministerstvom životného prostredia,“ uviedol Varga.

Problém podľa neho tkvie v komplikovanosti vodoprávneho konania, ktoré na čerpanie podzemných vôd ovocinári musia absolvovať.

„Je to zložitý proces, ktorý sa ťahá pomaly aj 4 roky. Musia sa robiť čerpacie skúšky, kvalita vody sa posudzuje ako na pitné účely. Pritom my pitné účely v sadoch nepotrebujeme. Toto stále nemáme s ministerstvom životného prostredia doriešené,“ dodal Varga.

Očakávania od jesenného ovocia

Tohtoročnú sezónu hodnotia ovocinári ako na hojdačke. Názory sa v jednotlivých sadoch rôznia.

„Tento rok, podobne ako minulý, hodnotíme celkom úspešne, aj keď sme nejaké výpadky mali. Oproti roku 2023, ktorý bol u nás katastrofálny, je však táto sezóna dobrá. Broskyne len začíname pestovať, je to mladá výsadba, takže tam veľké očakávania nemáme. Avšak slivky sa ukazujú veľmi dobre,“ vysvetlil Dušan Szabó z Duloviec.

Menej optimizmu zaznieva z Dvorov nad Žitavou.

„Jahody a čerešne sme mali postihnuté chladným jarným počasím, ktoré bolo v čase ich kvitnutia. Zatiaľ tento rok môžeme hodnotiť ako horší priemer. Pri broskyniach a slivkách to zatiaľ vyzerá lepšie. Veríme, že to tak bude ja pri jablkách,“ vyjadril sa Milan Broškovič.

Práve jesenné ovocie by malo v aktuálnej sezóne podľa očakávaní dopadnúť najlepšie.

„U čerešní a jahôd bola vo všeobecnosti menšia úroda, pri broskyniach a marhuliach je to priemer. Celkovo očakávame, že lepšiu ako priemernú úrodu budeme mať pri jablkách a hruškách, teda pri jesennom ovocí. Veríme, že do jesene ešte nejaké zrážky spadnú, a to ovociu pomôže, a možno to zachytí ešte aj slivky, ktorých dozrievanie sa v sadoch rozbieha,“ dodal Marián Varga.