Zasadanie Rady ministrov poľnohospodárstva a rybolovu (Agrifish) v pondelok a v utorok v Luxemburgu uzatvorilo polročné obdobie poľského predsedníctva, ktoré bolo zároveň prvým obdobím práce Európskej komisie v novom funkčnom období. Poľský minister poľnohospodárstva Czesław Siekierski hodnotil toto obdobie ako mimoriadne plodné, avšak uviedol, že stále nedošlo k predloženiu návrhu o novej finančnej koncepcii Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP). Slovensko na zasadaní zastupoval štátny tajomník Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Vladimír Vnuk.

Siekierski zhrnul niekoľko stanovísk v súvislosti s utváraním budúcej SPP, na ktorých sa ministri poľnohospodárstva členských štátov v tomto období zhodli.

„Chceme, aby bola SPP nezávislá, dvojpilierová s vhodným rozpočtom, ktorá bude zodpovedať vážnosti výziev v oblasti poľnohospodárstva a potravinovej bezpečnosti,“ povedal Czesław Siekierski na tlačovej konferencii.

Uviedol ďalej, že ministri sú proti vytvoreniu jednotného fondu pre kohéznu a poľnohospodársku politiku.

„Kohézna politika je horizontálna, poľnohospodárska politika je sektorová. V poľnohospodárstve máme malé entity, ktoré nemôžu súťažiť o kohézne fondy,“ dodal.

Tri požiadavky farmárov

Komisár EÚ pre poľnohospodárstvo Christophe Hansen uviedol, že cieľom EK je predovšetkým reagovať na tri hlavné požiadavky komunity farmárov, ktoré vyjadrili minulý rok počas protestov.

„Ide o zjednodušenie administratívy, reciprocitu produkčných štandardov a lepšie ceny poľnohospodárskych produktov,“ povedal Hansen na tlačovej konferencii.

Návrh, ktorý Komisia predložila 14. mája, reaguje na prvú z nich, zjednodušenie pravidiel. Predpokladá zjednodušenie environmentálnych požiadaviek a kontrol a kladie väčší dôraz na stimuly ako na postihy. Jednotlivé členské štáty by mali získať väčšiu flexibilitu pri zmenách svojich strategických plánov SPP a mali by mať k dispozícii lepšie nástroje na riešenie kríz.

„Až do troch percent ročného objemu platieb bude možné využiť na kompenzáciu pri katastrofách a chorobách zvierat,“ uviedol Hansen.

Slovensko na plenárnom zasadaní ohľadne krízovej architektúry v tomto návrhu kritizovalo, že použitie finančných rezerv sa vzťahuje iba na prípady narušenia trhu.

„Financovanie krízových platieb by zároveň nemalo ísť na úkor prostriedkov vyčlenených na priame platby a rozvoj vidieka,“ uviedol Vladimír Vnuk.

Zjednodušenie, či nová byrokracia

Viaceré delegácie, vrátane slovenskej, kritizovali vytvorenie orgánu zodpovedného za správu údajov v rámci SPP, o ktorom hovorí návrh.

„Slovensko vníma ako problematické vytvorenie orgánu na zber a správu údajov SPP. Predstavovalo by to dodatočnú administratívu a finančné náklady, čo by bolo v rozpore s myšlienkou zjednodušovania,“ uviedol slovenský predstaviteľ.

Slovensko zároveň podporilo taliansky návrh, aby sa o tomto balíku rozhodovalo na úrovni Agrifish a navrhlo, aby sa doba schvaľovania zmien strategických plánov skrátila z troch na dva mesiace.

Lepšie obrnení proti obchodníkom

Dva ďalšie legislatívne návrhy, ktorými sa rada Agrifish zaoberala, sa týkali požiadavky farmárov, aby sa upevnilo ich postavenie v potravinovom reťazci a získali lepšie ceny pre svoje produkty.

Prvým je Nariadenie, ktorým sa mení spoločná organizácia poľnohospodárskych trhov. Predpokladá okrem iného zavedenie písomných zmlúv ako všeobecnej povinnosti medzi poľnohospodármi a nákupcami, ako aj zavedenie doložky o revízii dlhodobých zmlúv. Tá by poskytovala zábezpeku pre poľnohospodárov pre prípad, že sa vyskytnú nepriaznivé podmienky. Slovensko vyjadrilo námietky proti zavedeniu revíznej doložky, vraj by to „ohrozilo odberateľsko-dodávateľské vzťahy.“

Druhým je Návrh, ktorý  špecifikuje nadnárodnú spoluprácu v prípadoch, že sa dodávatelia a odberatelia nachádzajú v rôznych krajinách.

Pre oba tieto návrhy ministri poľnohospodárstva schválili mandát Európskej komisii, na základe ktorého budú prebiehať rokovania na pôde Európskeho parlamentu. Okrem toho schválili aj mandát Európskej komisii v prípade návrhu o nových genomických technikách.

Žiadne rastlinné mäso, ani med

Česko predložilo v rade návrh o tom, aby sa názvy tradičných živočíšnych produktov nemohli používať pri rastlinných výrobkoch, ktorý podporilo aj Slovensko. Vyzvalo EK, aby predložila legislatívny návrh na ochranu názvov potravín živočíšneho pôvodu, podobný, ako už existuje v prípade mlieka a mliečnych výrobkov.

„Rastlinné výrobky sa od potravinárskych výrobkov živočíšneho pôvodu zásadne líšia, najmä z hľadiska zloženia a výživovej hodnoty. Je preto nevyhnutné, aby potraviny, ktoré napodobňujú, alebo nahrádzajú potraviny živočíšneho pôvodu, nezavádzali spotrebiteľa svojím označovaním,“ uviedol námestník českého ministra poľnohospodárstva Miroslav Skřivánek.

Spomenul pritom najmä mäsové výrobky, ryby či med rastlinného pôvodu.

Nové prostriedky proti škodcom

Slovensko podporilo aj rakúsky návrh týkajúci sa prostriedkov boja proti rastlinným škodcom. Týkal sa potreby harmonizovať na európskej úrovni zásady používania jednotlivých prostriedkov, pretože medzi jednotlivými krajinami existujú rozdiely v povolených prípravkoch. Zároveň vyzval Komisiu, aby  zjednodušila a urýchlila proces schvaľovania nových nízkorizikových a biologických prostriedkov.

„Do roku 2023 sme odstránili zo zoznamu 104 účinných látok a výber sa zúžil. Musíme hľadať iné riešenia, pričom u mnohých plodín a kultúr je dnes zložité dosiahnuť potrebný objem produkcie pri súčasných možnostiach,“ uviedol Norbert Totsching, rakúsky spolkový minister poľnohospodárstva.

Komisia sľúbila ešte tento rok vypracovať nový návrh, ktorý bude obsahovať definíciu biologických látok boja proti škodcom a umožní zrýchlený postup ich schvaľovania.

Poľsko proti Mercosuru

Na záver druhého dňa rokovania Czesław Siekierski vyjadril stanovisko svojej krajiny k dohode Mercosur.

„Musíme zabrániť nadmernému dovozu do Európy. Kapacity mimo EÚ sú väčšie a v rámci nich sa môžu potraviny vyprodukovať lacnejšie. Nemali by sme sa však pozerať iba na cenu, ale napríklad aj na emisie dopravy. Súčasná dohoda nie je dobrá, Poľsko ako prvé vyjadrilo námietky voči nej. Mala by byť doplnená, aby chránila európskych farmárov,“ uviedol Siekierski k dohode o voľnom obchode s krajinami Južnej Ameriky.

Ministri sa na rade Agrifish ďalej zaoberali aj návrhmi o monitorovaní lesov, preprave zvierat, a rastlinnom reprodukčnom materiáli. Ďalšie zasadanie rady sa bude konať v júli už pod dánskym predsedníctvom.