Poľsko sa usiluje od roku 2006 zaviesť do platnosti postupný zákaz kŕmenia zvierat GMO (geneticky modifikované organizmy) krmivami. Uplatnenie zákona z roku 2006 bolo pred mesiacom opäť posunuté o päť rokov. Pôvodne mal vstúpiť do platnosti už od januára 2025, no stane sa tak až od januára 2030 na základe nariadenia, ktoré podpísal Prezident Andrzej Duda, informuje portál tvpworld.com.

Podľa pôvodného plánu sa malo od januára v Poľsku používať už iba krmivo s obsahom najmenej 15 percent zložiek bez GMO. Ich obsah sa mal postupne zvyšovať a v roku 2032 mal byť už 44.9 percenta.

Hlavne pre kurčatá a ošípané

Zmena platnosti zákona nastala predovšetkým z dôvodu nátlaku združení producentov kurčiat, ktorí argumentovali, že by to ohrozilo konkurencieschopnosť poľských kurčiat a ich vývoz do zahraničia. Poľsko je v súčasnosti najväčším vývozcom kurčiat v EÚ. Na GMO krmivách je v krajine závislý aj chov ošípaných.

Poliaci podľa portálu SeedWorld dovezú ročne 2,5 milióna ton krmiva zo sóje v hodnote 1,42 miliardy eur hlavne z Argentíny a Brazílie. Rovnako, ako aj na Slovensku, aj v Poľsku najväčšie objemy krmiva s GMO predstavuje sójový šrot.

EÚ a proteínová stratégia

Aj na novembrovej rade agroministrov štátov EÚ sa hovorilo o tom, že by sa do spoločnej poľnohospodárskej politiky mali zaviesť ďalšie stimuly, ktoré by podnietili záujem európskych poľnohospodárov pestovať viac sóje – udržateľne a bez GMO. Cieľom je znížiť závislosť európskej živočíšnej výroby na lacných krmivách z Južnej Ameriky alebo USA, ktoré sú z väčšej časti GMO.

Proti krmivám s GMO

Poľsko sa už 18 rokov pokúša zaviesť reguláciu GMO krmiva, pričom aj Maďarsko sa zaoberá touto možnosťou. Obe krajiny uplatňujú zákaz pestovania GMO plodín. Na Slovensku neplatí takýto zákaz, aj keď sa GMO plodiny v praxi nepestujú.

Čo sa týka obmedzenia GMO krmiva a odlíšenia mäsových a mliečnych výrobkov zo zvierat, ktoré boli kŕmené GMO, na Slovensku sa angažujú predovšetkým výrobcovia krmív a čiastočne aj mliekarenský priemysel a obchodné siete. Bolo by to pritom oveľa jednoduchšie ako v oboch spomínaných krajinách, keďže objemy dovážaného krmiva sú výrazne menšie a dajú sa jednoduchšie nahradiť domácou produkciou.

„Zväz výrobcov krmív, skladovateľov a obchodných spoločností vyvinul iniciatívu, aby Slovenská republika neprodukovala a neuvádzala na náš trh polotovary ani základné potraviny na báze GMO. Jeden z dôvodov, prečo takýto projekt podporujeme, je využiť výhodu Slovenska v možnej absolútnej sebestačnosti v produkcii krmív – predovšetkým sóje. Predpokladáme, že tento typ potravín by bol mimoriadne konkurencieschopný,“ uviedol pre poľnoinfo.sk Marek Lukáčik, tajomník zväzu.

Geneticky modifikovanou zložkou v krmive je najmä sója.

„Kukuricu si vieme sami dopestovať, máme jej dostatok, problém predstavuje sójový šrot a sójový olej,“ hovorí Marek Lukáčik.

Predchádzajúce rokovania zväzu s ministerstvom pôdohospodárstva viedli k podpísaniu memoranda a vytvoreniu pracovnej skupiny.

„Tento rok sa stretnutie skupiny ani neuskutočnilo, ale veríme, že na budúci rok pokročíme ďalej,“ hovorí.

Certifikáty sú výhodou

Jedným z problémov je aj to, že nie všetci pestovatelia sóje na Slovensku si úrodu dajú certifikovať ako bez GMO.

„Hľadali sme spôsob, aby ministerstvo podporilo certifikáciu a pestovatelia ju mali zadarmo. Mali by tak oveľa lepšie šance na trhu. Podporili nás, ale nenašli sa na to finančné prostriedky,“ vysvetľuje.

Zväz preto začal certifikáciu realizovať komerčne prostredníctvom organizácie AgroCert, ktorú založil v roku 2016. Organizácia certifikuje záujemcov bez GMO z celej vertikály. Od pestovateľov, spracovateľov, výrobcov kŕmnych zmesí, cez obchodné spoločnosti, chovateľov až po spracovateľov na potravinárske účely. Do certifikačného zoznamu sa dostalo približne 150 podnikov, no tých, čo mali platný certifikát v roku 2024 bolo iba 17.

Zákazník si želá vedieť

Pri všetkých výrobkoch, ktoré obsahujú viac ako 0,9 percenta látok GMO, legislatíva EÚ nariaďuje, aby to bolo uvedené na etikete. Platí to aj o krmivách. Mlieko, mäso a vajíčka od zvierat, ktoré konzumujú GMO krmivo, sa nemusia označovať ani testovať. Spotrebitelia v EÚ si to však žiadajú. Podľa prieskumu Ipsos z roku 2021 by 81 percent občanov EÚ privítalo označovanie mliečnych a mäsových výrobkov od zvierat, ktoré neboli kŕmené zložkami s GMO.

Marek Lukáčik uviedol, že zviditeľniť Slovensko sebestačnosťou v sóji a tým aj vylúčením GMO krmív z potravinového systému by zmenilo pohľad na jeho potravinové výrobky.

„Bola by to dôležitá investícia z pohľadu Slovenska a jeho potravín, mala by to byť vec národnej priority,“ uzatvára Marek Lukáčik.