Výnimočná rezortná inštitúcia, ktorá fungovala presne 102 rokov, prežila štyri politické systémy a deväťkrát sa organizačne zmenila, má svoje dni zrátané. Od 1. januára 2022 dochádza k zrušeniu Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva v Bratislave, ktorý bol v kľúčových obdobiach Československa, či samostatného štátu, chrbtovou inštitúciou nášho poľnohospodárstva a potravinárstva.

V mladom spoločnom štáte Čechov a Slovákov skúmal najmä výrobné a výnosové pomery v československom poľnohospodárstve, v šesťdesiatych rokoch bol priamo zapojený do hľadania východísk takzvanej post-kolektivizačnej traumy a v deväťdesiatych rokoch predikoval dopady na poľnohospodárstvo po vstupe Slovenska do Európskej únie. Minister Samuel Vlčan, polroka po nastúpení na post šéfa rezortu, výskumný ústav zrušil. Časť jeho zamestnancov sa má stať zamestnancami novozriadenej sekcie rezortného ministerstva.

Zo storočnej inštitúcie ďalšia organizačná jednotka na MPRV SR

„Musíme si úprimne povedať, koľko vedeckovýskumných zdrojov si naša krajina môže dovoliť. Tak rezortných, ako je NPPC, alebo tých na pôde napríklad univerzity v Nitry, či Slovenskej akadémie vied. My vieme, koľko vedeckovýskumných kapacít v oblasti ekonomiky potrebujeme a ako intenzívne ich vyžadujeme pre vlastnú činnosť na ministerstve a nakoľko sú dôležití pre súkromný sektor. Táto analýza nám ukázala, že bude efektívnejšie pretransformovať VÚEPP na organizačnú jednotku priamo na ministerstve,“ odpovedal na otázku poľnoinfo.sk na štvrtkovej tlačovej konferencii minister Samuel Vlčan.

Zdôraznil, že samotná novovytvorená sekcia si môže ponechať názov VÚEPP.

„Jedným z cieľov bolo, aby sme dodržali záväzok voči ministerstvu financií v rámci revízie výdavkov. Zrušením VÚEPP budeme redukovať personálne náklady približne o tretinu,“ uviedol minister.

Ešte v roku 2017 vznikla na ministerstve pôdohospodárstva zameraním takmer totožná inštitúcia ako VÚEPP. Inštitút pôdohospodárskej politiky, tak sa nazýva, je analytický útvar ministerstva, ktorý sa v mnohých činnostiach neodlišuje od VÚEPP. Dnes rušený výskumný ústav má však vďaka svojej dlhodobej histórii a výsledkom rešpekt u medzinárodných partnerov ako sú OECD či FAO. Od 1. januára tak pod rezort smerujú zamestnanci s rovnakým zameraním, akí tam už sú.

Súčasnosť ponúka množstvo úloh pre VÚEPP

„Zrušenie Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva považujem za zle zapnutý prvý gombík v procese úsporných opatrení vedeckovýskumnej základne agropotravinárskeho rezortu. Určite je ozdravenie vedeckovýskumnej základne potrebné. No v čase kedy Európska komisia predložila v období od decembra 2019 celkom pätnásť stratégií, akčných plánov a stanovísk (Európska zelená dohoda, stratégia z Farmy na stôl, balíček FitFor55 či Stratégia pre lesníctvo), tento krok považujem za obzvlášť neprezieravý,“ hovorí pre poľnoinfo.sk Jozef Artim, ústredný riaditeľ Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Výskumný ústav sa v posledných rokoch svojej existencie zameriaval najmä na aplikovaný ekonomický výskum a vytváral vedecké základy pre tvorbu národnej poľnohospodárskej politiky.

Vzhľadom na aktuálny stav poľnohospodárstva u nás, môže zaznieť otázka, prečo napriek práci VÚEPP náš rezort neustále stráca svoju produkčnú a ekonomickú veľkosť. Odpoveď je vcelku jednoduchá a pre všetky politické reprezentácie kritická. Ministerstvo pôdohospodárstva si len výnimočne osvojovalo prácu svojej vlastnej inštitúcie.

Organizácia bola navyše ostatné desaťročia ekonomicky nedocenená a tak dosahovala len tieň svojej veľkosti z minulosti. Ak ešte v závere osemdesiatych rokov v ústave pracovalo 220 ľudí, pred dvanástimi rokmi ich bolo 70 a predvlani 37.

Charakteristika prístupu k poľnohospodárstvu

O tom, ako s výsledkami VÚEPP často pracovali politici spomína Gejza Blaas, ktorému prezident udelil vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj vedy, osobitne za celoživotné vedecké dielo v oblasti ekonomiky poľnohospodárstva.

„Rezort pôdohospodárstva ako jediné odvetvové ministerstvo dokázalo predložiť do vlády už po začatí prístupových rokovaní do Európskej únie analýzu vplyvov budúceho členstva na odvetvie, vypracovanú na VÚEPP. Urobili sme aj akúsi „experimentálnu verziu“ nášho pozičného dokumentu pre prístupové negociácie, a počas nich sme boli na horúcej linke s našou delegáciou a zásobovali ju variantnými prepočtami, simuláciami a argumentmi. Prístupové rokovania sa však odohrávali bez našej účasti a kapitola 7 prístupovej zmluvy bol podriadená celkovej politickej stratégii negociačného procesu,“ spomína v publikácii vydanej k storočnici VÚEPP Gejza Blaas, ktorý bol najdlhšie pôsobiacim riaditeľom inštitúcie v jej porevolučnej histórii. Na VÚEPP pôsobil od roku 1966 a riaditeľom bol od roku 1999 do roku 2008.

Podobne ako pri prístupových rokovaniach to dopadlo napríklad aj pri práci na Koncepcii agrárnej a potravinovej politiky, ktorú z dôvodu záväzku v programovom vyhlásení vlády predložilo ministerstvo do vlády v roku 2000.

„Poslaním dokumentu bolo vytýčiť program zmien, ktoré by pomohli stabilizovať a oživiť agropotravinársky sektor a pripraviť ho na konkurenčné prostredie na jednotnom trhu. Išlo o skutočne dôkladnú analytickú a koncepčnú robotu, založenú na simuláciách pomocou komoditných modelov, ktorá exaktne kvantifikovala dosahy navrhovaných opatrení a tiež požiadavky na zdroje, potrebné na realizáciu. Toto sme však nemali robiť, lebo vláda koncepciu po mediálnej kampani proti nej odložila bez prijatia uznesenia s odôvodnením, že zakladá neoprávnené nároky na štátny rozpočet. Táto epizóda je charakteristická pre prístup k poľnohospodárstvu všetkých našich vlád, ktoré tu boli pred aj po vstupe do EÚ,“ uviedol v spomienkovej publikácii Gejza Blaas.

Odborníci, ktorí priamo a do určitej miery stále viac-menej nezávisle od ministerstva pôdohospodárstva mohli posudzovať ekonomické aspekty fungovania agrorezortu, od prvého januára 2022 prechádzajú na ministerstvo pôdohospodárstva.

Potrebujeme vôbec VÚEPP?

V období, keď politici prispôsobujú svoje postoje k vážnym ekonomickým otázkam komentárom diskutérov na sociálnej sieti a kontinuitu agrárnej politiky nenarušujú len voľby, ale už stačí aj zmena na poste ministra za tú istú stranu, je VÚEPP naozaj zbytočné. Akceptácie analýz či výstupov sa ústavu dlhodobo nedostávalo, taktiež ako adekvátneho finančného ohodnotenia. Pre mnohých zainteresovaných sa VÚEPP stalo len tvorcom každoročne vydávanej Zelenej správy o stave poľnohospodárstva či hodnotiteľom výsledkov súťaže Top Agro, ktoré si vo výskumnom ústave každoročne objednával Klub poľnohospodárskych novinárov.

Tí, ktorí si uvedomujú širšie ukotvenie ústavu v slovenskom poľnohospodárstve a jeho značné možnosti napísali ministrovi Samuelovi Vlčanovi otvorený list. Ide o dve desiatky osobností zväčša slovenského poľnohospodárstva, ktorí sa nechcú zmieriť s tým, že VÚEPP končí.

Okrem bývalých pracovníkov ústavu sú medzi nimi už dnes citovaný Jozef Artim – ústredný riaditeľ SPPK, Daniel Poturnay –  prezident Potravinárskej komory Slovenska, Mária Behanovská – predsedníčka Vidieckeho parlamentu, Mária Kadlečíková, ktorá roky pôsobila vo vysokých pozíciách vo FAO a dnes je pedagogičkou na SPU či akademik Juraj Hraško.

„Sme toho názoru, aby vedenie ministerstva prehodnotilo uvedené rozhodnutie a ponechalo VÚEPP v Bratislave svoju samostatnosť na takej úrovni, ako je zabezpečená činnosť podobných pracovísk v rámci Vyšehradskej štvorky. Považujeme za štandardné riešenie ak pre nové úlohy príbuzné problematike a poslania ústavu sa bude riešiť aktualizácia jeho funkcii a poverenia. Nemáme v histórii Slovenska veľa storočných vedeckých inštitúcií. Chráňme si toto bohatstvo pre budúcnosť. Súčasné obdobie nastoľuje pre agrorezort a  slovenský vidiek nové výzvy ako sú klimatické zmeny, pandémia Covid-19, potravinová bezpečnosť, zabezpečenie zdravej výživy obyvateľstva a iné, ktoré bude nutné riešiť spoločne s ostatnými krajinami EÚ,“ informujú signatári listu.

Agrárny ekonomický výskum prežil aj najťažšie obdobia storočnej histórie

Prvou vetou, ktorou začína stotridsať stranová publikácia vydaná k okrúhlemu výročiu VÚEPP je citácia amerického sociológa Millsa.

„Život jednotlivca nie je možné riadne pochopiť bez jeho vzťahu k inštitúciám, v ktorých žije.“

Rok 2021 je pre inštitúciu, ktorá nám pomáhala chápať a orientovať sa vo vývoji slovenského poľnohospodárstva posledný. Nové ekonomické materiály k nášmu poľnohospodárstvu určite neprestanú vznikať. Budú pod hlavičkou MPRV a okrem istej miery autonómnosti a sústredenia ekonomických kapacít im bude chýbať najmä kolektívna pamäť. Agrárny ekonomický výskum si dokázal na Slovensku udržať svoje miesto aj v tých najzložitejších obdobiach spoločenského a politického vývoja. Neprežije však rok 2021.