Dobré hospodárenie s vlahou začína byť rozhodujúcim pôvodcom úspechu pre roľníkov z Trnavskej tabule. Horúce počasie a nárazové zrážky sa ich dotýkajú čoraz častejšie a intenzívnejšie.

V hlbokej pamäti majú zapísané roky 2000, 2003, 2007 a 2012, keď sucho výrazne odkrojilo z úrod na celom Slovensku. Po aktuálnej žatve už poľnohospodári vedia, že aj rok 2017 bude patriť k tým, na ktoré nebudú spomínať s radosťou.

Družstevníci z Dolného Dubového, ešte začiatkom apríla, nepociťovali výraznejší problém s vlahou. Objem, ale aj rozloženie zrážok, ktoré kropili tamojšie polia, sa neodlišovali od dlhodobého priemeru. Dobrý pocit mali aj zo zimy. Udrela tuhšie, ako v nedávnej minulosti, ale práve to považovali za zaručený bič na škodcov a hrabošov, ktoré sa v nedávnych rokoch zvykli premnožiť.

Zvyčajne daždivý a chladnejší máj ukázal svoju druhú tvár. Prišiel s horúčavami a jasnou oblohou. Výsledkom slnečných dní bol vlahový deficit, ktorý už v polovici mája dosiahol 140 milimetrov. Pomocou pre tvrdú a mäkkú pšenicu, repku, alebo cukrovú repu mohli byť závlahy. Vybudované sú, ale vodná nádrž, ktorá ich zásobuje nedisponuje dostatočnou kapacitou.

„Keď sme v minulosti na týždeň zapli štyri pásové zavlažovače, vo vodnej nádrži už trčali kaprom chrbty,“ smeje sa Andrej Adamovič, predseda Roľníckeho podielnického družstva v Dolnom Dubovom.

Vodná nádrž, ktorá slúži skôr rekreačným rybárom, ako po vlahe túžiacim plodinám nebude riešením ani do najbližších rokov. V Dolnom Dubovom si všimli, že výsledky by mohlo priniesť prehodnotenie osevného postupu.

„Najnižšie úrody obilnín dosahujeme po cukrovej repe. Je to plodina s vynikajúcimi ekonomickými výsledkami a z hľadiska výživového sa osvedčila aj ako predplodina. Jej nároky na vlahu sú ale extrémne,“ myslí si Andrej Adamovič.

Ako dôkaz prikladá prehľad úrod, ktoré v aktuálnom roku dosiahli. Pokiaľ pšenica z parciel, kde bola v minulom roku vysiata cukrová repa, sypala dve tony z hektára, tak po iných predplodinách, boli výsledky priaznivejšie. Úrody pšenice po lucerne, repke, alebo obilninách dosahovali 4,5 až 5 ton.

Podobné skúsenosti majú podľa Andreja Adamoviča aj kolegovia z okolitých podnikov. Aj z tohto dôvodu poľnohospodári z Dolného Dubového znížia v budúcom roku výmeru tejto najsmädnejšej plodiny o približne tretinu. Cukrovou repou osejú 110 hektárov pôdy.

Náhradu našli v ozimnom hrachu. Veria, že jeho agrotechniku zvládnu aspoň tak dobre, ako repky, ku ktorej sa vrátili po štrnástich rokoch. V nepriaznivom roku z nej vyťažili maximum v podobe úrody vo výške 3,8 tony z hektára.

Rozhodujúca je podľa Andreja Adamoviča správna výživa a kvalitné spracovanie pôdy. Pravidelné rozbory pôdy im odpovedajú na otázku, či je zásobenie živinami také, aby mohlo priniesť dobré úrody. Aj v tomto prípade dodržujú viacero postupov. Napríklad, neodvážajú slamu, alebo pozberové zvyšky z poľa. Sú výbornou zásobárňou draslíka.

Kvalitná príprava pôdy, sejba, alebo chemická ochrana naopak nie je možná bez moderných strojov.

„Som rád, že sa nám podarilo komplexne obnoviť techniku. Nemáme problém pripraviť pôdu na sejbu do optimálneho stavu takmer za každých podmienok,“ pochvaľuje si Andrej Adamovič.

V novej technike a jej vymoženostiach vidia zmysel aj starší pracovníci družstva. Už pravidelne pre nich družstvo organizuje cesty na výstavy doma aj v zahraničí, kde sa môžu zoznámiť s novinkami výrobcov.

„Je dobré sa pri každej technológií zamýšľať, čo nám prinesie. Nie som zástancom piatich monitorov v traktore. Vždy je to o prepočte návratnosti nákladov,“ hovorí Andrej Adamovič.

Na ekonomické výnosy nepozerajú v takej miere pri výrobe vlastných zabíjačkových špecialít. Mäso vo výrobkoch je z družstevného chovu. Približne stovku ošípaných spracujú od októbra do Veľkej noci. Stály odbyt má aj hovädzie mäso, ktoré predávajú po balíčkoch. Cieľom je, zachovať na dvore zvieratá. Bez živočíšnej výroby sa z poľnohospodárskeho dvora stane len parkovisko pre stroje, ktoré sa ponáša na priemyselné areály v blízkosti miest.