Chovatelia ošípaných, ktorí predávajú zvieratá priamo spotrebiteľom cez registrované „D“ farmy majú problém. Tisícky ošípaných sa ocitli mimo podpory opatrenia dobré životné podmienky zvierat, ktorému hovoríme aj podpory na welfare. Okrem straty európskej pomoci z dôvodu vyradenia zvierat predaných  na „D“ farmy im v týchto dňoch prichádzajú aj sankcie za to, že v žiadosti deklarovali väčšiu produkciu, ako skutočne vyrobili. Dotýka sa to najmä menších chovateľov, ktorí si aktívne hľadajú svojho zákazníka. To, čo do systému malo priniesť poriadok, skončilo dezilúziou chovateľov ošípaných.

Z podpory sú vyradené zvieratá predané zaregistrovaným zákazníkom

„V minulom týždni mi prišlo rozhodnutie o neuznaní zvierat, na ktoré som žiadal podporu v rámci welfare. Ošípané som pritom predával riadne, v zmysle všetkých pokynov,“ začína rozprávanie Ľubor Paulen, poľnohospodár z okresu Topoľčany.

Ten spolu so svojim synom hospodári na výmere 220 hektárov poľnohospodárskej pôdy a spotrebitelia ich poznajú ako gazdov, ktorí im vedia predať od prepeličích vajec, hydinového, králičieho aj hovädzieho mäsa aj jatočnú svinku určenú priamo na zabíjačku. Ročne ich vychovajú 350 a vlani ich spolu so synom predali priamo z farmy spotrebiteľom 222. Ostatné skončili na bitúnkoch.

„To číslo predaja konečným spotrebiteľom viem úplne presne, lebo sme ho deklarovali v našej žiadosti. Štát nám však neuznal ani jednu ošípanú, ktorú sme predali zaregistrovaným zákazníkom na „D“ farmu,“ hovorí Ľubor Paulen.

Počiatky registrácie

K registrácii spotrebiteľov, ktorí nakupujú ošípané z poľnohospodárskych podnikov došlo po roku 2018. Dovtedy platil systém, že poľnohospodári mohli predávať zvieratá aj neregistrovaným držiteľom.

„Predaj konečnému spotrebiteľovi na domáce zabíjačky ako neregistrovanému držiteľovi nie je od 6. novembra 2018 možný, vzhľadom na rozhodnutie Komisie 2018/1669 zo 6. novembra 2018, ktorým bola výnimka, pokiaľ ide o hospodárstvo s jednou ošípanou pre Slovensku republiku, zrušená,“ hovorí pre poľnoinfo.sk Daniel Hrežík, hovorca agroministerstva.

Ľubor Paulen pripomína, že pred rokom 2018, keď predával ošípané takzvaným neregistrovaným zákazníkom, problémy s uznaním zvierat chovaných v systéme welfare nemal. Ministerstvo pôdohospodárstva vysvetľuje prečo.

„V Sumárnom výkaze o počte odchovaných výkrmových ošípaných, ktorý žiadateľ o podporu zasiela Pôdohospodárskej platobnej agentúre boli uvedené od 1. 8. 2015 tieto kódy udalosti: odsun na bitúnok, použitie pre vlastnú spotrebu, predaj neregistrovanému držiteľovi, export ošípaných. Od ustanovenia Sumárneho výkazu o počte odchovaných výkrmových ošípaných v ňom nebol uvedený ďalší iný kód udalosti, napríklad presun do chovu „D“, ani odsun na domácu zabíjačku,“ informuje vo svojom vyjadrení agrorezort.

Ako sme uviedli už vyššie, chovy registrované v Centrálnej evidencii hospodárskych zvierat, začínajúce písmenom „D“, začali vznikať oveľa neskôr. To znamená až po roku 2018, keď došlo zo strany Európskej komisie k zrušeniu výnimky pre neregistrovaných držiteľov. Na základe tohto rozhodnutia Štátna veterinárna a potravinová správa vydala usmernenie registrácie chovov s maximálne jedným kusom ošípanej určenej na domácu spotrebu. Vznikli takzvané „D“ farmy.

„Chovy začínajúce písmenom „D“ sú chovy so špeciálnym režimom. Nie sú to klasické chovy na chov zvierat. Tieto chovy slúžia na domáce zabíjačky, prípadné dochovanie zvierat do jatočnej hmotnosti s následnou domácou zabíjačkou. Z tohto chovu nebude možné ošípanú odsunúť do iného chovu,“ informuje na webovej stránke ŠVPS.

Paradoxne prišiel poriadok ale odišla podpora

Registrácia spotrebiteľov priniesla zvýšenú administratívu, s ktorou ale Ľubor Paulen zásadný problém nemá.

„Štát má po roku 2018 prehľad o tom, komu sme konkrétne dochované ošípané predali a pri ich presune na „D“ farmu nemôže dôjsť ani k žiadnym daňovým únikom. Ani samotné zaregistrovanie „D“ farmy nie je zložité. Prebieha asi tak, že moja prvá otázka na nového zákazníka je, či má vytvorenú „D“ farmu. Ak nie, spolu s ním priamo na farme vyplníme registračný formulár a o niekoľko minút si už spotrebiteľ odváža z farmy živú svinku,“ informuje Ľubor Paulen.

Z jeho vyjadrenia je zrejmé, že ani jedna ošípaná nebola predaná neoficiálne, bez dokladu. Vystopovateľnosť ošípanej je zrejmá až do zabíjačky, ktorú musí spotrebiteľ alebo ak chcete „D“ farma, aspoň deň pred jej realizáciou nahlásiť na regionálnu veterinu.

Do systému domácich zakáľačiek ale aj chovov sa vniesol poriadok. Nepochopiteľné preto je, že pokiaľ pred novembrom 2018 mali chovatelia nárok na podporu cez opatrenie welfare zvierat, teraz už nárok nemajú. Pritom dnes štátne úrady dostanú komplexné informácie o predaných zvieratách aj konečných spotrebiteľoch. Z nároku na podporu však tieto ošípané v ostatných dvoch rokoch vypadli.

„Stalo sa nám to aj vlani, len vtedy išlo o pár kusov zvierat a nemalo to vplyv ani na náš záväzok. Preto som sa neozval. Za minulý rok nám však vyškrtli takmer dve tretiny dochovaných ošípaných a štát nám vyrubil aj sankciu 348 eur za naddeklaráciu. Tá samozrejme vznikla tým, že nám najskôr vyradili zo systému  podpory zvieratá a potom uviedli, že sme nesplnili záväzok. Som z toho znechutený. Spotrebitelia náš chov ekonomicky držia pri živote. Ak  by sme mali prežívať z prostriedkov, ktoré dostaneme za predané zvieratá na bitúnok, tak by to bolo ťažké. Asi nemá zmysel rozprávať o tom, ako sa bitúnky správajú k tak malým chovateľom ako sme my,“ hovorí Ľubor Paulen.

K nezaradeniu „D“ fariem neboli vznesené pripomienky

Prečo sa vlastne „D“ farmy neobjavili v aktualizácii Sumárneho výkazu o počte odchovaných výkrmových ošípaných po roku 2018?

„K tejto skutočnosti neboli vznesené pripomienky zo strany Zväzu chovateľov ošípaných ani o jednotlivých chovateľov,“ informuje v odpovedi MPRV.

Toto vyjadrenie odmieta Igor Jakubička, predseda Poľnohospodárskeho družstva Devio v Nových Sadoch, ktorý sa daného rokovania o „D“ farmách s ďalšími predstaviteľmi Zväzu chovateľov ošípaných zúčastnil.

„O „D“ farmách sme samozrejme rokovali. Vôbec nerozumiem tomu, prečo tento kód do výkazu zaradený nebol. Veď je nepochopiteľné, že tým rozdelíme odberateľov na dve kategórie. Na jednej strane tých, ktorí dodávajú napríklad na bitúnky alebo na export a tak sú podporení cez welfare a druhých, ktorí dodávajú spotrebiteľom. Tí podporení nie sú. Pritom obe skupiny pracujú oficiálne a odvádzajú dane,“ krúti hlavou Igor Jakubička.

Ako sme uviedli už v úvode, toto opatrenie sa dotklo najmä menších chovateľov, ktorí oslovujú konečných spotrebiteľov. Veľké farmy majú dopredu zazmluvnené objemy produkcie, ktoré musia voči väčším odberateľom plniť.

„Aj my predávame ošípané konečným spotrebiteľom, ale pri nahlasovaní do záväzku welfare s tým dopredu počítame. Tie objemy sú ale v porovnaní s našou výrobou tak malé, že aj keď nám tieto presuny na „D“ farmy vyradia, tak sa to napríklad nášho záväzku v rámci opatrenia welfare nedotýka. Rozhorčenie menších chovateľov ale vnímame za oprávnené a veríme, že zodpovedné orgány zakročia,“ dúfa Rastislav Slocík, jeden z najväčších slovenských chovateľov ošípaných.

S úpravou nespravodlivého nariadenia sa nepočíta

Zmeniť situáciu pritom nebude tak jednoduché. Ministerstvo pôdohospodárstva vo svojom stanovisku uvádza, že vzhľadom na to, že Program rozvoja vidieka 2014 – 2020 končí a uvedená úprava je možná len prijatím novely nariadenia vlády 75/2015 Z.z. sa v súčasnosti s takouto úpravou nepočíta.

Celkovo bolo pritom podľa údajov agroministerstva, od januára 2019 do mája 2020 predaných na „D“ farmy 13 454 zvierat. Koľko z nich bolo chovaných v systéme welfare nie je zrejmé.

„Ak by sme počítali, že ide len o tisíc ton kvalitného bravčového mäsa, hovoríme o štyridsiatich kamiónoch produkcie, ktorá sa k spotrebiteľovi dostala najkratšou možnou trasou. Bez uhlíkovej stopy a presne podľa hesla z farmy na vidličku,“ hovorí Ľubor Paulen.

Ten urobí všetko preto, aby farmári orientovaní na konečného spotrebiteľa neboli postihnutí nedotiahnutou legislatívou, ktorá im namiesto podpory produkcie zabezpečila sankcie.