Február by mal byť podľa počítačových modelov relatívne teplý a v južnej polovici Európy sa vyskytne relatívne málo zrážok. V relácii Pohľad na oblohu na Tablet.TV to uviedol klimatológ Milan Lapin.

V marci už niet vlahy

„Samozrejme je to výhľad, ktorý nemá stopercentnú úspešnosť, ale cirkulačné pomery naznačujú, že by sa to mohlo takto naplniť. Ak by sa tak stalo, môžeme očakávať v marci a apríli podobný režim počasia ako v minulých rokoch, teda rýchly nástup suchého a relatívne teplého počasia, čo je nepriaznivé pre poľnohospodárstvo,“ uviedol profesor Milan Lapin z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave.

Zimné zrážky majú veľký význam v našich podmienkach, keďže aj za normálnych okolností bývajú veľmi nízke.

„Pokiaľ sa zrážky sústredia v snehovej pokrývke a vydržia do marca, sneh sa na jar postupne roztopí a zavlaží pôdu. Pôda tak môže ostať vlhká až do mája, teda do obdobia, keď to rastliny najviac potrebujú. V posledných dvadsiatich rokoch je však situácia celkom odlišná. Hocikedy v zime sa sneh úplne roztopí, voda odtečie a v marci niet dostatok vlahy na zavlaženie pôdy. Už koncom marca a začiatkom apríla sa objavuje sucho. Zasvieti slnko a rýchlo sa zvyšuje teplota,“ vysvetlil Lapin.

Tohtoročná zima zapadá do charakteru ostatných zím

Ako dodal, z hľadiska energetickej bilancie, ak je pôda vlhká, tak sa veľká časť slnečnej energie spotrebuje na výpar vody a len menšia časť na ohrievanie vzduchu. Pokiaľ je však pôda suchá, tak sa skoro všetka energia zo slnečného žiarenia spotrebuje na ohrievanie pôdy a vzduchu. Vzduch sa rýchlo otepľuje a už v apríli nastupuje letné počasie.

„Toto bolo charakteristické vo viacerých posledných rokoch a je to veľmi nepriaznivý jav. Naša vegetácia nie je adaptovaná na takýto režim počasia,“ doplnil Lapin.

Tohtoročná zima zapadá do charakteru zím v posledných dvadsiatich rokoch, to znamená, že je relatívne teplá, je relatívne málo snehu v nižších polohách a panuje na pocit nevľúdne počasie.

„December bol o 3 stupne teplejší, než je priemer z rokov 1901-2000, január sa v nižších polohách javí zatiaľ teplejší o 1,5 stupňa. Na horách však bude miestami teplejší o viac než 3 stupne Celzia, pretože počas väčšej časti januára sme mali anticyklónu, teda tlakovú výš, pri ktorej boli v nižších polohách inverzie a sem-tam aj mrzlo. Už v stredných polohách bolo relatívne teplo,“ konštatoval Milan Lapin.

Zatiaľ sa nevyskytli ani krátkodobé ochladenia

Zaujímavosťou bolo veľmi výrazné oteplenie od polovice takmer do konca decembra, takže sneh, ktorý napadol začiatkom decembra, sa roztopil takmer na celom území s výnimkou najvyšších pohorí.

Pocitovo chladné a hmlisté januárové počasie v nížinách zasa zapríčinila inverzia spôsobená mohutnou tlakovou výšou, ktorá ovplyvňovala počasie na Slovensku. Po prechode studeného frontu v závere januára sa táto inverzia rozrušila, čo paradoxne – najmä v nižších polohách – prinieslo oteplenie a zrážky. Dokonca aj v Bratislave v stredu 29. januára husto snežilo, pričom padali nápadne veľké snehové vločky.

Kým v predošlých rokoch sa počas zimy vyskytli aspoň krátkodobé ochladenia, tento rok sa zatiaľ nič podobné nestalo.

„Problém tohtoročnej zimy je taký, že v Arktíde je relatívne málo studeného vzduchu, teda takého vzduchu, ktorý by sa nahromadil vo väčšej vrstve a za vhodných cirkulačných podmienok by sa prepadol cez severnú Európu k nám do strednej Európy. Celá Európa je relatívne teplá, dokonca aj na Sibíri, kde zvyknú bývať veľmi silné mrazy, boli obdobia s teplotou o 10 až 15 stupňov vyššou oproti dlhodobému priemeru,“ povedal klimatológ v relácii Pohľad na oblohu na Tablet.TV.