Už v prvom roku po Novembri Alexander Ťapaj vedel, že sa chce živiť hospodárením na vlastnej pôde. Dohodol sa s družstvom v Žemberovciach na vyčlenení 24-hektárov rodinnej pôdy. Najskôr na skúšku, aby vedel, či ho gazdovanie uživí. Dnes hospodári spolu so synom Michalom na 160-hektároch poľnohospodárskej pôdy a zdalo by sa, že vzťahy medzi súkromným roľníkom a družstvom nebudú ideálne. V okrese Levice to ale funguje inak.

Alexander Ťapaj je šéfom levického Združenia vlastníkov pôdy a agropodnikateľov Slovenska a hlava žemberovského družstva Milan Halmeš zas predsedom Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Leviciach. Obaja funkcionárčia od deväťdesiatych rokov a snáď aj ich dobré osobné vzťahy sú dôvodom, že obe organizácie v súčasnosti  fungujú dlhodobo v symbióze.

Faktorov, ktoré by ich mohli rozdeľovať je pritom množstvo. Od otázok pôdnych, európskej poľnohospodárskej politiky, až po názory na sociálne a daňové zákony. Príklady z celoslovenskej komunikácie malých a veľkých roľníkov, alebo hospodárov od Tatier až k Dunaju, dokážu dostatočne naplniť našu predstavivosť, kde všade môžu byť medzi rôznymi skupinami poľnohospodárov rozdiely.

Členov si nekradnú, ale zdieľajú

Základná odlišnosť medzi roľníkmi organizovanými v dvoch hlavných levických zväzoch je veľkosť obhospodarovanej výmery. Regionálne Združenie vlastníkov pôdy a agropodnikateľov Slovenska organizuje najmä malých roľníkov. Celkovo má 72-členov, ktorí obhospodarujú 7831-hektárov poľnohospodárskej pôdy.

Levická poľnokomora má 98-členov vrátane potravinárov a podnikov služieb. Jej členovia obhospodarujú viac ako 75-percent poľnohospodárskej pôdy v regióne. Tak ako v iných oblastiach na Slovensku, aj tu tvoria gro členskej základne družstvá a obchodné spoločnosti. Takmer 10-tisíc hektárov pôdy, čo tvorí štrnásť percent z poľnohospodárskej pôdy členov RPPK, prislúcha na samostatne hospodáriacich roľníkov. V regionálnej RPPK ich združujú štyridsaťštyri a viacerí z nich sú členmi oboch levických organizácií.

„Tento stav ma teší, lebo je výsledkom našej dlhoročnej práce v členskej základni. Naša RPPK chce zastupovať čo najviac roľníkov v regióne. Nemusíme mať zhodný názor na všetko, ale musíme mať ochotu hľadať a nájsť kompromis. To sa nám aj často darí,“ hovorí Milan Halmeš.

Ten si myslí, že dôvodom je aj dobrá komunikácia medzi predstavenstvom, dozornou radou a Úradom komory.

„Dôležitá je spätná väzba od našich členov. Všetky naše aktivity a činnosti sa automaticky prenášajú aj na SHR, ktorí sú členmi levického ZVAPS, pretože majú zastúpenie aj v predstavenstve RPPK. Platí staré známe pravidlo, že komora je taká, akých má členov,“ dopĺňa Milan Halmeš.

Ten sa už pravidelne zúčastňuje na Valnom zhromaždení „konkurenčného“ zväzu. Tamojších roľníkov informuje o tom, kde sa nachádza región z hľadiska osevu, úrod, počtu  zvierat alebo ich úžitkovosti. Vo svojom príspevku informuje aj o tom, aké zmeny čakajú poľnohospodárov v podporách, legislatíve, alebo čo pre poľnohospodárov robí celoslovenská poľnohospodárska komora.

Odstrihnúť sa od podpôr, alebo spolupracovať?

„Zo začiatku bola spolupráca aj u nás ťažká. V podstate sme ale veľmi rýchlo pochopili, že bez nej nie sú výsledky ani na jednej, ani na druhej strane. Stretávame sa spoločne na podujatiach, ktoré organizujeme. Dni poľa, Chovateľský deň, semináre o legislatíve, ale aj každoročné okresné dožinky.  Medzi našimi členmi ale aj samotnými zväzmi prebieha neustály tok informácií o pestovaní jednotlivých plodín, agrotechnike, ale napríklad aj o grafickej prílohe k žiadosti o priame platby (GSAA),“ hovorí Milan Halmeš.

Poslednou menovanou témou sa Milan Halmeš dotkol oblasti, ktorá už dva roky rozdeľuje roľníkov na celom Slovensku. Novinka, ktorá zjednodušuje systém vyplácania podpôr prináša aj komplikácie. Ak sú vzťahy v regióne alebo medzi poľnohospodármi zložité, systém ich odhaľuje v plnej nahote. „Križovanie“ nárokov na priame platby spôsobuje, že oba subjekty hospodáriace na pôde sa na istý čas, až do vyriešenia sporov, „odstrihnú“ od priamych podpôr. Ťažkosti to môže spôsobiť malému roľníkovi, ale aj veľkej farme s desiatkami zamestnancov.

Na rodinnej farme Alexandra Ťapaja spolu s ostatnými SHR v regióne, tomu predchádzajú  spoločne so žemberovským družstvom. To hospodári v jedenástich  katastroch. Zvolili najjednoduchšiu metódu v podobe komunikácie a dohody.

„My súkromníci sa stretneme a spolu s družstvom si spoločne vymedzíme a zakreslíme hranice v GSAA systéme. Dôsledne si kontrolujeme naše polia, radíme sa a vymieňame si informácie, aby sme si nespôsobili problémy, o ktorých počujeme z niektorých oblastí Slovenska,“ hovorí Alexander Ťapaj.

Oba levické zväzy sídlia v jednej budove spoločne s Pôdohospodárskou platobnou agentúrou, Slovenskou poľovníckou komorou, Obvodným pozemkovým úradom alebo Obvodným lesným úradom. Všetko s inštitúciami, s ktorými poľnohospodári musia spolupracovať.

„Stretávame sa na jednej chodbe a aj problémy a starosti máme zväčša rovnaké. Poľnohospodárska politika sa nás týka bez ohľadu na veľkosť obhospodarovanej výmery,“ hovorí vo svojej správe na valnom zhromaždení Alexander Ťapaj.

Nerozdelil ich ani protest

Rok 2018 bol v Leviciach podľa spoločného zhodnotenia roľníkov výnimočný. Udalosti, ktoré poukázali na praktiky niektorých tiež poľnohospodárov na Slovensku boli odkryté a agropodnikatelia sú ostražitejší  k nespravodlivosti a ochotnejší hovoriť nahlas.

Preto aj po vlaňajších udalostiach, ktoré nastali po vražde dvoch mladých ľudí sa aj súkromní roľníci v Tekove dali do pohybu. Absolvovali tri protestné jazdy traktorov, pretože požadovali niektoré koncepčné zmeny v poľnohospodárstve.

„Chcem sa poďakovať Milanovi Halmešovi, že protestnú jazdu s nami absolvoval a podporil nás,“ hovorí Alexander Ťapaj.

Milan Halmeš tým vyjadril z pozície predsedu RPPK v regióne solidaritu  a podporu svojim členom z radov SHR, aj keď nie so všetkými postojmi súhlasil. Vnímal ale, že niektoré požiadavky neboli dlhodobo riešené. Protest bol jednou z možností ako upriamiť pozornosť na problémy.

„Až po vlne protestov sa začína hovoriť o neuralgických bodoch nášho rezortu.  Hľadanie nástrojov a prostriedkov na ich riešenie začína mať konkrétnejšie podoby,“ myslí si Milan Halmeš.

Komunikovať aj na celoslovenskej úrovni

Pri možnosti presunov prostriedkov medzi piliermi sú malí roľníci jednoznačne za zachovanie silného prvého piliera. Ak má vedenie Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory iný názor, malo by ho jasne komunikovať a najmä vysvetľovať aj pred jej nečlenmi. Obava zo zneužitia financií z II. piliera len pre určité skupiny hospodárov na pôde je v Leviciach, ale určite aj inde na Slovensku, silná. Preto je potrebné vysvetľovať, že druhý pilier pre nášho roľníka neznamená len projektové podpory.

Roľníci v regióne Tekova si želajú, aby aj v roku 2019 ich vzájomná spolupráca pokračovala minimálne v takom duchu, ako doteraz. Aby boli aj pre ostatné regióny príkladom, že dôležité je trecie plochy obrúsiť, aby následné konflikty nepostihli všetkých poľnohospodárov a nevykvasili v situácie, ktoré gradovali v lete minulého roka.

Neochota kompromisov, alebo búšenie na otvorené dvere niektorých organizácií môže priniesť obrovský škrt podpôr pre Slovensko. A to sa dotkne všetkých roľníkov.  Ak to nechápeme, buď riskujeme preto, lebo priamo nehospodárime na pôde a tak sa nás prípadné postihy nedotýkajú, alebo sme len hazardéri, ktorým mediálny záujem spôsobuje potešenie.