„Ceníme si, že minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Zsolt Simon postupoval 14. novembra 2011 na rokovaniach Rady ministrov poľnohospodárstva krajín EÚ o budúcnosti spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) EÚ po roku 2013 v intenciách postojov a pozícií Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory,“ povedal Milan Semančík, predseda SPPK.

Ten pripomenul, že komora svoje odmietavé stanovisko k niektorým návrhom Európskej komisie (EK) na reformu SPP prezentovala hneď po ich oficiálnom zverejnení 12. októbra, ba obavy z ich možných negatívnych vplyvov na slovenský agrosektor vyjadrila už v čase, keď z bruselského prostredia vopred unikli informácie o ich pripravovanom obsahu.

„Viazanie 30 % priamych platieb na tzv. ozeleňovanie SPP považujeme aj my za veľmi vysoké, o čom sme už 4. októbra informovali viacerých slovenských poslancov Európskeho parlamentu“, uviedol M. Semančík a dodal, že rovnako za ekonomicky nesprávne označujú vyňatie 7 % obhospodarovanej poľnohospodárskej pôdy z produkcie.

Slovensko sa podľa M. Semančíka musí sústrediť na rokovania o tých návrhoch EK, ktoré môžu veľmi negatívne ovplyvniť jeho agrárny sektor v rokoch 2014-2020. Medzi ne podľa neho nepatrí zvýšenie 5-percentnej minimálnej hranice poľnohospodárskych príjmov pre tzv. aktívneho farmára, hoci toto kritérium je naozaj mierne.

„Je zrejmé, že EK ho nezvolila náhodne, pretože až tretinu žiadostí o priame platby v EÚ podávajú malé farmy s výmerou pôdy do 3 hektárov. To znamená, že ak by sme kategoricky trvali na jeho zvýšení, museli by sme počítať s odporom západoeurópskych krajín. Keďže nás sa to dotkne len v minimálnej miere, je naozaj otázne, či by sme mali tento tlak vytvárať zámerne, aby sme získali podporu týchto štátov v úsilí o dosiahnutie zmeny pre nás oveľa dôležitejších opatrení a pravidiel“, spresnil predseda SPPK.

Ako ďalej informoval, medzi priority SPPK patrí odstránenie historicky vzniknutých rozdielov v priamych platbách medzi starými a novými členskými krajinami a odstránenie súčasných diskriminačných prvkov v podpornej politike EÚ. Sústrediť sa treba na zjednotenie podporných nástrojov a mechanizmov v ich súhrnnom kontexte, vrátane štátnej pomoci a rôznych nepriamych podpôr. Podľa SPPK by Slovenská republika mala presadzovať rozšírenie dobrovoľne viazaných platieb pre citlivé sektory aj o chovy monogastrických zvierat a zásadne odmietnuť zavedenie stropov v priamych podporách pre veľké podniky.

„Zabúdať nemožno ani na prijatie účinných opatrení na zabezpečenie väčšej vyváženosti vzťahov v potravinovom reťazci a modernizáciu trhových opatrení plniacich úlohu záchrannej siete pre poľnohospodárov, vrátane spružnenia mechanizmov jej aktivácie podľa vývoja situácie na trhu, kde dochádza k čoraz väčším výkyvom“, povedal M. Semančík a ďalej uviedol, že politika rozvoja vidieka by mala mať podobu, ktorá zabezpečí porovnateľný dopad na všetky členské štáty EÚ a bude prispievať k znižovaniu súčasných rozdielov nielen medzi nimi, ale aj európskymi regiónmi.