Pred niekoľkými rokmi naštartovali zmeny najskôr v živočíšnej a následne v rastlinnej výrobe. Dnes rozhodnutia manažmentu prinášajú výsledky a Poľnohospodárske družstvo DEVIO z Nových Sadov stabilizovali v produkčných a ekonomických ukazovateľoch.

„V roku 2014 nastúpil na pozíciu hlavného zootechnika Ján Halvoník. Odvtedy sme začali veľmi citlivo pristupovať k nákladovým položkám v živočíšnej výrobe. Mal ťažké rozhovory s dodávateľmi vstupov a vďaka skúsenostiam z výroby presne vedel, čo je pre dobytok z hľadiska výživy vhodné a čo je výhodné najmä pre predajcov. Jeho rozhodnutia boli správne, pretože náklady na výrobu mlieka klesali, no produkčné ukazovatele sa zlepšujú,“ pochvaľuje si Igor Jakubička, ktorý vedie družstvo už jedenásty rok.

Ročná produkcia mlieka dosahuje v DEVIO od 9,5 do 9,8 milióna litrov mlieka. To priamo závisí od ukazovateľov a kvality rastlinnej výroby, najmä od pripravených objemových krmív. Od roku 2019 došlo k zmene filozofie aj tu. Kým v minulosti pestovali na jednom z najväčších poľnohospodárskych podnikov na Slovensku desiatky odrôd, teraz sa sústredia len na tie najlepšie. Tento prístup zjednodušuje ochranu rastlín, ale neskôr aj samotný zber.

Výber odrôd

„Pred piatimi rokmi bolo veľmi horúce leto a kukuricu sme začali silážovať už 6. augusta. Podiel sušiny sa zväčšoval nie zo dňa na deň, ale z hodiny na hodinu. Podpísalo sa to pod mizernú kvalitu siláže. Počasie viete ovplyvniť len ťažko, pomôcť v takejto situácii môže výber odrôd. Ten sme však nemali vôbec zvolený správne,“ hovorí Igor Jakubička.

Čerstvým strediskovým agronómom bol vtedy Marián Krčmár. Predtým zastával funkciu mechanizátora, no vďaka postrehom s presahom na rastlinnú výrobu si ho predseda družstva všimol. Keď bol nútený urobiť organizačnú zmenu, čerstvý tridsiatnik dostal zdvojenú funkciu – strediskový agromechanizátor. Marián Krčmár tamojšie polia dobre pozná. Jeho otec na družstve pracuje ako traktorista a malý Marián sa už ako päťročný pravidelne motal po roliach.

„Chlapi museli dávať pozor, aby ho niekde neprešli kombajnom alebo traktorom. Na tých poliach vyrastal. Agronómčinu má v DNA,“ myslí si predseda.

Vysvetľuje, že v jeho vnímaní to znamená poznanie chotára, orientáciu v odrodách, vnímanie faktoru počasia a precízne využívanie vymožeností najmodernejšej techniky.

„V roku 2019 dostal práve on voľnú ruku na navrhnutie riešení. Jeho rozhodnutie bolo pomerne radikálne. Začal zásadne zužovať odrodovú skladbu štyroch kľúčových poľných plodín, ktoré vytvárajú gro našej ekonomiky,“ informuje Igor Jakubička.

Menej je viac

Spomína, že v minulosti na stohektárovej parcele so silážnou kukuricou pestovali štyri rôzne hybridy kukurice. Z teoretického pohľadu to môže byť správny postup: ako odrody dozrievajú, sú silážované. Hybrid by sa vždy mal zberať v optimálnej kondícii. Ale skutočnosť sa od teórie líši. Produkciu kukurice zo stohektárovej parcely zosilážujú poľnohospodári z družstva DEVIO s aktuálnym technickým vybavením do troch dní. Ide o tak krátky časový úsek, že rozdeľovať parcelu viacerými hybridmi prináša skôr ďalšie problémy a vplýva na kvalitu siláže podstatne negatívnejšie.

„Raz pracujete s vyzretou kukuricou, inokedy s prezretou či nedozretou. Kolíše sušina a s ňou aj kvalita siláže. Dnes pracujeme len s dvoma číslami FAO silážnej kukurice na celom podniku,“ tvrdí predseda.

Číslo FAO určuje dĺžku vegetačnej doby jednotlivých hybridov kukurice. Čím je číslo nižšie, tým je odroda skoršia. Podobne pristupovali aj k ďalším kľúčovým plodinám. Z dvanástich odrôd repky, ktoré pestovali na výmere 700 hektárov v nedávnej minulosti, zostali v Nových Sadoch v súčasnosti štyri.

„Priemerná úroda repky v aktuálnom roku je 4,94 ton z hektára. Dosiahli sme najlepší výsledok v histórii,“ pochvaľuje si predseda.

V minulosti skúšali aj viacero odrôd potravinárskej pšenice. Výsledok bol, že úrody mimoriadne kolísali aj medzi susednými parcelami. Niekedy bol rozdiel až tri tony z hektára.

„Je niečo iné dosiahnuť päť ton z hektára alebo osem. Keď sme si začali z historického hľadiska analyzovať výsledky, zistili sme, že tých špičkových odrôd potravinárskej pšenice je len pár. Dnes jednu z nich máme vysiatu na dvoch tretinách plochy pšeníc a sme spokojní s výškou aj stabilitou úrod,“ tvrdí Igor Jakubička.

Pracovná sila

Štrukturálne zmeny v rastlinnej aj živočíšnej výrobe priniesla nová generácia odborníkov, ale pomáhajú aj skúsenosti a poznatky tej predchádzajúcej. Ak by nebolo starších, mladí nemajú čo rozvíjať. Igor Jakubička na to pri hodnotení súčasných výsledkov nezabúda. Spomína pracovné nasadenie všetkých kolegov, ktorí v podniku so silnou živočíšnou výrobou, ako je DEVIO, pracujú denne. A tak to bude aj v budúcnosti, pretože napriek zmenám, nedochádza k revolúcii vo výrobnej štruktúre družstva. V Nových Sadoch stále vyrábajú surové kravské mlieko, dokonca z roka na rok viac, a chovajú ošípané. Okrem toho sú významnými pestovateľmi cukrovej repy. No aj oni narážajú na čoraz častejší problém s nedostatkom pracovnej sily.

„Dobrú situáciu máme medzi dojičkami, kde je mnoho mladých žien, ktoré vnímajú špecifiká prvovýroby mlieka. Výrazne horšie sme na tom napríklad pri obsadení pozície naháňač. Na prvý pohľad sa zdá táto práca jednoduchšia, no je fyzicky náročná. Zootechnik sa stal najmä personalistom. Žiaľ, aj toto je daň za ekonomický úspech, keď ľudia si často radšej zvolia horšie platenú prácu bez zmennej prevádzky, ako prácu v živočíšnej výrobe,“ uzatvára Igor Jakubička.