Zadajte hľadaný výraz

Branding VUB 2019 Jesen LEFT
Branding VUB 2019 Jesen RIGHT
Branding VUB 2019 Jesen TOP
Tatra banka 2018-12
Pottinger 2018
Potravinárstvo Z domova

Zníženie DPH na potraviny by eliminovalo cezhraničné nákupy

chat_bubbleKomentáre: 11 visibilityZobrazenia: 1242

Konkurencieschopnosť slovenských potravinárov na európskom trhu by posilnilo zníženie DPH, ktorá patrí medzi najvyššieho v celej Európskej únií (EÚ). Povedala v diskusnej relácii na TABLET.TV riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska Jarmila Halgašová.

„Pre porovnanie, kým u nás je na úrovni 20 %, v Rakúsku je to polovica a v Česku 15 %. My by sme preto privítali zníženie aspoň o 5 %. Takéto opatrenie by sa premietlo do cien výrobkov a zabránilo by cezhraničným nákupom,“ zdôraznila Halgašová.

Takéto opatrenie by kompenzovalo pretrvávajúce nerovnoprávne postavenie slovenských poľnohospodárov a potravinárov na spoločnom trhu únie, kde nemajú možnosť získať rovnaké priame platby ako západoeurópske krajiny. Konkurenčný tlak na nich zvýšilo aj zrušenie kvóty na produkciu mlieka a mliečnych výrobkov v únii k 31. marcu. Halgašová upozornila, že Slovensko dlhodobo nedokázalo naplniť národnú kvótu, ktorá bola napríklad na kvótový rok 2013/2014 stanovená na úrovni 1,116 milióna ton.

„V západnej Európe sa na liberalizáciu trhu s mliekom pripravovali viac ako rok. Očakávame, že napríklad nemeckí producenti mlieka vyprodukujú väčšie objemy mliečnych výrobkov, ktoré následne budú exportovať a môžu zaplaviť náš trh,“ konštatovala Halgašová.

Vyšší export môže vytvoriť tlak na pokles cien predovšetkým mliečnych produktov.

„Slovenskí producenti sú v tomto smere limitovaní, pretože si nemôžu dovoliť byť dlhodobo v strate,“ uviedla Halgašová s tým, že prakticky neexistuje možnosť ako sa brániť zvýšeným importom. „Sme členom EÚ a nemôžeme zakázať dovoz z iného členského štátu únie,“ dodala Halgašová.

Systém mliečnych kvót platný v EÚ sa skončil 31. marca 2015. Prvýkrát bol zavedený v roku 1984 v čase, keď výroba EÚ vysoko prevyšovala dopyt. Zavedenie kvót bolo vtedy jedným z krokov prijatých na prekonanie štrukturálnych prebytkov. Nasledujúce reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ zvýšili trhovú orientáciu sektora a poskytli rôzne ďalšie cielenejšie nástroje na podporu výrobcov v zraniteľných oblastiach, ako sú horské oblasti, kde sú výrobné náklady vyššie.

Autor článku: TASR
Zdroj obrázku:

Odber nových článkov na e-mail

Máte záujem stať sa pravidelným odoberateľom článkov z portálu poľnoinfo.sk? 1421 čitateľov od nás dostáva čerstvé informácie priamo na email každé ráno. Nečakajte a pridajte sa k nim aj vy.

11 komentárov

  1. krásny 1.máj!
    1. mája 2015

    Práve sa mi vyplavil adrenalín na celý deň! A stačilo k tomu naozaj veľmi málo. Len si prečítať v článku vetu „V západnej Európe sa na liberalizáciu trhu s mliekom pripravovali viac ako rok.“ Pýtam sa, Slovensko nie je súčasťou tej istej EÚ ako „západná Európa“? Odpoveď znie: JE! Prečo ZASA PLAČEME? Každá komora iba plače… Čo to majú v Stanovách? O ZRUŠENÍ KVÓT VIE PREDSA CELÁ EÚ (aj Slováci) OD ROKU 2003! To, že sa na tento moment „západná Európa“ pripravila a Slovensko NIE, nie je predsa ich chyba. Pripravovať sme sa predsa mohli aj my, ako farmári, tak aj spracovatelia. Času sme na to mali neúrekom! Realita je taká, že na Slovensku sme sa pripravovali iba niektorí, ostatní relaxovali. Počítali s tým, že postačí ak neskôr horko zaplačú…, ako im to stačilo už niekoľkokrát v minulosti. Zrušenie mliečnych kvót je priam učebnicovým príkladom rozdielnosti prístupov Slovenska a zvyšku krajín EÚ k politike, ktorú na rôznych fórach v Bruseli spoluvytvára naše rezortné ministerstvo, ale aj naša samospráva (COPA -COGECA). To, že Nemecko, Veľká Británia, Severné Írsko, Francúzsko, ale aj v Poľsko, či štáty v Pobaltí za celé TIE roky investovali do dojníc nie je predsa nič nerozumné, ale naopak ROZUMNÉ. Zatiaľ, čo slovenskí farmári, česť výnimkám, „sladúčko driemkali, ak nie spali“. Farmári v „škaredej“ západnej Európe už dnes dokážu vyvážať 11% svojej produkcie bez akýchkoľvek dotácií, a preto sa vôbec nemusia obávať dočasného kolísania výkupných cien, ktoré zákonite príde s nadbytkom suroviny na trhu a bude znamenať pokles ceny mlieka. Kašľú oni na slovenských spracovateľov. Budú a už sa aj správajú trhovo! Toť vsjo! To je celé! Naše mliekarne sú kapitolou samou o sebe. Výrobné kapacity sú schopné využiť na 20%. To je čo? Sú insolventné a majú problémy platiť prvovýrobcom za surovinu. Tí už dnes dostávajú za surovinu v priemere o 3 centy menej ako ich európski kolegovia… A sme v začarovanom kruhu! Slovenskí chovatelia budú preto len s vypätím všetkých síl pokračovať vo svojej činnosti. Odrazu by chceli všetky tie prespaté roky dohnať… To už pôjde len ťažko, a podarí sa to v prípade iba tých šťastnejších. Navyše si Slovensko ZVIAZALO RUKY a 25% IVESTIČNÝCH prostriedkov si z II. piliera presunulo do prvého – na „medvídkov“. Môžeme si zablahoželať! Je teda nad slnko jasné, že na našom trhu zostanú len pripravení, a tých je ako šafranu.

    Odpovedať
  2. jm
    1. mája 2015

    Podľa môjho názoru boli zle a sú zle nadstavené pravidla podpory. Dnes je ozaj smiešne plakať nad rozliatym mliekom o nepripravenosti slovenských farmárov. Len jeden problém je aj to ,že sme síce akože jedna únia. Ale z extrémnymi rozdielmi v podpore . Ako ďalší problém vnímam ,že veľké dotácie objemovo neboli kontrolované ich využitie. Zjednodušene povedané peniaze sa utápali cez veľkofarmy . Tie možno patria do skupiny ktorá dokáže prežiť. Najhoršie bolo ak peniaze sa investovali mimo poľnohospodárskeho sektora. V minulosti aj podpora na dojnice bola skoro nulová . Bez trhové kravy boli podporené na úkor produkčných. V súčasnom podpornom období sú podporené VDJ v zostupnom poradí a stavy z roku 2007 čo opäť malých farmárov demotivuje . V krátkom obdoby zažijú farmári ďalší šok keď zistia že prídu o sťažené podmienky .V prvom rade by mala únia zaviesť jednotnú platbu na hektár rovnú pre celú úniu a doplnková by mala byť na sťažené podmienky rozdielna. Predsa ak máte polovičné dotácie je viac ako jasné že silnejší tomu slabšiemu ujde tak ,že ho v žiadnom prípade nemôžeme dobehnúť. Veľkú úlohu zohrávajú aj reťazce . Hlavne cenotvorba. Neviem pochopiť napríklad aj to ,že máme nižšie výkupné ceny mlieka ale máme drahšie Slovenské výrobky na pulte obchodov ako tie z dovozu. A veľká chyba sa stala aj v tom ,že krajina ako je hornaté Slovensko si dokázalo zlikvidovať chov dobytka a následne sebestačnosť v produkcii mlieka.

    Odpovedať
  3. Anonym
    1. mája 2015

    OJ rovné podmienky!predstav si že by taký rumun dostal dotácie ako ty?ďalej by bolo fér zrovnať v rámci rovných podmienok aj nájomné a ceny pody o platoch něhovoriac !no a čo potom?taký rumun s koníkom keby dostal deera tak máš za krkom ďalšie polsko !Ja by som nehal tak a ani nedůchal

    Odpovedať
  4. Maximilian
    3. mája 2015

    Čo v slovenskom poľnohospodárskom žargóne znamená táto veta z príspevku povyše: Navyše si Slovensko ZVIAZALO RUKY a 25% IVESTIČNÝCH prostriedkov si z II. piliera presunulo do prvého – na „medvídkov“.

    Odpovedať
  5. Mako
    3. mája 2015

    ten 1. máj je ale riadny kvietok tak z brucha som už tu dávno nevidel niekoho take bludy písať. Ty kamarát ty nemáš ani šajnu koľko sa tu na západe preinvestovalo za tie posledne roky a určiťe z takými dotaciami ,ako dostavajú naši hospodári. Myslím okrem tých „Vyvolených“. A z toho čosi tu napisal : v západnej Európe už dnes dokážu vyvážať 11% svojej produkcie bez akýchkoľvek dotácií,…….tak na na tomto som sa ale riadne pobavil až mi na koniec dvihlo žalúdok…….Srandista ,kde ty chodíš na takéto zdroje.Určite ich čerpeš z vlastnej skúsenosti.Všade bol všetko vie.

    Odpovedať
  6. Jana
    3. mája 2015

    Ved ludi srandicky prejdu, ked o par rokov zmiznu akekolvek dotacie. USA zaplavia Europu lacnymi potravinami pre chudobnych a kvalitne potraviny sa stanu pre beznych smrtenikov nedostupne.

    Odpovedať
  7. Mako
    3. mája 2015

    z tou USA je pravda zasypu nas z lacnymi potravinamy,to sa presne stane ako ked my sme vstupily do unie ….nebudeme boly schopny im konkurovať až vtedy bude naše polnohospodarstvo na kolenach.Ešte sa dnes čudujem ako ľahostajne dnes ľudia predavaju pôdu za par centov ja by som svoju pôdu nikda v živote nepredal. My stredna a mlada generacia nevieme čo je hlad a bieda.Naši dedovia už tu niesu už nam to nema kto pripomínať.

    Odpovedať
  8. Jana
    3. mája 2015

    Praveze my- trosku mladsi, co sme isty cas zili v zahranici, si vieme vazit podu aj potraviny, kedze sme za ne platili trochu viac napriek tomu, ze na zapade je nizsia dan na potraviny.
    Skor generacie, co zazili komunizmus si stale neuvedomuju hodnotu podu, lebo druzstva.

    Odpovedať
  9. jm
    4. mája 2015

    Odkaz pre bezmenného z 1.5.2015.Ja som myslel že únia znamená spoločenstvo .Neviem ako by sa malo potom vybudovať silné spoločenstvo v ktorom platia spoločné pravidlá . Mám na mysli dotačná podpora. Podľa mňa práve rovnocenný silný poľnohospodár či je to Rumun alebo Poliak a či Nemec to je jedno .Malo sa vybudovať jednotné silné spoločenstvo ktoré by dokázalo čeliť dovozu lacných potravín mimo únie. V opačnom prípade sa jednotlivé krajiny stávajú silnými konkurentmi práve medzi krajinami tej istej únii o ktorej tvrdíme že je jednotná. Vidieť to najlepšie na živom príklade keď poľnohospodár zo starej únii mal dotácie vyššie ako z nových členských krajín. Investovať sa dá len toľko koľko zarobíme. Ak si si nevšimol tak na Slovensku sú jedne z najnižších výkupných cien agro komodit. Chyba je práve v tom že vznikajú veľké rozdiely v rámci únii a aj samotného Slovenska. Jeden pekný príklad ma napadol .Zhruba v roku 1990 cena ovčej vlny mala prepad zo 165 korún na 28 korún za jeden kilogram. Vtedy nám bolo povedané ,že za tie peniaze sa dá doviesť z Austrálie. No tiež nikoho nezaujímalo akým smerom sa uberie tak stratový chov oviec. V dnešnej dobe mi to pripomína mlieko. No nakoniec sa Slováci budú musieť pásť na lúkach asi sami aby nám lúky nezarastali náletmi. Prečo asi v západnej Európe funguje toľko malých fariem ktoré vytvárajú krajinotvorbu s podporou štátu. Podporovať by sa malo to čo je prínosom pre spoločnosť bez rozdielu či je to v tej alebo onej krajine. A ak by sa mala zrušiť podpora ako taká výťazi sú určite tí ktorý mali silnú podporu či už na úrovni únii alebo štátnu. Bohužiaľ bez podpory agro sektor je neschopný prežiť.

    Odpovedať
  10. krásny 5.máj!
    4. mája 2015

    Mako, keď tak čítam tie tvoje výkriky do tmy, zisťujem, že som písal aj o tebe. Chlape, ale držím ti palce, aby si preinvestované stihol aj zúročiť. Dúfam, že budeš mať kedy.

    Odpovedať
  11. Mako
    5. mája 2015

    tak aby si vedel tak do toho bordelu ja som ešte nepreinvestoval ani cent a ani sa nechystam! V polnohospodarstve len pracujem a pekne sa prizeram že kde to spejeme.

    Odpovedať

Komentujte

Všetky polia sú povinné. Vaša emailová adresa nebude zverejnená a slúži iba ako ochrana pred spamom. Ak sa váš komentár v článku nezobrazí ihneď po jeho odoslaní, zachytila ho automatická antispamová ochrana. V tom prípade nás prosím kontaktujte a my daný komentár dohľadáme a manuálne schválime.