Do tohtoročnej žatvy výrazne zasiahli zrážky, ktoré spadli v stredu v dolných častiach povodí riek Váh, Nitra a Žitava. V súčasnosti pritom podľa prieskumu portálu poľnoinfo.sk začalo žatvu len 22 percent agrárnych podnikov na Slovensku, ktoré zatiaľ len výnimočne zberajú pšenicu. Takmer polovici poľnohospodárov, ktorí kosia najmä jačmeň a repku, sa zdajú doterajšie žatevné výsledky horšie, ako v ostatných piatich rokoch. Len dvanásť percent respondentov naopak hovorí, že aktuálne úrody sú lepšie ako priemer minulých rokov.

Jeden zo subjektov, kde sú s úrodami zatiaľ spokojní, hospodári v okrese Krupina.

„Vývoj počasia bol dobrý, ceny sú priemerné – 10 ročné a pomohla aj nová sejačka, ktorá na jeseň dobre zvládla sejbu jačmeňa do vlhkej pôdy,“ hovorí Andrej Jankuliak z PD Hontianske Moravce.

Družstvo z okresu Krupina obhospodaruje 1 650 hektárov poľnohospodárskej pôdy a k začiatku týždňa zožali 160 hektárov ozimného jačmeňa. Aktuálna „priemerka“ je v intervale od 6,2 do 7 ton z hektára.

Lepšie výsledky ako päťročný priemer zatiaľ dosahujú aj PDP Radošovce – Paderovce z okresu Trnava. Na začiatku týždňa mali pod strechou prvé desiatky hektárov ozimného jačmeňa s priemernou úrodou 8,3 tony z hektára.

Zrážok je veľa

Výrazne viac pestovateľov z prieskumu, ktorý sme realizovali medzi odoberateľmi newslettra portálu poľnoinfo.sk, má zatiaľ horšie úrody, ako v predchádzajúcich rokoch. Ide až o 47 percent pestovateľov z takmer stovky respondentov.

„Očakával som rýchlejší nástup žatvy, ale spadnutá voda skorší termín posunula a začali sme kosiť len o týždeň v predstihu oproti minulosti. V utorok sme začínali s repkou, porast je redší a očakávame, že úroda bude oveľa nižšia, ako päťročný priemer. V súčasnosti sa už obávame aj o kvalitu tvrdej pšenice,“ hovorí Rastislav Johanes, agronóm z PD Kátlovce z okresu Trnava.

Na komplikovaný vývoj počasia poukazujú vo svojich odpovediach aj Katarína Ondrušová z PD Dubovce v okrese Skalica, Róbert Meszároš predseda družstva z Ivanky pri Nitre alebo poľnohospodári z okresu Komárno Peter Lelkes a Alexander Pastorek. Ich odpovede sú takmer zhodné. Zrážok je jednoducho veľa. A korunu tomu nasadil stredajší podvečer, ktorý už naša anketa nezaznamenala.

Negatívne rekordy

„V Nitre a Hurbanove dosiahol 26. júna 2024 denný úhrn zrážok 99,0 mm a 95,4 mm. V obidvoch prípadoch sú to absolútne najvyššie denné úhrny zrážok na týchto meteorologických staniciach aspoň od roku 1951, resp. 1872,“ informuje vo štvrtok Slovenský hydrometeorologický ústav.

Z priebežných úhrnov zrážok zaznamenaných v tohtoročnom júni vyplýva, že v Nitre dosiahne mesačný úhrn zrážok v júni 2024 najvyšší mesačný úhrn na tejto meteorologickej stanici aspoň od roku 1961.

„Od 1.6.2024 do 26.6.2024 napršalo 226,7 mm a z toho vyplýva, že doterajší rekord mesačného úhrnu zrážok v Nitre 158,0 mm z mája 2010 bude výrazne prekonaný. Dlhodobý priemerný ročný úhrn zrážok 1991 – 2020 v Nitre predstavuje 559 mm. Takže približne 40 % ročného úhrnu zrážok spadlo teraz za necelý jeden mesiac,“ informujú hydrometeorológia.

Dážď bol a pokračuje

Neďaleko Nitry hospodári jeden z najväčších agrárnych subjektov na Slovensku. PD Devio v Nových Sadoch.

„Pred stredajším dažďom nám dovtedajšie zrážky a silný vietor zvalili približne tridsať percent výmery pšenice. Keď sme si dnes obhliadli polia, videli sme, že už 80 percent porastov z 1150 hektárov pšenice je poľahnutých. Pre nás je to katastrofa,“ hovorí vo štvrtok pre poľnoinfo.sk Igor Jakubička, predseda PD Devio Nové Sady.

V stredu v jednotlivých chotároch družstva padlo od 30 do 70 mm zrážok. Vo štvrtok však dážď neustal a do jednej z družstevných meteostaníc nalial ďalších 26 mm zrážok.

„Poľahnutie bude určite vyššie ako sme videli dnes na pšeničných poliach. Aktuálny stav spomalí práce a žatva bude výrazne dlhšia a zároveň drahšia. Službárom budeme platiť za sťažené podmienky pováľaním výrazne viac, ako po iné roky. O čo sa však najviac obávam je kvalita pšeníc. Aj napriek katastrofe som stále optimistom a verím, že potravinárska pšenica je stále potravinárskou a tvrdá pšenica nestratila sklovitosť. Stredajší dážď pritom ohrozuje aj našu živočíšnu výrobu. Kvalitnej slamy bude určite menej, keďže na poli zostane z dôvodu poľahnutia a tak bude chýbať v maštaliach. Navyše, poľahnutá neskosená slama na poli prinesie výborné podmienky pre množenie hrabošov,“ hovorí vo štvrtok Igor Jakubička.

Katastrofický lejak

O nič lepšia situácia ako v okolí Nitry nebola ani v Hurbanove. Aj tu sa prepisujú štatistiky.

„Od 1.6.2024 do 26.6.2024 napršalo v Hurbanove 169,6 mm a doteraz platný rekord mesačného úhrnu zrážok v júni od roku 1872 tam bol 168,9 mm,“ informuje SHMÚ

Hydrometeorológovia uvádzajú, že nebezpečným prejavom stredajších dažďov bola ich intenzita, ktorá krátkodobo v niektorých lokalitách dosiahla takmer 4 mm za minútu, čo predstavuje podľa Wussowovej klasifikácie katastrofický lejak.

Poľnohospodári v našej ankete ešte pred stredajšími výraznými zrážkami predpokladali, že približne tretina z nich začne so žatvou do začiatku letných prázdnin. Aktuálny priebeh počasia spojený s extrémnym podmočením polí žatvu na niekoľko dní na juhozápade Slovenska preruší. Výhľad počasia do najbližších dní pritom nie je optimistický. Lokálne zrážky majú pretrvávať aj naďalej.