Poľnohospodári v tomto roku získajú za produkciu pšenice o 180 miliónov eur menej a za repku o 57 miliónov eur menej, ako vlani. Za prepadom finančných výnosov sú nižšie výmery, úrody aj realizačné ceny. Vypočítali zástupcovia zväzu krmovinárov súčasný stav pri najpestovanejšej slovenskej obilnine a olejnine. Aktuálny vývoj v sektore predstavili vo štvrtok na tlačovej konferencii v Bratislave.

Pšenica

Zberová plocha pšenice na Slovensku medziročne klesla o viac ako 50 tisíc hektárov na bezmála 350 tisíc hektárov. Došlo aj k poklesu hektárových úrod pšenice, ktoré sa dostali na úroveň 5,8 ton z hektára z minuloročných 6,1 tony z hektára. V porovnaní s 1. augustom 2023 sa aktuálne obchoduje pšenica na burze v Paríži o pätnásť eur za tonu lacnejšie.

„Na základe prvých odhadov amerického ministerstva pôdohospodárstva by mala byť tohtoročná svetová produkcia pšenice rekordná a v porovnaní s minulým rokom narásť o 1,7 percenta. Na tomto náraste sa majú najviac podieľať USA, Kanada a Austrália. Najväčší pokles produkcie sa očakáva v Ruskej federácii, na Ukrajine, no pokles vidíme aj v Európskej únii,“ uviedol na tlačovej konferencii Jozef Rebro, predseda revíznej komisie Zväzu výrobcov krmív, skladovateľov a obchodných spoločností.

Z hľadiska sledovaných výsledkov z hektára môžeme hovoriť o priemernom roku, aj keď regionálne boli viaceré oblasti Slovenska zasiahnuté lokálnymi škodami v podobe ľadovcov, hrabošov či prudkých lejakov.

„Kvalita pšenice je mierne slabšia pri obsahu dusíkatých látok, ktoré sa pohybujú na úrovni 11 – 12 percent. Na druhej strane hektolitrová váha 76 až 80 kilogramov je uspokojujúca a nízky je aj podiel pšeníc napadnutých mykotoxínmi,“ vymenúva Rebro

Repka

Slovenské pestovateľské výmery repky poklesli medziročne o 6 tisíc hektárov na 142 tisíc hektárov. Repka u poľnohospodárov v tomto roku výrazne prepadla. Pokiaľ od roku 2020 priemerné úrody našej najpestovanejšej olejniny neklesli pod tri tony z hektára, v roku 2024 to vyzerá na priemernú úrodu na úrovni 2,9 ton. Z dôvodu poklesu „priemerok“ aj pestovateľských výmer sa očakáva, že slovenská produkcia repky bude najnižšia za posledných päť rokov. Rovnaká situácia má byť aj v Európskej únii.

„Táto nízka produkcia vytvára v EÚ predpoklady pre dovoz repky, ktorý by mal byť približne 7 miliónov ton,“ informuje Jozef Rebro.

Predseda revíznej komisie zväzu a dlhoročný obchodník s agrokomoditami vo svojej prezentácii ďalej uvádza, že z celosvetového pohľadu je aktuálny rok pre olejniny dobrý. Pri repke sa dokonca očakáva tretia najväčšia svetová produkcia v histórii. V Európe bude objem dopestovanej repky nižší najmä z dôvodu pestovateľských výsledkov vo Francúzsku a v časti Nemecka.

„Najnižšie úrody repky dosiahli poľnohospodári v južnej časti Slovenska. Najlepšie výsledky, aj viac ako 3,3 tony z hektára, sú na východnom Slovensku. Kvalita repky je tento rok výborná a tak čiastočne vykompenzuje výpadok v produkcii,“ myslí si J. Rebro.

Škody

Lokálne zažili poľnohospodári v tomto roku viaceré škodové udalosti, ktoré ovplyvnili úrodu. Zástupcovia Agra poisťovne dnes na inom podujatí informovali, že celkové škody dosiahli v poľnohospodárstve zatiaľ 80 miliónov eur. Najviac škôd, z približne jednej tretiny, priniesli prívalové zrážky, nasledované zaplavenými a podmáčanými plochami ešte z jesene minulého roka. V menšom rozsahu problémy spôsobili aj jarné mrazy, ktoré postihli najmä ovocinárov a vinohradníkov v okolí Nových Zámkov.

Keď kosí búrka

„Za svoju profesionálnu kariéru som zažila jednu z najťažších žatiev. Z hľadiska ornej pôdy obhospodarujeme 2 100 hektárov a bežne zber obilnín a repky zvládame za desať dní. Tento rok žatva trvala tridsať dní a boli dni, že sme kosili len hodinu alebo dve,“ hovorí Katarína Drdolová, predsedníčka Poľnohospodárskeho družstva Očová.

Pomalé tempo zberových prác prerušilo v Očovej silné krupobitie. V polovici júla zničilo tri parcely repky na 90 percent a ďalšie poškodilo od 30 do 70 percent. Celkovo krupobitie zasiahlo 170 hektárov repky, čo je jej menšia polovica výmery v PD Očová.

„Keby sme nemali poistenú úrodu, neviem, čo urobíme. Za 20 minút sme prišli o plodiny, o ktoré sme sa starali celý rok. Repky boli pritom krásne. V tomto roku od jari pravidelne preprchávalo a my sme sa tešili na rekordné úrody. Nakoniec to príroda zariadila inak,“ hovorí v rozhovore Katarína Drdolová.

Výčiny počasia zasiahli v Očovej aj ďalšie plodiny.

Kukurica

Ak niektoré oblasti Slovenska boli počas uplynulých mesiacov bohaté na výdatné dažde, tak aktuálne sa zdá, že úroda jesenných plodín závisí najmä od skorého príchodu zrážok.

„Stav porastov kukurice aktuálne nie je zlý, ale budúca úroda vysoko závisí od najbližších dní. Kukurica potrebuje nevyhnutne dážď. V niektorých oblastiach je situácia už teraz kritická,“ povedal Rebro.

Rovnaký záver uviedol aj Dalibor Bán, riaditeľ Agra poisťovne.

„Škody v tomto roku sú o 20 až 30 percent vyššie ako vlani, ale aktuálne vystrkuje rožky sucho. Na kukuriciach sa začínajú prejavovať jeho dôsledky“ hovorí Dalibor Bán.

Nový spracovateľ obilnín

Žatva 2024 opäť ukázala, že Slovensko má obrovský prebytok obilnín, ktorý vznikol najmä z dôvodu prepadu produkcie kŕmnych zmesí. Zástupcovia zväzu ústami Mariana Uhríka, člena predstavenstva, každoročne informujú o prepade výroby smerujúcej do sektoru živočíšnej výroby. Zdá sa, že v najbližšom roku dôjde ku korekcii dlhodobo negatívnej bilancie výroby kŕmnych zmesí.

„Od roku 2023 vyrába nadnárodný výrobca kŕmne zmesi na východnom Slovensku. Predpokladáme, že sa naša výroba kŕmnych zmesí na Slovensku zvýši o 100 tisíc ton ročne. Veľká časť tejto produkcie bude okrem spotreby na domácom trhu smerovať aj do Poľska a Maďarska, odkiaľ sa k nám krmivá teraz dovážajú,“ uviedol M. Uhrík.

Minuloročná výroba kŕmnych zmesí dosiahla 680 tisíc ton. V roku 1990 to bolo 2,8 milióna ton a v roku 2000 ešte 1,3 milióna ton.