Hoci sa sucho zväčša skloňuje v teplejšej časti roka, v súčasnosti je príznačné aj pre tú chladnejšiu polovicu. Uplynulá zima patrí k zrážkovo najchudobnejším, pričom eliminovať pôdne sucho sa nepodarilo ani zrážkam z posledných dní. V hlbších vrstvách pôdy suché podmienky pretrvali a zásoba vody sa vo väčšine regiónov obnovila len vo vrstve do 40 centimetrov. Výhľad do nasledujúceho obdobia výrazné zlepšenie situácie neveští.

“Miera intenzity pôdneho sucha v celom profile je na úrovni výrazného až extrémneho sucha na Považí, Orave a severovýchode Slovenska. Celkovo je výrazné až extrémne sucho približne na piatich percentách územia. Bez rizika je približne 44 percent celkovej plochy Slovenska,” uvádza v závere marca SHMÚ.

Minulý týždeň spadlo podľa odborníkov najviac zrážok na juhozápade Slovenska. V okolí Bratislavy, na juhu Podunajskej nížiny a na Záhorí boli týždenné úhrny 20 až 30 milimetrov. Najmenej zrážok spadlo na Spiši, Horehroní a Šariši, lokálne menej ako jeden milimeter.

„Ak bude v nasledujúcich týždňoch prevládať štandardné počasie, čiže zrážkovo chudobnejšie, a budú nám rásť teploty vzduchu, ktoré podporia výpar, môže dôjsť opäť k narastaniu deficitu pôdnej vlahy, ako aj tej zrážkovej. Tomu zodpovedá aj prognóza pravdepodobnosti výskytu normálnych alebo vlhších podmienok v rámci pôdneho profilu do 100 cm, ktorá na nasledujúce 4 týždne a pre niektoré oblasti na nasledujúce 2 mesiace ukazuje pravdepodobnosť len na úrovni 10 až 20 percent územia. Čiže je naozaj nízka pravdepodobnosť, že by sme v najbližšom období úplne vymazali deficit pôdnej vlahy, ak u nás bude prevládať štandardné počasie,“ vysvetlila Lívia Labudová, klimatologička Slovenského hydrometeorologického ústavu.

SHMÚ dnes uviedol, že zásoba vody v pôde a relatívne nasýtenie v povrchovej vrstve je najnižšie 30 až 40 percent lokálne na Spiši a Šariši. V hlbšej vrstve je najnižšie nasýtenie 20 až 30 percent na Záhorí a Podunajskej nížine.

Pohľad do histórie

Suché zimy na našom území nie sú úplnou novinkou. Vyplýva to aj z analýzy výskytu sucha od roku 1961, ktorú hydrometeorológovia urobili vlani.

„Analýza ukázala, že v prvých 30 rokoch sledovaného obdobia bol častejší výskyt sucha v chladnejšom období, a to vplyvom nedostatku zrážok. Avšak v posledných až 35 rokoch sa nám suché obdobia presunuli z chladného polroka do toho teplého, teda na jar a leto,“ uviedla Labudová.

Tým aj vo verejnosti vznikol pocit, že sucho k letu patrí.

„Letné sucho je v súčasnosti dôsledkom kombinácie faktorov – teda nedostatku zrážok a vysokého výparu. Zimné sucho je dôsledkom deficitu vlahy vplyvom nízkych zrážok,“ dodala klimatologička.

Reportovanie sucha

Slovenský hydrometeorologický ústav pred časom spustil monitoring sucha, do ktorého zapája aj poľnohospodárov. Ide o reportérov z terénu. Aktuálne údaje klimatológom posiela 50 agroreportérov. Vítaných by bolo aj viac. Zapojiť sa možno kontaktovaním odborníkov zo SHMÚ.

„Nielen samotný monitoring je dôležitý, ale treba vedieť aj to, čo spôsobuje. Konkrétne dopady sucha my z našej inštancie nevieme úplne zmapovať, pretože realita sa líši od lokality k lokalite. Preto nám s monitoringom priamo v teréne pomáhajú dobrovoľníci, zapojení do Národnej reportovacej siete dopadov sucha na poľnohospodárstvo a ovocinárstvo. Na týždennej báze cez online dotazník veľmi jednoducho a rýchlo odošlú informácie o aktuálnych prejavoch sucha na nimi pestovaných plodinách,“ popísala spoluprácu Labudová.

Pribudnú mapové údaje

Výstupy monitoringu meteorologického a pôdneho sucha pravidelne SHMÚ zverejňuje na svojej webovej stránke. Sú dostupné zadarmo pre širokú verejnosť.

„Aktuálne pri oboch typoch sucha beží monitoring na týždennej báze. Pri meteorologickom suchu vo veľmi krátkom čase plánujeme zahustenie na dennú bázu, čiže každý deň budí zverejnené nové informácie o aktuálnom stave sucha. Navyše, už nebudú len pre doteraz monitorované stanice, ale pre celé Slovensko. Pokryjeme teda celé územie krajiny a ľudia budú mať presnejšie a čerstvejšie informácie ohľadom výskytu sucha. Zlepší sa aj prognóza sucha, kde prejdeme zo sedemdňového výhľadu na deväťdňový, ktorý bude zohľadňovať ansámblovú predpoveď. Čiže ľudia neuvidia len jeden predpokladaný priebeh počasia, ktorý v konečnom dôsledku nemusí neskôr zodpovedať realite, ale budú vidieť aj mieru neistoty, čiže to, s akou istotou sa bude sucho prehlbovať, alebo naopak, či bude šanca na ukončenie sucha v najbližších deviatich dňoch,“ vysvetlila Labudová.

Doplnenie informácií sa bude týkať aj klimatického spravodajstva.

„K štandardným klimagramom, ktoré budú naďalej dostupné pre vybrané stanice a v rámci ktorých je možné online vidieť priebeh teploty vzduchu a zrážky na vybraných staniciach v porovnaní s dlhodobým klimatickým normálom, pribudnú aj mapové produkty na dennej báze. Tie budú zobrazovať nielen priemernú dennú teplotu vzduchu, ale aj minimálnu a maximálnu teplotu, a to rovnako v dennom kroku. Čiže vždy v nasledujúci deň bude pre celé územie Slovenska dostupná interaktívna mapa, na ktorej pri prechode kurzorom bude vidieť rozdiel teploty vzduchu a úhrnu zrážok v danej lokalite. Tým sa snažíme priniesť najnovšie metódy pre zobrazovanie priestorových údajov voľne pre všetkých obyvateľov Slovenska,“ dodala klimatologička Labudová.