Nekorunovaným hlavným mestom vína za riekou Morovou sú Valtice. Malé vinárske mestečko s tritisícpäťsto obyvateľmi, ktoré sa nachádza v blízkosti rakúskych hraníc. Pomyselný titul si vyslúžili stáročnou vinárskou tradíciou, ktorá je umocnená umiestnením viacerých vinárskych inštitúcií. Ak to vynásobíte zámkami Lednicko-valtického areálu, ktoré sa dostali aj do zoznamu svetového a kultúrneho dedičstva UNESCO, nemôžete dostať lepšie rodisko nápoja, do ktorého sa viac ako do ktoréhokoľvek iného prevteluje teroár oblasti, um a skúsenosti majstrov, ale aj nároky spotrebiteľa.

„Okolie Valtíc charakterizujú hlboké spraše, ktoré sú výhodou v prvých rokov života vinice. V dospelosti zas vínna réva miluje vápencové usadeniny, ktoré sú uložené v spodných vrstvách. Preto valtické vína pochádzajúce hlavne zo starších viníc a majú nenapodobiteľný minerálny podtext umocnený robustným telom,“ uvádza internetová stránka Chateau Lednice.

Tým, že Valtice ležia v najjužnejšom cípe Českej republiky, sú obcou, kde sa aj priemerná teplota šplhá vyššie, ako je českomoravský priemer. Spolu s priaznivými pôdno-klimatickými podmienkami štatistiky konštatujú, že len v katastri Valtíc sa vinič pestuje na ploche takmer 600 hektárov a na celej Morave dosahuje výmera viac ako 17 tisíc hektárov. Vinohrady v Čechách nájdete v oveľa menšom rozsahu a na celkovej výmere pestovania viniča v Českej republike sa podieľajú len niekoľkými percentami. Nie je preto náhodou, že uchovanie vinohradníckej tradície musia mať v pôsobnosti práve Moraváci.

Vo Valticiach sa nachádza v súčasnosti jediná stredná vinárska škola v Českej republike a jej tohtoročné 140. výročie len dokazuje, že vinohradnícka tradícia je v tejto oblasti hlboko zakorenená. Jej budúcnosť je možná len s neustálym omladzovaním generácií očarených slnkom opierajúceho sa do vinnej révy, ktorá sa odvďačí nápojom s plnými a korenistými chuťami, alebo pozvoľným hladkaním ľahkej zmesi kvetinovo-ovocných vôní. Vedieť sa orientovať nie len v alchýmií chutí, ale aj v tvrdej lopote, ktorú práca vo vinohrade vyžaduje učia naši hostitelia.

„Všetci čo vyštudujú odbor vinárstvo reálne aj zostávajú v tejto oblasti. Momentálne máme na škole približne 270 študentov, pritom v každom ročníku máme jednu vinársku triedu,“ hovorí Ivana Machovcová, riaditeľka jubilujúcej školy.

Vinárske vzdelanie poskytujú v plnej šírke. Od samotných prác vo vinici, cez zber hrozna, jeho spracovanie, až po oblasti, ktoré s prácou vinohradníka – vinára bezprostredne súvisia. Vodičské oprávnenie na traktor, alebo senzorické skúšky sú tým, čím sa líšia od domácich samoukov. Na vzdelávací proces sú vytvorené podmienky vo vinohradoch rozprestierajúcich sa na výmere tridsaťdva hektárov, ale aj na ôsmich hektároch sadov.

 „Vinohrady pravidelne obnovujeme. Najstaršie máme dva hektáre veltlínskeho zeleného z roku 1975. Ide o klon, ktorý nemôžeme vypátrať a preto ho zámerne zachovávame,“ povedal Václav Osička, správca školského majetku a jeho informácie dopĺňa riaditeľka, keď vymenúva investície, ktoré sa nevyhli ani technologickej výroby vína.

„Kraj robil všetko preto, aby bola táto škola zachovaná a úzko špecializovaná na vinárstvo. Leví podiel má na tom aj Zväz vinárov Českej republiky, ktorý potrebuje vzdelaných odborníkov. Pri tvorbe školských vzdelávacích programov sme preto vychádzali aj z ich požiadaviek,“ hovorí riaditeľka školy, ktorá školu riadi najmä ako správna manažérka. Uvedomuje si totiž, že prvoradé, aby si študenti vybrali odborné štúdium je úspešnosť absolventov v ďalšom pracovnom uplatnení. Ak neexistuje prepojenie na výrobu, rodičia len s veľmi ťažkým srdcom púšťajú deti na podobné odbory.

„Len nedávno sme spustili pálenicu a produkciu zo školských sadov finalizujeme práve tu. Dokazujeme tým, že na Morave má zmysel pestovať ovocie. A ak chcete, aby malo niečo zmysel, musíte sa s tým vedieť uživiť. Ak sa to nedá samotnou pestovateľskou činnosťou, musíte nájsť regionálny produkt o ktorý je záujem,“ myslí si Ivana Machovcová. Víno takýmto produktom na Morave je. Z veľkej časti cítime, že práve na nápoji bohov je postavený turistický ruch tejto Mikulovskej vinárskej podoblasti.

Drobní vinári lákajú turistov – návštevníkov do svojich vínnych pivničiek, aby prezentovali svoj um pretavený do zlatistého, alebo krvavočerveného moku. O koncentrovanej energii slnka a využitom potenciálu pôdy vedia rozprávať desiatky minút. Uvedomujú si, že víno predáva nie len plná chuť, ale aj silný príbeh. Taký ponúka aj náš hostiteľ z Ledníc. Nie je klasickým vinárom. Dostal sa k nemu ako k zvláštnemu resetu po živote plnom číselných kombinácií nevyhnutných k programovaniu. Vinárstvo ho začalo robiť šťastnejším a nič na tom nemení ani fakt, že pracovná vyťaženosť aj týchto majstrov plných chutí sa vymyká romantickým predstavám snílkov. Ich práca totiž často spočíva v neustálom venovaní sa zákazníkom a odpovedaní na otázky, ktoré sa líšia od umu a chutí jednotlivých konzumentov. Jednoduchšie to majú väčšie vinárstva, napríklad také Valtické podzemí. Návštevník si voľne pozrie priestory, ktoré vznikali desiatky rokov predtým, ako sa víno stalo fenoménom, ktorý sa spája s dobrým vkusom. Ani tu sa nezaobídete bez ochutnania tamojšej produkcie.

Vychutnať si Kriváň vo vinnej pivnici

Úplnou lahôdkou a opojným vyvrcholením návštev náhodných vinárskych pivničiek, ale aj väčších výrobcov je Salón vín ČR. So zakúpeným pohárom a presne vymedzeným časom sa pohybujete v podzemných priestoroch Valtického zámku, kde môžete ochutnať to najlepšie, čo sa na terasách moravských viníc urodilo. Najpestovanejšími odrodami na Morave sú síce Veltlínske zelené a Svätovavrinecké, tu však nájdete široké spektrum vín. Spolu je ich stovka a pri každom víne nechýbajú základné informácie o odrode, pestovateľovi, ale aj spektre chutí, ktoré ponúka. Ak ste ten, ktorý potrebuje medzi ochutnávaním vína prehrýzať aj syr, môžete si ho zakúpiť pri vstupe do priestorov. Prekvapí snáď len to, že v ponuke boli len od dvoch výrobcov – litovského, ktorého poznáme aj z pultov našich obchodných prevádzok a slovenského z Liptovskej mliekarne. Na zrejúcich syroch Gerlach, alebo Kriváň, si pochutnávali viacerí amatérski somelieri, ktorých po navyknutí sa na svieže prostredie Valtického zámku neraz prekvapilo, že po vyjdení na nádvorie tu zúri letné slnko.

Je potešiteľné, že tento druh turistiky – vínnej, sa začína rozvíjať aj na Slovensku. Naše vína sa už dávno zapísali do mapy lahodných mokov v Európe. Zbierajú ocenenia, zaujímajú spotrebiteľa. Teraz stojí otázka, či kontinuálny rozvoj dokáže byť zabezpečený aj do budúcnosti. Napríklad pomocou rozvoja nášho stredného odborného školstva a prebudenia záujmu u mládeže.