Bravčové mäso patrí spolu s kuracím medzi najvyhľadávanejšie druhy mias zo strany spotrebiteľov. Hoci drvivá väčšina poň siaha na pultoch reťazcov a menšia časť na lokálnych farmách, stále sa nájdu aj ľudia, ktorí sa rozhodnú ošípanú dochovať vo vlastnej réžii. Práve o takomto domácom chove v malom sa v uplynulých dňoch na Slovensku rozprúdila búrlivá diskusia. Zatiaľ čo jedna strana predpovedá definitívny koniec domáceho chovu ošípaných, druhá argumentuje, že na to nie je dôvod a zmeny zavedené do praxe sú len dôsledkom toho, že systém nefungoval v súlade s európskymi pravidlami.

„Na Slovensku sa definitívne končí domáci chov ošípaných! Stačilo jedno zlé, hlúpe a nekoncepčné rozhodnutie Ústredného riaditeľa ŠVPS (hlavného veterinára SR) Martina Chudého, aby sa definitívne ukončila stáročná tradícia domáceho chovu ošípaných a ukončila sa neopakovateľná atmosféra domácich vianočných a veľkonočných zabíjačiek,“ uviedol pred pár dňami na svojom profile na sociálnych sieťach Jaroslav Karahuta, bývalý predseda Výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie v Národnej rade Slovenskej republiky.

Obdobné vyjadrenia, smerujúce k zániku domácich chovov, zverejnil vo svojom blogu aj viacnásobný poradca ministrov pôdohospodárstva Martin Ondráš.

„Domáce chovy ošípaných sa stali minulosťou v deň, kedy boli zrušené v centrálnom registri hospodárskych zvierat,“ uvádza Martin Ondráš.

Domáci chov s povinnosťami komerčného?

Obaja kritici vo svojich statusoch uvádzajú, že dôvodom na zánik domácich chovov ošípaných je zmena v systéme registrácie takzvaných „D chovov“. Tie, popri oficiálnych komerčných chovoch ošípaných registrovaných v Centrálnej evidencii hospodárskych zvierat, fungovali pre domácich chovateľov ako forma domáceho odchovu ošípanej. Nepodliehali kontrolám tak, ako komerčné chovy, na druhej strane mali ohlasovaciu povinnosť, aby štátne orgány mali prehľad o hustote ošípaných v krajine. To je dôležité napríklad pri výskyte afrického moru ošípaných a v boji proti nákaze. Systém „D chovov“ sa však nedávnym usmernením Štátnej veterinárnej a potravinovej správy zmenil.

„Usmernením sa ruší možnosť dochovávania zvierat na registrovanom „D chove“. „D chov“ bude od 01.09.2024 slúžiť výlučne na presun zvieraťa za účelom domácej spotreby zabitím do 24 hodín od premiestnenia z registrovaného chovu ošípaných. Chovať ošípanú bude možné len v riadne registrovanom chove,“ napísal Jaroslav Karahuta na svojom profile ako vysvetlenie zmien, ktoré nové usmernenie prináša.

Nutnosť preregistrácie

Usmernenie, týkajúce sa doterajších „D chovov“ ošípaných Štátna veterinárna a potravinová správa skutočne vydala. Nájsť ho v súčasnosti možno aj na webových stránkach viacerých obcí z rôznych kútov Slovenska, dostupné je vo formáte PDF a určené práve domácim chovateľom v regiónoch. Na viacerých weboch obcí (Beňadiková, Lučatín, Očová, Ladce, Liptovský Peter, Nižná Boca, Močenok, Mestečko, Brezno, Zvolenská Slatina, Kráľovičove Kračany, Pliešovce, atď.) sa uvádza, že ide o informáciu z príslušných regionálnych veterinárnych a potravinových správ.

„Zmeny v usmernení sa týkajú „D chovov“ (ktoré boli registrované v CRHZ do 31.08.2024), ktoré boli doposiaľ zriadené za účelom chovania 1 kusu ošípanej do jatočnej hmotnosti a následným zabitím na vlastnú spotrebu. Ak sa budú ošípané ďalej v týchto chovoch chovať, musia byť od 01.09.2024 riadne registrované v Centrálnom registri hospodárskych zvierat,“ píše sa v usmernení, stiahnutom z webovej stránky obce Poniky.

Usmernenie vysvetľuje, že po novom budú „D chovy“ ošípaných určené len pre prípady, kedy záujemca o zabíjačku presunie zviera z komerčného chovu za účelom domácej spotreby, ktorá má nastať do 24 hodín. Jednoducho povedané, ak si nechovateľ od registrovaného chovateľa ošípanú odkúpi, úradom ohlási zabíjačku a v domácich podmienkach ju ďalej nechová, ale ju do jedného dňa odporazí.

„Chovať ošípanú bude možné len v riadne registrovanom chove,“ píše sa tiež v usmernení.

Ľudia, ktorí ošípanú chcú chovať naďalej, teda musia svoj doterajší „D chov“ preregistrovať.

„Dotknuté osoby sú povinné preregistrovať svoj registrovaný „D chov“ na klasický chov ošípaných, napriek tomu, že chov je už registrovaný ako „D chov“,“ uvádza sa v usmernení.

Práve na tieto zmeny sa vzťahuje zaznievajúca kritika.

„Podľa nového modifikovaného Usmernenia ( ktoré platilo iba 2 mesiace) má chovateľ prasiatka pre osobnú spotrebu 2 možnosti: Po prvé, preregistruje sa za 10 eur a bude plniť všetky byrokratické povinnosti veľkochovu (aj keď má iba 1 prasa), alebo po druhé, nepreregistruje sa a musí zabiť svoje prasa bez ohľadu na jeho vek a hmotnosť,“ uvádza Jaroslav Karahuta.

Výsledkom podľa neho bude zánik domácich chovov, alebo ich fungovanie na čierno. Iný scenár nepredpokladá ani exporadca ministrov.

„Domáce chovy prestanú oficiálne existovať. Nikto neprinúti občana SR, ktorý nie je podnikateľ a chová zvieratá výlučne pre vlastnú potrebu, aby plnil povinnosti uložené komerčným chovom. Nikto nebude mať informáciu, kde sú zvieratá,“ vyjadril sa Martin Ondráš vo svojom blogu.

ŠVPS argumentuje a dementuje

Hoci téma údajného zániku domácich chovov pre nutnosť preregistrácie sa vo verejnosti a najmä na sociálnych sieťach pretriasa už od minulého týždňa, Štátna veterinárna a potravinová správa sa rozhodla celú vec vysvetliť až začiatkom toho aktuálneho. Na svojom webe zverejnila stanovisko, kde vyvracia čierne scenáre kritikov a argumentuje za zmeny ako za dôsledok systému, ktorý kritizovala Európska komisia.

„V roku 2019  bola pre Slovenskú republiku a ďalších 5 krajín  zrušená výnimka Európskou Komisiou na registráciu chovu s jednou ošípanou, všade inde táto povinnosť v EÚ krajinách už  platila. Po zrušení tejto výnimky v SR bolo vykonaných niekoľko auditov orgánov Európskej Komisie v súvislosti s opatreniami na zabránenie šírenia afrického moru ošípaných, pričom registrácia chovov ošípaných  je neoddeliteľnou súčasťou boja s AMO,“ znie vysvetlenie na webovej stránke ŠVPS SR.

Cituje sa tam aj záver z auditu Európskej komisie.

„V systéme CEHZ sa neuvádzajú žiadne informácie o tom, či sa na „farmách typu D“ chová v danom čase ošípaná, a pri všetkých týchto zariadeniach je v databáze zaznamenaných „0“ ošípaných. To nie je v súlade s požiadavkami uvedenými v článku 109 ods. 1 písm. c) nariadenia 2016/429.“

Na základe toho podľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy bolo Slovensku odporučené zaviesť mechanizmus, ktorý zabezpečí registrovanie nekomerčných fariem a umožní príslušným orgánom cez vnútroštátnu databázu zistiť, či sa v „D chovoch“ ošípaná drží, alebo nie.

„Chovateľ nemal povinnosť hlásiť zabitie ošípanej do CEHZ a preto orgán veterinárnej správy pri kontrolách AMO nemal informácie o tom, či sa v danom „D chove“ nachádza ošípaná alebo nie. Bolo nevyhnutné vykonať zmeny. Ďalším dôvodom bolo, že „D chovy“ boli zavedené na dochovanie jednej ošípanej do jatočnej hmotnosti a jej následného zabitia v domácnosti, ale v praxi sa zistilo, že zjednodušený systém registrácie „D chovu“  chovateľmi na držanie 1 ošípanej nebol  dodržiavaný a v chove bolo  držaných viac ako jedna ošípaná, niekedy aj 11 kusov,“ znejú tiež argumenty na webe ŠVPS SR.

V zverejnenom článku štátna veterina tiež popiera, že by chovatelia museli svoje ošípané v existujúcich „D chovoch“ ihneď odporaziť.

„Tvrdenie, že chovateľ  musí svoje ošípané okamžite zabiť bez ohľadu na jeho vek a hmotnosť nie je pravda. Nesmie do „D chovu“ prisunúť ďalšiu ošípanú, ktorú chce dochovávať, pokiaľ áno, musí byť riadne registrovaný. Pokiaľ v „D chove“ chová jednu ošípanú na zabitie (nie prasnicu), do doby kým ošípanú zabije sa nemusí preregistrovať na klasický chov, potom ak chce chovateľ ďalej nakúpiť ošípanú na chovanie resp. dochovanie na zabitie musí si „D chov preregistrovať“ na klasický chov.  Takto môže chovať nielen jednu ošípanú, ale viac, tak ako sa to bežne v praxi robí,“ píše sa na webe Štátnej veterinárnej a potravinovej správy.

Nemá v tom niekto hokej?

Zrejme ani športová terminológia nevystihne presne chaos, ktorý aktuálne pri domácom chove ošípaných nastáva. Na jednej strane samotná Štátna veterinárna správa tvrdí, že preregistrácia pri dochovaní jednej ošípanej bez zmien oproti predchádzajúcemu obdobiu potrebná nie je, na druhej strane letáky zavesené na weboch obcí, odvolávajúce sa na zdroj regionálnych veterinárnych a potravinových správ informujú o tom, že existujúce „D chovy“ sa preregistrovať musia, a že po prvom septembri budú pod týmto statusom existovať len – nazvime to, zabíjačkové prípady. Ľudia, ktorí v regiónoch nejaké to prasiatko chovajú, tak majú skutočne zrejme dve možnosti – a teda, ktorú verziu si z toho vyberú ako pravdu. Otázne je, či na tento výklad v budúcnosti budú reálne prihliadať aj orgány kontroly.

Faktom zostáva, že chov ošípaných v domácich podmienkach sa netýka drvivej väčšiny populácie Slovenska, ide dnes skôr o ojedinelé prípady. Aj takýto ľudia však majú právo na informácie. Tých sa im v uplynulom období dostáva toľko, že je radosť vyberať. Človek sa priam musí pozastaviť nad tým, že si rezortný minister za účasti generálneho riaditeľa sekcie rozvoja vidieka a priamych platieb, šéfa PPA a celej škály zástupcov poľnohospodárskych organizácii zorganizuje tlačovku, na ktorej vyzve poľnohospodárov – a teda odbornú verejnosť, aby vo vyššej miere čerpala eurofondy. Týka sa to do značnej miery tých prijímateľov peňazí, ktorí nepodali žiadosť o platbu napriek tomu, že tak urobiť mohli. Tu vyvstáva otázka, či takúto tému nestačilo komunikovať interne – s jednotlivými agrosubjektami, alebo cez komory a združenia, ktorých zástupcovia o situácii vedia – veď napokon, nejeden z nich stál aj na spomínanej tlačovke.

Na druhej strane existuje na Slovensku reálny problém s vysvetlením situácie pri chove ošípaných, no téma zodpovednými ozrejmená nie je. Nebolo by vhodnejšie verejnosti na Slovensku vysvetliť, ako je to s „D chovmi“, preregistráciou, potrebou okamžitej zabíjačky a možnosťou chovať ošípané v domácich podmienkach?

Zdá sa však, že táto téma v tomto zmysle nie je úplnou prioritou. Alebo ju kompetentní chápu tak, že obyčajný človek pochopí podstatu, keď si prečíta nespočetné množstvo reakcií na rôznych webových stránkach a na sociálnych sieťach pod rôznymi profilmi.

Reakcia na reakciu

Samozrejme, celý zamotanec okolo „D chovov“ sa vysvetlením, zverejneným na webe štátnej veteriny, ani zďaleka neskončil. Pribudli reakcie, ktoré reagujú na predošlú reakciu protistrany. Akoby v praxi vyvstávala otázka, kto bude mať posledné slovo.

„Nikto nezobral a neberie možnosť Slovákom si doma dochovať ošípané a doma si ho následne aj spracovať pre vlastnú spotrebu. Je to úplný hoax. Tak ako pred 1.9. to bolo možné, aj po 1.9. je to možné. Jediné, čo sa zmenilo, je systém registrácie. Skončila nám výnimka, ktorú sme si vybavili na európskej úrovni, ktorá po piatich rokoch skončila. Je jediný spôsob, spôsob registrácie. Vyvraciam nezmysly, že tu niekto hovorí, že ľudia budú platiť neviem aké poplatky. Je to nezmysel, je to všetko zadarmo,“ prihovoril sa Richard Takáč obyvateľstvu vo videu, ktoré zverejnil na svojom faceboookovom profile počas stredy.

Okrem iného spomína aj to, že mu nedá nezareagovať na nezmysly, ktoré tvrdí opozícia, ktorá si vymyslenými fabuláciami naháňa lajky na sociálnych sieťach. K celej téme, ktorá sa čoraz viac vzďaľuje od odbornosti, sa totiž skutočne na sociálnych sieťach vyjadrili najrôznejší politici.

Reakciu na reakciu nezabudol pridať ani bývalý šéf parlamentného výboru Jaroslav Karahuta. V statuse píše, že chaos okolo domácich chovov pokračuje a ďalej v ňom vyvracia viaceré tvrdenia, zverejnené zo strany ministra či Štátnej veterinárnej a potravinovej správy.

„Slovensko nepotrebuje žiadne preregistráciu D-chovov ošípaných! Na Slovensku nekončí žiadna 5-ročná výnimka daná Európskou komisiou. Pravidlá platné do novembra 2018 boli upravené vtedajším ústredných riaditeľom ŠVPS prof. Jozefom Bírešom 18.1.2019 a bolo vydané Usmernenie – postup pri registrácii chovov s jedným kusom ošípanej určenej na súkromnú domácu spotrebu , ktorým sa praktický zriadili tzv. D-chovy – čiže všetko bolo v súlade s právom EÚ. Platnosť usmernenia nebola časovo ohraničená,” píše Jaroslav Karahuta.

Naďalej tiež tvrdí, že zmeny nebudú bezplatné.

„Nie je pravda, že preregistrácia bude zdarma, pretože v zmysle zákona 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch je povinnosť pri preregistrácii zaplatiť poplatok 10 eur. Nie je pravda, že preregistrácia „D chovu“ na komerčnú farmu podľa §40a zákona 39/2007 je iba o formálne vyplnených 2 tlačivách. Registráciou na komerčnú farmu sa chovateľ zaväzuje plniť všetky ustanovenie zákona 39/2007 o veterinárnej starostlivosti a Vyhlášky 17/2012 o identifikácii a registrácii ošípaných s povinnosťami, kde sa štandardne stanovujú podmienky pre veľkochovy ošípaných (označovanie, registrácia, evidencia, hlásenia…. + elektronická komunikácia s CEHZ) a samozrejme kontrolný mechanizmus RVPS týkajúci sa veľkochovov,“ konštatuje bývalý predseda parlamentného agrovýboru.

Záujem verzus chaos

Koľko „D chovov“ na Slovensku existuje, sme sa nedozvedeli. Na otázku zaslanú na Centrálnu evidenciu hospodárskych zvierat zatiaľ nik neodpovedal, Štátna veterinárna a potravinová správa, minister ani kritici Karahuta či Ondráš čísla vo svojich statusoch a tvrdeniach nezverejnili.

Podľa zdroja z prostredia Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, ktorá sa o tému tiež zaujímala, sme sa dozvedeli, že po komunikácii s CEHZ sa dostali k číslu 30 tisíc „D chovov“, z ktorých malo byť 4 400 aktívnych. Čísla mali byť aktuálne ku koncu júla, pričom aj podľa zdroja sa nedalo určiť, koľko z týchto chovov bolo určených len na 24 hodín, a teda na nákup, presun a okamžitú porážku ošípanej z komerčného chovu v rámci zabíjačky, a koľko z nich reálne fungovalo ako domáci chov ošípanej.

Isté je, že popularita domácich chovov ošípaných za posledné desaťročia klesla – veď napokon, kedysi sa na dedinách prasa chovalo na každej ulici hneď v niekoľkých domoch. Domáce zabíjačky ošípaných odkúpených z komerčných chovov sa v niektorých lokalitách stále tešia istej obľube. S istotou tiež možno povedať, že vyznať sa v legislatíve, nariadeniach a usmerneniach týkajúcich sa domácich chovov, pre bežného obyčajného človeka nie je jednoduché. Otázkou tak zostáva, nakoľko ľudí od domácich chovov odradí samotné nastavenie administratívnych povinností, a nakoľko to bude nečitateľnosť, neprehľadnosť či zložitosť formulácií samotných nariadení, usmernení a zákonov, a chaos, ktorý okolo nich občas vzniká.

Aktualizované o reakciu PSSR, 5. septembra 2024, 21:25

Plemenárske služby SR ako prevádzkovateľ Centrálneho registra hospodárskych zvierat vo svojej reakcii informujú, že aktuálna evidencia D-chovov je 29 926, z toho je aktívnych chovov 4 495, neaktívnych – pasívnych 24 584 a neaktívnych – zrušených 847. Neaktívny pasívny je taký D-chov, ktorý za posledných 9 mesiacov nenahlásil žiadnu zmenu do CRHZ. Aktualizácia sa robí polročne podľa usmernenia, resp. požiadavky ŠVPS SR. Po nahlásení zmeny, resp. doklade o premiestnení (nákupe) ošípanej sa z neaktívneho – pasívneho D-chovu stane automaticky opäť aktívny chov.

Počet ošípaných presunutých na D-chovy má každoročne klesajúcu tendenciu. V roku 2024 je to 4 021 kusov ošípaných, v roku 2023 to bolo 7 872 kusov, v roku 2022 presne 9 363 kusov, v roku 2021 to bolo 11 018 kusov a v roku 2020 až 12 757 kusov.