Rozhovor s Máriou Kadlečíkovou, riaditeľkou regionálneho úradu OSN pre výživu a poľnohospodárstvo pre Európu a strednú Áziu

Vo svete panuje neistota ohľadom budúcnosti potravinovej bezpečnosti obyvateľstva. Neistota, či bude dostatok potravín a za akú cenu ich budeme nakupovať. Prečo vznikol tento problém?
Problém poľnohospodárstva a vidieka kdekoľvek na svete je v súčasnosti v agrárnej politike. Každá novozvolená vláda mení poľnohospodársku stratégiu. Niekedy je to každé štyri roky, niekedy vydrží osem rokov. Lenže poľnohospodársku stratégiu nie je možné tvoriť na takéto krátke obdobie. Je to vec dlhodobá. Mala by tu existovať kontinuita. Agrárnu politiku tvoríme minimálne na 15-20 rokov.

Čo v tejto situácií navrhuje FAO?
Odporúčame štátom, aby s príchodom novej garnitúry nemenili zvolenú líniu a vytrvali v nej. Mnohokrát boli rozvojové stratégie vypracované vedecky. Sme za to, aby sa zlepšovali koncepciami. Takto vytvoríme poľnohospodárom stabilné prostredie na dlhodobé investície. Neustálym zmenám ale nemôže podliehať ani úverová alebo dotačná politika. FAO odporúča stratégiu dlhodobých investíciách do poľnohospodárstva. Tie boli dlhé roky podceňované, čo sa teraz odzrkadľuje na súčasnej situácii. Ide najmä o konsolidáciu pôdneho fondu, závlahy ale aj šľachtiteľské výskumy, ktoré sa u nás zanedbali. Dovážame osivá z rôznych krajín, ktoré vôbec nie sú vhodné do našich klimatických a poveternostných podmienok.

Kde môžeme hľadať dôvody tejto situácie? Nepochybila Európska Únia?
EÚ možno pochybila z dlhodobejšieho hľadiska, pred pätnástimi až dvadsiatimi rokmi, keď začala znižovať zahraničnú pomoc rozvojovým krajinám v oblasti poľnohospodárskych investícií. Spoločenstvo si už ale pred piatimi rokmi pochybenie uvedomilo a zdroje na zahraničnú pomoc začali narastať. Zrejme táto pomoc prišla o niečo neskôr. Ja by som však EÚ nepovažovala za jedinú, ktorá má na svedomí danú situáciu.

Kde došlo k pochybeniu Európskej únie?
Únia je kritizovaná, že podporuje členské štáty a potom rozvojové krajiny nie sú schopné vyrábať potraviny za reálne ceny. Členské štáty EU dovážajú lacné potraviny do týchto krajín, čím znemožňujú predaj domácich produktov.

Prečo je pre rozvojové krajiny tak ťažké preraziť na svetový trh s potravinami?
Pre nich je veľmi ťažké dostať sa na európske trhy, pretože nevedia splniť kvalitatívne štandardy. To je dané tým, že im chýbajú výskumné inštitúcie a ústavy, ktoré by mohli vplývať na zlepšovanie kvality vyprodukovaných výrobkov. Myslím si, že EÚ by mala k týmto krajinám prístupnejšia a v spolupráci so Svetovou obchodnou organizáciou, Svetovou zdravotníckou organizáciou ale aj s FAO pomáhať týmto krajinám, aby dosiahli štandardy produktov európskej dvadsaťsedmičky.

V danej situácii je nutné hľadať riešenie, ako zabezpečiť dostatočné množstvo poľnohospodárskych komodít na výrobu potravín. Poľnohospodári vysievajú na ornej pôde bioenergetické plodiny, ktoré sú pre nich z cenového hľadiska lukratívnejšie. Bude dosť pôdy na pestovanie potravinárskych komodít?
Budúcnosť poľnohospodárstva vidím na Ukrajine. Tá ma desiatky tisícov hektárov pôdy, ktorá leží ladom. Je to vynikajúca, dlhé roky neobhospodarovaná pôda. Poľnohospodári na Ukrajine neobrábajú pôdu preto, lebo tam nie je vybudovanú infraštruktúra, chýbajú inštitúcie, ktoré by zabezpečovali export komodít. Je nutné pomôcť tomuto štátu s rozvojom. Za pomoci FAO sa vybudovalo jedno laboratórium, ale to je veľmi málo. Ukrajina potrebuje usmerniť aj čo sa týka poľnohospodárskej politiky, aby mohli roľníci žiadať úvery na realizáciu dlhodobých investícií, ako sú napríklad závlahy. Podporiť ich šľachtiteľské programy, ktoré boli v minulosti na veľmi vysokej úrovni. Ak by sa takáto vec podarila, Ukrajina by bola výhradným vývozcom agrárnych komodít. Vedela by vyprodukovať viac produkcie, ako celá EÚ spolu.