V Liptovskej Tepličke sa negazduje ľahko. Obhospodarovaná pôda je zväčša v kopcoch, kamenistá a z relatívne rozsiahlej výmery družstva 1280-hektárov je tej ornej len 65-hektárov. Podmienky, ktoré sa zdajú na prvý pohľad ako nehostinné, dokážu maximálne využiť. Zamestnávajú 38 ľudí a investície, ktoré aktuálne realizujú, dokazujú, že ani v najbližšom období sa počty ich kolegov nebudú redukovať.

Nové stroje smerovali do pestovania zemiakov a živočíšnej výroby. Prírodné podmienky neponúkajú oveľa širšie výrobné zameranie. Hospodária v Národnom parku a pod pôdou, ktorú obrábajú sa nachádzajú veľké rezervoáre pitnej vody. Už roky sú v systéme ekologického poľnohospodárstva a zdá sa, že jeho špecifiká majú pod kontrolou.

Najlepšie to demonštrujú zemiaky, ktoré sa vo veľkej miere zo severných oblastí Slovenska presťahovali na úrodný, teplý a slnečný juh. Družstvo v Liptovskej Tepličke tradíciu ich pestovania ale nikdy neporušilo. Aj keď, podľa predsedníčky družstva Anny Glejdurovej, už mali pohrozené.

„Mali sme roky, keď sa z hektára urodilo 16 ton, ale aj také, že rovnakú úrodu sme dosiahli za dva roky spolu. Vedúci výroby Stanislav Michalica vtedy vážne uvažoval, či dať ekonomike pestovania zemiakov na Liptove ešte jednu šancu,“ hovorí Anna Glejdurová.

Jej pravá ruka, o generáciu mladší mechanizátor a spomínaný vedúci výroby, Stanislav Michalica neuhol z cesty. Orná pôda v regióne je samý kameň a zemiaky sú predsa len trhovou plodinou, ktorá diverzifikuje tržby družstva, ktoré pochádzajú najmä zo živočíšnej výroby.

„V pestovaní zemiakov sa nám odvtedy podarilo prejsť naozaj veľký kus cesty. Minuloročná úroda nás priblížila k tridsiatim tonám z hektára. Tento rok predpokladáme, najmä z dôvodu počasia, o niečo nižšiu úrodu,“ hovorí Anna Glejdurová.

Posun v pestovaní sa im podaril najmä vďaka agronomickej práci. Napríklad vo využítí stimulátorov určených pre ekologické hospodárenie, kvalitnej sadby a v neposlednom rade odkameňovaní parciel. Zemiaky z vlaňajšej osemhektárovej výmery sa objavili aj v obchodnom reťazci Lidl, kam sa dostali vďaka spolupráci s veľkoobchodom.

Už tradične ich využívajú aj vo vlastnom agropenzióne Dolinka. Tu si najviac na nich návštevník pochutí, ak si objedná liptovské halušky. Nie je z nich vyrobené iba cesto, ale uvarené kúsky zemiakov sú aj medzi haluškami. Sú to tie kúsky, ktoré sa nedajú pri strúhaní zemiakov už použiť do cesta a preto ich zvyčajne vyhadzujeme. V Liptove takto nepostupujú. Ak si k tomu primyslíme stopercentnú ovčiu bryndzu, taktiež z vlastného chovu oviec, ide nie len o výnimočnú finalizáciu produkcie v rámci nášho poľnohospodárstva, ale najmä o mimoriadne chutný obed.

Predsedníčka družstva Anna Glejdurová, mala v minulom roku záujem ešte výraznejšie využiť možnosti, ktoré im chov zvierat, ale aj v minulosti schválený bitúnok ponúka. Záujem mali mäso baliť, alebo vyrábať mleté mäso pre hamburgery, ktoré spotrebujú len vo svojom penzióne. Zároveň chceli využiť šokový zmrazovač časovo oddelene aj na zmrazovanie vlastných pirohov. Narazili.

Najmä na nevyjasnené kompetencie medzi dvoma inštitúciámi, ktoré často stoja ako prekážka ďalšieho rozvoja poľnohospodárskych subjektov.

„Ide o to, že sa bijú kompetencie Regionálnej veterinárnej správy a Regionálneho úradu verejného zdravotníctva. Veľmi ma ten stav znechutil. Keď som z úst predsedu Národnej rady Andreja Danka počula, že by sa tieto úrady mali zlúčiť, považovala som to za dobrý nápad,“ hovorí predsedníčka družstva.

Dnes všetky činnosti súvisiace s ďalšou finalizáciou kvalitného teľacieho mäsa pozastavili. Čakajú na naplnenie sľubov predsedu strany, ktorá do svojej funkcie nominovala aj rezortnú šéfku. Veria, že v rámci záujmu o diverzifikovanie a finalizovanie poľnohospodárskej produkcie bude reforma týchto kontrolných orgánov jednou z hlavných priorít ministerstva.