Prísna ochrana vlka sa Európe pred mesiacom (7. marca 2025) zrušila a namiesto nej vstupuje podľa Bernského dohovoru do platnosti nižší stupeň ochrany. Vlk už je iba „chránený“, nie „prísne chránený“, ako bol do spomínaného dátumu, kedy vstúpila do platnosti modifikácia Bernského dohovoru na návrh Európskej komisie. Vyškrtnutie jedného slova „prísne“ znamená, že štátne a regionálne úrady budú môcť slobodnejšie rozhodovať o love vlka.

Komisia navrhla v tejto súvislosti zmenu smernice o biotopoch, ktorá by sa mala zosúladiť s novými pravidlami. Zmenu smernice musí ešte schváliť Európsky parlament a Európska rada.

„Ochrana vlkov podľa smernice o biotopoch umožnila, že sa v posledných desaťročiach populácia týchto šeliem pozviechala z úrovne takmer na pokraji vyhynutia. Teraz čelíme v niektorých krajinách EÚ meniacej sa realite s veľkým počtom vlkov. Navrhovaná zmena právneho postavenia vlka z prísne chráneného na chránený podľa smernice o biotopoch poskytne členským štátom flexibilitu pri riadení populácií vlkov,“ uviedla Jessika Roswall, komisárka EÚ pre životné prostredie.

Slovensko predbehlo európsku legislatívu

Na Slovensku vstúpila 1. januára 2025 do platnosti vyhláška ministerstva životného prostredia, ktorá umožnila kontrolovaný lov vlka v sezóne od 1. septembra do 15. januára, s výnimkou niektorých oblastí, a mení predchádzajúcu vyhlášku z roku 2021 o celoplošnej ochrane tejto šelmy. Kvóty stanovuje vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV).

V čase od 1. do 15. januára ulovili na Slovensku na základe tejto vyhlášky spolu 23 vlkov, z toho deväť v Prešovskom kraji. Región, kde sa ulovilo najviac vlkov, bolo okolie Brezna: spolu päť. V jednom poľovnom revíri do 10-tisíc hektárov možno podľa vyhlášky uloviť najviac dva jedince.

Vyhláška lov vlka zakazuje do 1. septembra, celoročná kvóta určená MPRV je 74 jedincov. Hovorca MŽP pre poľnoinfo.sk uviedol, že obe vyhlášky sú v súlade s Bernským dohovorom aj so smernicou EÚ o biotopoch, v znení pred ich modifikáciou.

„Slovenská republika si ešte v roku 1997 pri podpise Bernského dohovoru uplatnila výhradu, ktorá umožňuje lov vlka za vopred určených podmienok,“ uvádza sa v stanovisku MŽP pre poľnoinfo.sk.

Podľa údajov ochranárskych združení sa populácia vlka dravého na Slovensku odhaduje na 500 jedincov.

Ochrancovia prírody považujú vyhlášku naďalej v rozpore s európskymi pravidlami.

„Lov vlkov na Slovensku vnímame ako bezohľadné narúšanie ochrany kľúčového druhu v našej prírode. Toto rozhodnutie nemá oporu v odborných dátach a ide proti cieľom ochrany biodiverzity, ku ktorým sa Slovensko zaviazalo,“ cituje článok na stránke združenia My sme les Milana Janáka z WWF Slovensko.

Na plánovanú zmenu vyhlášky o biotopoch sa odvolávala EK aj v odpovedi na list skupiny ochranárskych združení, ktoré v novembri 2024 kritizovali vyhlášku a spôsob lovu tohto predátora na Slovensku. Členské štáty však budú musieť aj po jej modifikácii zabezpečiť priaznivý stav ochrany populácie vlka a každých šesť rokov podávať správy komisii.

Dve ekologické hľadiská v rozpore

Ekonomické škody na hospodárskych zvierat následkom útokov vlka sú iba jednou stránkou mince. EK konštatuje, že táto šelma môže v niektorých regiónoch ohroziť pastiersky chov, ktorý má dôležitú ekologickú funkciu pri zachovaní trávnych porastov a pôvodných živočíšnych druhov. Zároveň môže ohroziť rozvoj a zamestnanosť v niektorých vidieckych oblastiach.

Stádo valašiek je stále v ohrození

Rodina Magnovcov chová v Ponikoch neďaleko Banskej Bystrice okolo 600 oviec – valašiek a ročne prichádzajú o 100 až 200 oviec pri útokoch vlkov.

„Vlk bol lovný aj v našej oblasti, ale neviem, či nejakého ulovili, v kompetencii to majú poľovníci,“ uviedol David Magna pre poľnoinfo.sk.

Aj keď kvóty určuje MPRV, neexistuje koordinácia s chovateľmi, lov je v kompetencii poľovníkov.

„Loviť vlka môžu iba držitelia poľovných lístkov a len individuálnym spôsobom. Všetky územia, kde platí jeho celoročná ochrana, sú súčasťou prílohy vyhlášky. Ide napríklad o pohraničné oblasti s Poľskom a Českou republikou, panónsky biogeografický región, územia európskeho významu či územia s 5. stupňom ochrany,“ uvádza sa v stanovisku MŽP.

Vyhláška bola podľa informácie na stránke MPRV doplnená o celoročná ochranu vlka v malokarpatskom regióne.

Link na stránke MPRV odkazuje na mapu, kde je lov vlka celoročne zakázaný, avšak je to iba odkaz na na informačný systém poľovníctva, bez zreteľnej mapy so zákazom lovu.

Náhrada za uhynutie zvieraťa

Za uhynuté zviera po útoku vlka môže chovateľ žiadať náhradu, ale je to zdĺhavý proces. Chovateľ je povinný zabezpečiť opatrenia na ochranu stáda na vlastné náklady. V minulosti Magnovci prišli dokonca o dotácie na ohrozený druh, stádo sa zmenšilo vplyvom útokov vlkov na úroveň, keď už nemali nárok na túto podporu.

Kľúčové sú ochranné opatrenia

Európska komisia sa zároveň zaviazala, že bude pomáhať členským štátom pri vypracovaní účinných mechanizmov ochrany hospodárskych zvierat proti vlkom a tie podporí aj finančne. Komisia opakovane zdôraznila dostupnosť podpory EÚ a potrebu, aby vnútroštátne orgány naplánovali vhodné preventívne opatrenia.

V rámci strategických plánov SPP môže Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) poskytovať podporu na preventívne opatrenia a investície zamerané na zmiernenie rizika škôd spôsobených veľkými mäsožravcami na chove hospodárskych zvierat. Tieto možnosti využíva 15 členských štátov, ktoré zahrnuli príslušné intervencie do svojich strategických plánov, Slovensko túto možnosť nevyužilo.

Pravidlá EÚ v oblasti štátnej pomoci umožňujú členským štátom kompenzovať až 100 percent priamych a nepriamych nákladov na škody spôsobené chránenými druhmi. Je možné financovať aj až 100 percent preventívnych investícií.

„Pre uplatnenie nároku na náhradu škody platia naďalej podmienky ako doteraz. Musia byť splnené primerané preventívne opatrenia, škody sa nahlasujú na príslušné okresné úrady, ktoré vyplácajú odškodné,“ uvádza sa v stanovisku MŽP pre poľnoinfo.sk.

Nedostatok možností financovať ochranu stád chovateľov vyčítajú ministerstvám aj ochranárske združenia, práve toto by podľa nich mala byť alternatíva k lovu vlka. Avšak v roku 2021, keď prijali zákaz lovu na celom území Slovenska, sa táto vec neriešila v rámci strategického plánu SPP ani iným spôsobom.

EÚ uznáva škody

Podľa hĺbkovej analýzy stavu vlka v EÚ na Slovensku uhynulo v roku 2022 pri útokoch vlkov 1 081 oviec a kôz a 77 kráv, čo spôsobilo škodu 450 tisíc eur. Podľa tejto analýzy vlci v EÚ ročne zabijú najmenej 65 500 kusov hospodárskych zvierat, z toho 73 % tvoria ovce a kozy. Výsledky ukazujú, že škody na hospodárskych zvieratách sa v EÚ zvyšujú.

Vlk ostáva naďalej chránený, preto ak si to situácia v nejakej krajne vyžaduje, členské štáty si môžu uzákoniť aj vyšší stupeň ochrany, ako určuje Bernský dohovor.