Francúzske víno Corrèze zapísali vo februári do registra zemepisných označení poľnohospodárskych a potravinových produktov z Európskej únie (EÚ) ako jeho tritisíc-päťstú položku. Odvtedy do konca apríla zaregistrovala Európska komisia (EK) ďalších jedenásť potravín s chráneným označením pôvodu (CHOP) alebo chráneným zemepisným označením (CHZO). Do registra pribudne produkt z nejakej krajiny EÚ v priemere každý piaty deň. Posledným prírastkom zo Slovenska bol Bardejovský med (medovicový med). Zaregistrovaný bol 30. septembra minulého roku.

Ekonomika produktov so zemepisným označením (Geografical Indications, GIs) predstavuje v EÚ obrat takmer 80 miliárd eur.

„Už to nie je iba kultúrna záležitosť niekoľkých krajín alebo regiónov, ale jav s jedinečným hospodárskym, sociálnym a politickým významom, ktorý vytvára hodnoty bez akýchkoľvek verejných prostriedkov. Výrobky s CHZO a CHOP sú svetovo uznávané ako synonymá vynikajúcej kvality, a to iba vďaka vášni a know-how našich farmárov a výrobcov,“ cituje správa Európskeho parlamentu (EP) talianskeho poslanca Paola De Castra.

Dvojnásobná cena

Úspech týchto produktov v EÚ ilustrujú dáta Eurobarometra, podľa ktorých Európania preferujú lokálne a tradičné výrobky v jednotlivých krajinách v rozmedzí od 56 do 97 percent. Medzi zemepisnými označeniami sa najviac darí vínam, ktoré podľa štúdie uvrejnenej na portáli EK predstavujú približne polovicu ich európskeho obratu.

Pri väčšine výrobkov s CHZO a CHOP je cena v priemere dvojnásobkom v porovnaní s výrobkami rovnakej kategórie. Aj tu si najlepšie vedú vína. Ich cena je viac ako 2,85 násobok bežného produktu rovnakej kategórie. Vína zároveň tvoria asi polovicu z produktov so zemepisným označením vyvážaných z EÚ – celkovo predstavujú CHOP a CHZO 15,4 percenta potravinového exportu EÚ.

Zákazníkovi na Slovensku to nič nehovorí

Zdalo by sa, že okrúhla nálepka pomôže zákazníkom vybrať si produkt, najmä keď ich má na regáli v obchode na výber veľa rôznych druhov, ako napríklad pri vínach. Na Slovensku to však podľa výkonnej riaditeľky Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska Jaroslavy Kaňuchovej Pátkovej veľmi neplatí. Vín s CHOP máme zo Slovenska  sedem a jedno – slovenské – s CHZO, z nich Zväz zaregistroval päť. Je ich rovnako ako mliekarenských výrobkov, u tých však prevláda CHZO.

„Tieto vína boli u nás známe ako akostné alebo prívlastkové a majú preto vyššiu kvalitu aj cenu. Tomu, že ich v súčasnosti označujeme aj ako CHOP,  zákazník veľmi nerozumie. Vyššiu kvalitu ale oceniť určite vie,“ uviedla Jaroslava Kaňuchová Pátková pre poľnoinfo.sk.

Ich cena je vyššia preto, že sú z hrozna s nižším výnosom na hektár, ktoré sa zberá ručne a vyzrieva dlhšie, CHOP k zvýšeniu ceny produktu nijako neprispelo.

Označenia sú na Slovensku známe

Údaje o ekonomike zemepisných označení na Slovensku nie sú známe, netešia sa však zvlášť veľkému úspechu a nefungujú ani ako marketingový nástroj pre kvalitné domáce potraviny. Ako ukazuje príklad vín, známku kvality signalizujú pre slovenského zákazníka iné prvky na etikete, ako okrúhla pečiatka CHZO alebo CHOP. Tá je pritom okrem iného osvedčením, že ide o kvalitný produkt vyrobený známym postupom z domácich surovín, len chýba o tom povedomie medzi ľuďmi.

Paradoxom je, že podľa štatistík Eurobarometra obe známky CHZO a CHOP pozná na Slovensku o niečo viac ľudí ako je priemer v EÚ. Registrovaných produktov s týmito známkami máme zo Slovenska 27, len na domácom trhu nevieme využiť ich potenciál.

Filozofiou zemepisných označení potravín je registrovať názov produktu s reputáciou, ktorý má stanovený výrobný postup v súlade s tradíciami, sociálnou a ekologickou udržateľnosťou a je viazaný na konkrétny región. V praxi to okrem iného znamená, že všetky suroviny pochádzajú z daného regiónu. Európsky register reprezentuje preto širokú variabilitu chutí špecifických pre jednotlivé regióny a je dôležitým nástrojom uchovania gastronomického dedičstva Európy.

Bryndza…

Ani o slovenskej bryndze neplatí, že pečiatka CHZO ju pomáha predávať. Z veľkých mliekarní, ktoré na Slovensku vyrábajú bryndzu, iba Kľukavská mliekareň vlastní certifikát slovenskej bryndze s CHZO. Tento produkt v každom supermarkete nenájdete. V potravinovom kódexe Slovenska i v špecifikácii CHZO sa uvádza, že bryndza musí obsahovať viac ako 50-percentný podiel ovčieho mlieka. Známka CHZO znamená, že toto mlieko, ako aj prídavné kravské, pochádza zo slovenských chovov. Registráciou CHZO by sa výrobca zaviazal, že nebude používať dovezené ovčie ani kravské mlieko a podriadi sa kontrolám.

Zákazník, u ktorého rozhoduje cena, sa na pečiatku CHZO nepozerá. A ten, ktorý vyhľadáva vysokú domácu kvalitu, si kúpi radšej 100-percentnú ovčiu bryndzu bez prídavku kravského mlieka. Známkou vyššej kvality bryndze ako je CHZO je teda napríklad ochranná známka Zlatá ovca, ktorú zaregistroval Zväz chovateľov oviec a kôz – predstavuje stopercentný ovčí produkt. Ešte vyššiu kvalitu reprezentuje Bryndza 1787, ktorá sa vďaka Slow Food Tatry ocitla na prestížnom zozname potravín Prezídium Slow Food ako zatiaľ jediná slovenská potravina.

Facebook Levmilk

Úspech na trhu

Medzi trhovo najúspešnejšie produkty s CHZO patrí na Slovensku Tekovský salámový syr, ktorý má v ponuke väčšina obchodných sietí. Výrobca Levické mliekarne vlastne touto známkou deklaruje, že na jeho výrobu používa iba mlieko z regiónu.