Situácia v Slovenskom pozemkovom fonde zhodila zo stoličky ministra pôdohospodárstva, Jána Mičovského. Reagoval tak na obvinenie a vzatie do väzby jeho nominantky, šéfky SPF, Gabriely Bartošovej. Za korupčnú trestnú činnosť bolo spolu obvinených sedem osôb. Sudkyňa pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu 22. mája 2021 rozhodla o ich vzatí do väzby. Poľnoinfo.sk má bližšie informácie o skutkoch, ktoré sa obvineným v kauzách Latifundista a Feudál kladú za vinu.

Obdobie, ktoré neprerušili ani voľby

Z anonymizovaného Uznesenia ŠTS, ktoré máme k dispozícii je zrejmé, že trestné stíhanie a vznesené obvinenie sa týkajú dvoch období. Pri jednom ide o etapu od presne nezisteného obdobia roku 2016 až do minimálne 2. apríla 2020 a pri druhom od presne nezisteného obdobia roku 2016 doposiaľ.

Prvé uvedené obdobie, podľa verejne dostupných informácií, tak končí odvolaním Adriany Šklíbovej z funkcie generálnej riaditeľky Slovenského pozemkového fondu. Vláda, ktorá vznikla po februárových voľbách v roku 2020, ju presne 2. apríla 2020 odvolala. Šklíbová pôsobila ako šéfka SPF od júna 2017.

Vo funkcii ju nahradila Gabriela Bartošová. Jej nomináciou, podľa Uznesenia, pokračovalo druhé obdobie. Obe sú dnes, mimo iných, obvinené z viacerých trestných činov.

Opäť sa nitky zbiehajú pri SNS

Pri oboch obdobiach sa v Uznesení ŠTS spomína obvinený, ktorý by podľa medializovaných informácií a opisu v Uznesení, mohol byť finančník Martin Kvietik. Ten je obvinený aj v korupčnej kauze s eurofondami známej ako Dobytkár.

„xxxxxxxxx s blízkymi väzbami na politickú stranu Slovenská národná strana, ktorá v rámci politických dohôd získala možnosť riadiť Ministerstvo rozvoja pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR za súčinnosti xxxxxxxxx zosnovali štruktúrovanú skupinu osôb s cieľom spáchania najmä trestných činov korupcie, prípadne iných zločinov smerujúcich voči majetku SR v správe SPF,“ informuje dokument ŠTS.

SNS sa spomína aj v Uznesení o vzatí do väzby Martina Kvietika a Juraja Kožucha z apríla 2020 v kauze Dobytkár.

„Prokurátor poukázal aj na pojem ‚pre systém‘, ktorý mal používať xxxxxx ako odôvodnenie jeho konania, pričom z takýchto jeho vyjadrení xxxxxxxx vyrozumel, že malo ísť o finančné prostriedky pre médiá, na stranícke výdavky s blížiacimi sa voľbami pre SNS a pod.,“ píše sa priamo v Uznesení z apríla 2020.

Aktuálny dokument ŠTS informuje, že v súvislosti s SPF bolo účelom systematické získavanie finančných prostriedkov formou úplatkov, alebo nepeňažných úplatkov vo forme prevodu majetkových práv k nehnuteľnostiam na vopred určené spoločnosti.

„Prostriedkom dosiahnutiu cieľa tejto skupiny bolo postupné ovládnutie ťažiskových pozícií najmä v SPF, respektíve získanie členov a osôb činných pre skupinu, ktorú postupne sformovali na viacerých miestach SR, predovšetkým v Bratislavskom kraji, Nitrianskom kraji a Prešovskom kraji,“ uvádza dokument.

Úlohy, ktoré plnili

V Uznesení ŠTS je popísaná hierarchická štruktúra skupiny. Dokument konštatuje, že členovia skupiny svoju činnosť dôsledne plánovali, vykonávali ju koordinovane, plnili úlohy zadané vyššie postavenými skupiny, na svoju činnosť využívali ako výkonnú zložku i zamestnancov SPF, ktorým boli nadriadení a to s vedomím, s akým konečným cieľom a v koho prospech plnili zadané úlohy, ktoré spočívali najmä

– vo vytvorení systému vyhľadávania subjektov – žiadateľov jednotlivých reštitučných konaní a žiadateľov o prenájmy pozemkov v správe SPF,

– vo vytváraní subjektívnych prieťahov v konaniach vedených v SPF s cieľom vytvoriť najmä takzvanú časovú tieseň na strane žiadateľa, aby ten v záujme uspokojenia svojho nároku zo strany SPF poskytol úplatok, resp. postúpil svoj nárok voči SPF na iný subjekt,

– vo vytvorení systému predkladania a schvaľovania reštitučných nárokov a nájomných zmlúv na Radu SPF,

– vo vytvorení uzatvoreného systému prijímania evidovania a poskytovania úplatkov v rámci štruktúr skupiny,

– v plnení ďalších úloh zadaných zo strany im nadriadeným členom zločineckej skupiny.

V Uznesení je zmapovaných niekoľko prípadov uvedeného konania. Vzhľadom na vysoký počet obvinených osôb a anonymizovanú verziu súdneho dokumentu nie je zväčša možné priradiť popísané konanie ku konkrétnym obvineným. Úplatky dosahujú stovky tisíc eur, ale uvedený je aj príklad, keď úplatok činil 50-percent pozemkov z reštitučného nároku.

Vinu odmietajú

Obvinený Martin Kvietik v Uznesení odmieta vinu za skutky, ktoré sa mu kladú za vinu. Popiera existenciu zločineckej skupiny.

„V období rokov 2016 do roku 2020 nebol činný pre žiadnu politickú stranu. V inkriminovanom období sa stretol niekoľkokrát aj s politickými zástupcami SNS. S predsedom tejto strany sa pozná viac ako 20 rokov, stretával sa s ním náhodne, nerokoval s ním o žiadnych personálnych nomináciách na vedúce posty,“ uvádza podľa Uznesenia obvinený Martin Kvietik.

Bartošová, ktorá sa vzdala pozície generálnej riaditeľky SPF 20. mája 2021, vo svojej výpovedi uvádza, že vždy bojovala proti nekalým praktikám, proti korupcii, za zavedenie jasných pravidiel a princípov, ktoré by odstránili priestor pre akýkoľvek klientelizmus a korupciu.

Prostredníctvom nominácií si uplatňovali svoj mocenský vplyv

Uznesenie uvádza, že dosiaľ zhromaždené dôkazy poskytujú spoľahlivý podklad pre vysokú mieru podozrenia, že v súvislosti s plnením úloh SPF dochádzala priamo alebo cez sprostredkovateľov k vyberaniu provízií (úplatkov vo forme finančnej výhody, na ktorú nebol právny nárok), od žiadateľov, ktorí za dohodnutých podmienok vstupovali s pozemkovým fondom do zmluvného vzťahu.

„V jednoduchosti povedané, ak žiadateľ chcel, aby pozemkový fond zriadený na plnenie úloh štátu konal v jeho prospech, musel zaplatiť províziu vo výške taxatívne stanovenej páchateľmi inkriminovanej trestnej činnosti,“ informuje sudkyňa pre prípravné konanie Ružena Sabová.

Podľa dokumentu, takto vybrané finančné prostriedky smerovali osobám stojacim mimo štruktúry pozemkového fondu a na základe skutočnosti vyplývajúcich z doteraz získaných dôkazov preukazne za účelom financovania v tom čase parlamentných a vládnych strán.

„Tieto strany prostredníctvom personálnych nominácií na pozíciách štatutárnych orgánov pozemkového formu uplatňovali svoj mocenský vplyv a využívali činnosť pozemkového fondu na naplňovanie svojich zjavných ekonomických a s tým súvisiacich i mocenských a politických záujmov. K zmene takto vytvorenej základne vytvárajúcej podmienky pre možné korupčné aktivity nedošlo ani zmenou vládnej garnitúry v roku 2020,“ informuje súd.