Vstup Slovenska do Európskej únie nám priniesol a naďalej prináša nielen výhody, ale aj ohrozenia. Mnohí pri upozorneniach na škody, vznikajúce v súvislosti s pokračujúcou európskou integráciou argumentujú tým, že nikto si nemôže z koláča vyberať iba hrozienka, lepšia cesta pre Slovensko nebola, prínosy prevažujú a občas treba prehltnúť aj nejakú tú horkú pilulku.

Skutočnosť, že sme naozaj inú racionálnu voľbu, než vstup do projektu EÚ v tom čase nemali, by nám však nemala brániť pomenovať veci pravým menom, brániť v kritike, kde je to na mieste, ani zakryť oči pred realitou. Pre fakty z nedávnej histórie, hovoriace o nielen o ziskoch, ale aj o stratách, netreba chodiť ďaleko.

Jasným dôkazom je napríklad aj postupný úpadok nášho poľnohospodárstva a potravinárstva. Je pravda, že transformácia ekonomiky na trhovú si vyžiadala už po roku 1990 radikálne zmeny spojené s poklesom poľnohospodárstva a potravinárstva. Pravdou ale zostáva i to, že náš vstup do EÚ viedol k ďalšiemu útlmu. Z odvetví, ktoré boli nositeľom hospodárskej a spoločenskej stability vidieka sa vďaka prístupovým zmluvám a ovládnutiu obchodu s potravinami investične silnými zahraničnými reťazcami definitívne stala popoluška. Poľnohospodárstvo, ktoré sa prispôsobilo realite a produkčným možnostiam v rámci limitov daných vonkajším prostredím, už dávno nie je zárukou potravinovej bezpečnosti krajiny.

Ďalší míľnik v prehlbovaní európskej integrácie, Lisabonská zmluva, radikálne obmedzila možnosti jednotlivých štátov vydať sa v prípade potreby niekde i vlastnou cestou a de facto iba viac posilnila pozíciu Nemecka a tzv. starých krajín EÚ. Vo svetle ďalších udalostí sa dnes Lisabonská zmluva javí byť nástrojom, pripraveným zároveň na ďalšie obchodovanie jadra únie, vedeného Nemeckom, s osudom celej Európskej únie a najmä menších krajín, akou je aj Slovensko. Brexit naznačil, že v tomto smere nejde iba o plané obavy a dianie okolo dohody TTIP to potvrdzuje .

Hospodárstvo v európskych štátoch, ale rovnako i v USA sa od roku 2009 príliš nezotavilo, o čom svedčí i stála, ale zatiaľ málo úspešná snaha centrálnych bánk rozbehnúť ekonomiku prostredníctvom lacných úverov a masovým tlačením peňazí. Ako sa im to darí, vidíme v našej každodennej realite. Pretrvávajúce globálne problémy finančného sektora, experiment so zápornými úrokovými mierami a neschopnosť riešiť celý rad spoločenských, bezpečnostných, sociálnych i hospodárskych problémov vyvolávajú nástup politických síl, ponúkajúcich často nereálne riešenia, a predsa čoraz populárnejších. Výsledkom je aj stále väčšia nespokojnosť ľudí, snaha riešiť problémy priamou demokraciou a odstredivé tendencie vo viacerých štátoch EÚ. Situácia v USA je v mnohom podobná. 

Preto je pochopiteľná a logická snaha o rýchle vzájomné rozšírenie hospodárskeho priestoru prostredníctvom dohody TTIP a vytvorenie obrovského transatlantického obchodného priestoru, z ktorého by mali ťažiť vďaka obchodu bez bariér všetci. Zároveň ale prináša táto snaha viacero otáznikov a nečudo, že ju s rozpakmi a občas priam s odporom obyvateľstvo vo viacerých krajinách začína odmietať. Dôvodov je viac, ale najhlasnejšie sa ozývajú tie, ktoré hovoria o ohrození potravinovej bezpečnosti prostredníctvom potravín produkovaných v USA vďaka GMO technológiam, alebo aj pri nižšie nastavených štandardoch ochrany zdravia spotrebiteľov za oceánom. Ľudia sa nechcú zmieriť s myšlienkou, že práve bezpečnosť potravín by mala byť cenou za oživenie hospodárstva zúčastnených strán. Tieto obavy ani najmenej nerozptyľuje spôsob dojednávania TTIP, bez zrozumiteľného a jasného informovania verejnosti. Odkaz na dokumenty na internete, hovoriace o priebehu rokovaní, plné ťažko zrozumiteľných formulácií, verejnosť rozhodne nepresvedčí. 

Ešte väčším rizikom, a to zvlášť pre malé krajiny, môže byť samotný voľný vstup poľnohospodárskych produktov a potravín z USA, najväčšieho svetového výrobcu, na trhy Európskej únie. Spomeňme si, ako našimi domácimi výrobcami „zamával“ vstup do Európskej únie. A teraz ide o vznik spoločného trhu USA a Európskej únie! Globálneho trhu so všetkými pozitívami, ale aj nebezpečenstvami. Treba si uvedomiť, že v prípade realizácie dohody TTIP hrozí napríklad masívna cenová vojna zo strany amerických potravinárskych koncernov. V krajinách, kde je cena potravín prvou voľbou, by mohla voči domácim producentom nadobudnúť takmer likvidačný charakter. 

Nehrozí iba zvýšené riziko zdravotných problémov pre dnes ešte neznáme interakcie v organizme človeka medzi látkami, používanými v potravinárstve USA a EÚ, alebo nekontrolované používanie metód GMO. Hrozia aj ďalšie zásadné ekonomické dopady. Európski prvovýrobcovia, majúci už dnes problémy s odbytom, sa môžu dostať do situácie, nútiacej k ďalšiemu znižovaniu výroby so všetkými dôsledkami. Chlácholenie otvorením tretích trhov pre európskych výrobcov znie falošnými tónmi. V dnešnej geopolitickej situácii, hroziacej všeličím, napríklad ďalším zavádzaním sankcií, aj keď dnes ešte nevedno, koho voči komu, alebo hospodárskou krízou celých skupín krajín, sa môžu uzatvoriť tretie trhy veľmi rýchlo. Rýchle a unáhlené otvorenie transatlantického obchodného priestoru bez bariér nám preto nehrozí len znížením štandardu bezpečnosti potravín. Hrozí nám ďalšou likvidáciou výrobných kapacít v poľnohospodárskej prvovýrobe i potravinárstve, zhoršením kvality života na vidieku, zvýšením štrukturálnej nezamestnanosti, najmä u najzraniteľnejších skupín obyvateľstva a poklesom potravinovej bezpečnosti pod akceptovateľnú hranicu. 

Nedávne vyjadrenie kancelárky Merkelovej o podpise dohody TTIP ešte pred ukončením prezidentského obdobia Baracka Obamu dávajú tušiť, že so širšou diskusiou a presviedčaním verejnosti o správnom postupe pri dojednávaní dohody TTIP sa vedenie EÚ veľmi zaťažovať nehodlá. Z mnohých dôvodov ju podľa všetkého potrebuje rýchlo uzavrieť. Či odpor, deklarovaný niektorými politikmi vo viacerých štátoch EÚ, vrátane Nemecka, v tejto veci prinesie uvážlivejší postoj, alebo ide iba o predvolebnú rétoriku a my budeme žať trpkú úrodu ďalších nedomyslených a unáhlených rozhodnutí, ukáže zrejme už blízka budúcnosť.