Cena je v súčasnosti to, čo zaujíma každého, kto vyrába niečo pre trh. Aj roľníka zaujíma cena, keď sa rozhoduje, čo zaseje na pripravené pole. Ako zhodnotí svoju produkciu? Kedy ju má predať? Nad tým sa na seminári Efektívna intenzifikácia poľnohospodárskych plodín zamyslela Vladimíra Debnárová, tajomníčka Združenia pestovateľov obilnín.

Hodnotu tovaru určuje dopyt po ňom

KEDY PREDAŤ? Trhová cena agrokomodít sa neustále mení. Je to dôsledok meniaceho sa dopytu a ponuky. V prípade poľnohospodárskych komodít je určujúca sezóna ich produkcie – každá komodita má svoju sezónu.  Podľa doterajších skúseností je napríklad u pšenice najvyššia cena obvykle v mesiacoch január až marec (s frekvenciou približne každých 5 rokov) a potom ceny klesajú. Podobne je to u repky a kukurice.  Z toho sa dajú odvodiť dve základné stratégie – odložiť predaj produkcie na neskoršie obdobie, alebo využiť zaistenie produkcie rok vopred (je vysoká pravdepodobnosť, že výsledok bude pozitívny).

AKO PREDAŤ? Ak má farmár k dispozícii dostatočné skladovacie kapacity, skúsenosť radí nezbavovať sa tovaru hneď po žatve, ale rozložiť predaj až do novej úrody. Výhodné sú stabilné obchodné vzťahy a dôvera. Okrem predaja obchodným spoločnostiam a spracovateľom má pestovateľ hlavných komodít na Slovensku možnosť využívať aj bankové zdroje na prefinancovanie zásob – Tovarové záložné listy, Skladiskové záložné listy, „zelené“ úvery, alebo úvery oproti dotáciám. Komoditná burza Bratislava (kbb.sk) má zatiaľ značné rezervy. Neobchodujú na nej členovia, ani farmári – hlavnou príčinou je krátkodobosť splatnosti za tovar (cca 30 dní). Ako posledné zlo má farmár ešte možnosť robiť nákup hnojív, chémie, nafty, osív za protihodnotu – predaj komodít.

Okrem týchto možností odbytu na domácom trhu má držiteľ určitého množstva obilnín (alebo i ďalších agrokomodít) ďalšie možnosti na zahraničných trhoch. V rámci Európskej únie je nastavený systém tzv. „záchrannej siete“ pre odbyt farmárskych výrobkov – intervenčný nákup. Podľa najnovšieho Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady ES č.1308/2013 zo 17. decembra 2013 sa zachováva intervencia pre obilniny v obmedzenej miere. Cena 101,31 €/t i intervenčné obdobie 1.11.-31.5. zostávajú, ale vykupovať sa bude už iba pšenica mäkká.  Pre pšenicu tvrdú, jačmeň a kukuricu by sa intervenčný nákup spustil iba v prípade, ak si to bude vyžadovať situácia a na základe vykonávacích aktov schválených Európskou Komisiou. Napriek dlhodobému úsiliu farmárskych organizácií sa nepodarilo presvedčiť Komisiu o tom, aby intervenčná cena bola vyššia, aby reálnejšie odrážala situáciu na trhu a pokrývala aspoň nákladové ceny pre farmára.

Preto je vhodnejšie, ak si farmár zabezpečí odbyt inými spôsobmi a s lepšou realizačnou cenou. Napríklad formou zaisťovania (tzv. „hedžing“) na burzách v Paríži, či Chicagu. Zaisťovanie je dobrý nástroj obchodovania najmä pre obilniny a olejniny. Podmienkou je však sledovanie stavu na trhu s komoditami (okrem zrnín aj so sójou, ropou a rastlinnými olejmi) a prognóz úrod v súvislosti s klimatickými podmienkami u hlavných producentov (Rusko, Ukrajina, sója v Argentíne, Brazílii, Kanade, kukurica v USA). Zaisťovanie  však nie je vhodné pre všetky subjekty a určite nie bežne. Z hľadiska likvidity je dôležité aj načasovanie. Taktiež treba triezvo (radšej pesimisticky) odhadnúť možnosti očakávanej produkcie, pretože nesprávny odhad (nadhodnotenie produkcie) môže spôsobiť predajcovi stratu.

Obrázok: Príklad hedžingu: bod 1 – subjekt hedžuje určitý objem produkcie koncom novembra 2012 pri cene kukurice 220 €/t na obdobie do novej úrody – bod 2. V auguste 2013 cena klesla na 170 €/t. Ak sa producentovi ponúkajúcemu kukuricu podarí dodať stanovený objem produkcie, získal na každej tone 30 € (rozdiel cien po odrátaní poplatku).

Pri zaisťovaní ide o vyváženie reálneho pohybu ceny na fyzickom trhu otvorením protipozície na trhu „futures“ (budúca cena). Farmári využívajú skôr „short“ pozíciu (keď stavia na pokles cien futures, môžu zarobiť na cene aktív), kým spracovatelia a chovatelia na rast cien futures – „long“ pozícia. Aj pestovateľ zo Slovenska môže využiť zaisťovanie na niektorej svetovej burze –  napr. na parížskej burze Matif (Euronext) alebo na burze CBoT (Globex) v Chicagu, USA. Treba si však vybrať. Na Matife sú ceny kótované v mene euro, sú pre Slovensko určujúcejšie, ale poplatky sú tu vyššie (0,16 €/t) a likvidita nižšia (menšie kontrakty).
Chicago Bourse on Trade (CBoT) je hlavná globálna burza, ceny sú v USD (treba rátať nielen s rizikovým prevodným kurzom, ale aj s inými hmotnostnými jednotkami), poplatky sú nižšie (0,06 €/t) a likvidita vyššia. Ceny v Chicagu síce menej korelujú na ceny na Slovensku, ale v priemere sa im viac približujú. Burzové poplatky sú nízke, no minimálna marža je nákladná – činí 6-8% z ceny aktíva – je podložená hotovosťou na obchodnom účte predajcu pre udržanie pozície. Napr. 1000 t pšenice za 190 €/t si vyžaduje min. maržu 14 000 €, celková hodnota 190 000 €.

Obrázok: Príklad využitia hedžingu: v roku 2012 v poslednom štvrťroku Ukrajina a Rusko signalizovali dobrý stav olejnín (repka) a dalo sa dedukovať, že ak je dobrá repka bude dobrá i ozimná pšenica. Potvrdilo sa to a tomu, kto hedžoval ku koncu roka 2012, resp. do polroka 2013 pšenicu a repku, získal napokon vyššiu cenu o 20 až 40 €/t.

Vďaka zaisteniu je možné fixovať aj ceny živočíšnych komodít. Napr. cena jatočných ošípaných na Slovensku koreluje s cenou na nemeckom trhu Eurex. Ceny mlieka na Slovensku korelujú s cenou sušeného odtučneného mlieka Euronext (problémom je ale likvidita a korelácia cien), aktuálna cena mlieka na Liffe Euronext je 324 €/100 kg. Na slovenskom trhu sa spravidla vykazuje nižšia úroveň cien zhruba o 2 €/100 kg.

V článku, ktorý zverejníme budúci týždeň budeme hovoriť o tom ZA ČO PREDAŤ a ČO MOŽNO OČAKÁVAŤ OD ROKU 2014.

Zdroje informácií:
David Karkulín – Agromagazín. Prezentácia o hedžingu.
Martin Moravčík – TRIM Broker, a.s.. Prezentácia o zaisťovaní.
Európska Komisia – AGRI info
via-donau.org