Odborníci potvrdzujú, že suchý a horúci ráz počasia sa dostal do fázy, keď môže významne ovplyvniť výnosy jednotlivých poľnohospodárskych plodín v tejto sezóne. Aj keď meteorológia zaznamenali drobné regionálne zrážky, na doplnenie vlahového deficitu nemajú významnejší vplyv.

Súčasný stav je najhorší v produkčných oblastiach, kde sa najviac pestujú obilniny, teda najmä juh a juhozápad Slovenska a Východoslovenská nížina. Okrem toho vlahový deficit si príroda prenáša z jesene až po tohtoročný marec, ktorý bol najsuchší aj z hľadiska hydrometeorologických meraní.

„Extrém počasia pre tento pestovateľský ročník je mimoriadny a nevídaný v našich podmienkach. U nás od založenia porastov ozimnej repky až do prvého júna je vlahový deficit 250 milimetrov. Zem je celkom vyprahnutá. Za normálnych vlahových podmienok sú porasty o 30 až 40 cm vyššie. Nízke sú vzrastovo najmä ozimné pšenice, naopak relatívne dobre sa s takýmito podmienkami vyrovnali ozimné raže a jarné jačmene,“ hovorí Dušan Blaho zo Združenia agropodnikateľov, družstvo Dvory nad Žitavou.

Práve tam veria, že o úrode nie je celkom rozhodnuté a rýchla zmena počasia a doplnenie vlahového deficitu môže mnohé zvrátiť. V Dvoroch nad Žitavou vedia, že deficit zrážok sa dá kompenzovať dobrou agrotechnikou, dobrou hospodárnosťou s vlahou, šetrným obrábaním pôdy a šetrením zimnej vlahy.

„Základ bol na jar robiť čo najmenej zásahov na poli a zbytočne pôdu neotvárať. My sme napríklad na jeseň mali pôdu zrovnanú, v jarnom období jedným prejazdom kompaktormi do hĺbky 2-3 centimetrov sme pôdu uzatvorili a množstvo vlahy sme zachránili,“ povedal Dušan Blaho.

Na Slovensku sa začalo vo veľkom so zavlažovaním, ministerstvo pôdohospodárstva na to dokonca vyčlenilo dodatočných 300-tisíc eur. Otázniky však visia aj nad použitím závlah, ktoré má štátny podnik Hydromeliorácie. Z vybudovaných 300-tisíc hektárov označuje podnik za funkčné tie na výmere okolo 180-tisíc hektárov, a to sa nevyužívajú všetky závlahy napríklad pre nedostatok závlahovej vody. Cena vody tiež nie je nízkou položkou, a tak sa závlahy najintenzívnejšie využívajú pri dorábaní ovocia a zeleniny. No aj tam je mnoho problémov.

„Nezažili sme aby koncom mája boli 5 centimetrové trhliny v pôde. Máme asi 70% výmery pod závlahami, ale stromy trpia deficitom vlahy. Závlahy nás stoja veľa financií. V kanáloch, z ktorých čerpáme pre kvapkovú závlahu vodu nám klesá hladina, a o niekoľko dní budeme mať problém s vodou. V sadoch sa prejavuje nedostatočný rast stromov a ich vitalita. O takomto čase mávame oveľa väčší kaliber plôdikov. Kúpili sme nové bubny, aby sme zintenzívnili čerpanie vody z kanálov. Okrem toho sme mali 18. mája dosť silný mráz, takže úrodu budeme mať nižšiu aj bez zrážkového deficitu. Dotklo sa to najmä jabloní, broskýň a sliviek,“ hovorí Emil Schultz ml. z Ovocinárskeho družstva Dvory nad Žitavou.

Regióny Slovenska hlásia rozdielne údaje o výpadkoch v stave plodín.

„Aj keď produkcia repky olejnej je už za zenitom, dôležitá je najmä kukurica a slnečnica, v prípade, že by bola dostatočná vlaha, k veľkým výpadkom by prísť nemuselo,“ povedal Stanislav Nemec, hovorca Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.