Po tom, čo ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka koncom apríla povolilo výnimku na plošnú aplikáciu jedu proti hrabošom – STUTOX II, ju teraz zrušilo. Prípravok tak poľnohospodári nebudú môcť použiť plošne do konca júna tak, ako to pôvodne rezort vo výnimke schválil.

Požiadavky na plošnú aplikáciu nebudú povolené

„Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ján Mičovský dnes pozastavil povolenie generálneho riaditeľa sekcie poľnohospodárstva Štefana Rybu zo dňa 29.04.2020 vo veci aplikácie prípravku na ochranu rastlín s obchodným názvom STUTOX-II na povrch pôdy.  Kým Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR svojím stanoviskom nerozhodne inak, požiadavky na plošnú aplikáciu nebudú povolené,“ uviedol tlačový odbor MPRV SR.

O plošnú aplikáciu jedu žiadali samotní poľnohospodári, a to najmä pre veľké škody, ktoré vlani hraboš spôsobil. Šplhajú sa na milióny eur.

„Stutox je potrebný preto, že hraboše nám ničia plodiny na našich poliach. Je to látka, ktorá podľa nášho názoru zásadným spôsobom neškodí prostrediu a vieme s ňou efektívne pracovať tak, aby všetky zainteresované strany boli spokojné. Je veľmi dôležité, aby sme tieto veci pragmaticky a reálne hodnotili. Existujú štúdie, že koľko stutoxu musí napríklad bocian zjesť, aby na základe toho uhynul. Môžu sa stať individuálne prípady, ale to nemôžme brať ako mierku toho, že stutox zásadným spôsobom škodí prostrediu,“ uviedol predseda SPPK Emil Macho.

Otázka rizikového fondu nám príde už až smiešna

Ochranári, ktorí na riziká jedu poukazujú, sa obávajú najmä úhynu poľovnej zveri a chráneného vtáctva.

„Považujeme to za škandalóznu záležitosť, keďže ministerstvo takúto výnimku udelilo v období hniezdenia vtákov, kedy mnohé vzácne druhy vychovávajú a vyvádzajú svoje mláďatá,“ vyjadril sa Ján Gúgh zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti, podľa ktorého je správne, že rezort udelenie výnimky prehodnotil. Negatívne ohlasy zaznamenali ochranári aj na sociálnych sieťach zo strany verejnosti.

V súvislosti so škodami a potrebou regulácie hrabošov však poľnohospodári poukazujú na to, že straty, ktoré im hraboš spôsobuje, musia znášať sami, čo je dlhodobo neúnosné. Aj štát by sa tak mal zamyslieť nad tým, kto bude škody znášať. Riešiť by ich mohol rizikový fond, o ktorom sa síce dlho diskutuje, avšak do praxe sa nedostal.

„Rizikový fond rieši komplexne všetky škody, aj škody spôsobené hrabošom. Rizikový fond je záležitosť, ktorá nám už príde až smiešna, pretože o ňom hovoríme 8 rokov. Doteraz sa ale v praxi nestalo nič. Rizikový fond by takéto škody riešil. Tie by sa zrátali a niekto, kto je na to erudovaný, by povedal, že škody hrabošom sú toľko a toľko, a z fondu sa vyplatí taká a taká suma. A potom sa bavme o tom, akým spôsobom budeme aj napríklad stutox používať,“ dodal Emil Macho.