Zahraničnoobchodné saldo s agrokomoditami na úrovni 1,3 miliardy eur, vývoz nespracovaných komodít, dovoz finálnych výrobkov, nízka miera štátnej pomoci a chýbajúci spracovateľský priemysel. To sú podľa Gabriely Matečnej, rezortnej šéfky, najväčšie neduhy nášho poľnohospodárstva. Jedinečnú možnosť odstrániť ich máme, podľa jej vyjadrení, cez Strategický plán, ktorý od nás požaduje Brusel. Spolu s ďalšími hosťami o tom hovorila počas Diskusných okrúhlych stolov na tohtoročnom Agrokomplexe. Už po siedmy raz ich organizovalo Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku, Agroinštitút Nitra a webový portál poľnoinfo.sk.

„V návrhu novej SPP 2021 – 2027 sa počíta s väčšou flexibilitou členských štátov. Už teraz je veľa možností, ako si nastaviť podporu na národnej úrovni. V budúcnosti to bude ešte voľnejšie, lebo každá krajina a región je iný. Nemôžeme stanoviť jednotné podmienky pre všetkých. Je iné hospodáriť na skalnatom ostrove v Stredozemnom mori, ako na Žitnom ostrove. Členské krajiny samé rozhodnú, aby podpory, ktoré dostanú, využili čo najlepšie,“ povedal Dušan Chrenek z Generálneho riaditeľstva pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka v Bruseli.

Hlavným nástrojom na zadefinovanie domácich priorít je Strategický plán, ktorý má členská krajina predložiť do začiatku roka 2020. Ladislav Miko, ktorý vedie Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku od začiatku tohto roka, považuje za kľúčové, aby sme nazaháľali a do prípravy dokumentu sa pustili s plným nasadením.

„Moja základná téza znie, že už teraz je na mieste myslieť na to, aby sme mali dostatočnú kapacitu, dáta a vstupy, aby stratégia mohla byť vypracovaná na takej úrovni, aby sme sa v budúcnosti nesťažovali na to, že nemáme peniaze do oblastí, kde ich potrebujeme. Musíme byť schopní definovať, akým spôsobom zamierime podporu. Pokiaľ sa nám podarí v rámci týchto flexibilných princípoch nastaviť stratégiu tak, aby vyhovovala našim podmienkam, máme šancu sa vo výkonnosti nášho poľnohospodárstva výrazne posunúť,“ povedal Ladislav Miko, šéf Európskej komisie na Slovensku.

Spôsob, že Európska komisia stanoví cieľ, ktorý sa má dosiahnuť, ale cesty k jeho napĺňaniu si určí členská krajina,  sa zvolil vôbec prvý raz. Helena Patasiová, predsedníčka Agrárnej komory Slovenska, je s týmto návrhom spokojná a verí, že sa podarí pripraviť taký dokument, ktorý podporí produkciu komodít, ktoré sa dajú úspešne vyrábať v štátoch karpatskej kotliny.

„Kuvičie hlasy ktoré hovoria, že ministerstvo v súvislosti so Strategickým plánom nič nerobí, nie sú pravdivé. Na vytvorenie dokumentu máme na ministerstve zriadený manažment, poľnohospodárske samosprávy a vedeckovýskumné ústavy. Robíme analýzy z predchádzajúcich Programov rozvoja vidieka a snažíme sa navrhnúť takú štruktúru, ktorá naše poľnohospodárstvo a spotrebiteľov do budúcnosti uspokojí,“ uviedla v diskusii Gabriela Matečná.

Predstava predsedu najväčšej samosprávnej organizácie roľníkov Emila Macha je veľmi konkrétna. Hovorí, že predchádzajúce Programy rozvoja vidieka na Slovensku nefungovali a preto je potrebné výraznejšie využívať možnosti, ktoré nám poskytuje síce II. pilier SPP, ale cez neprojektové podpory.

„Prvý pilier neslúži na výrobu, ale na sanáciu príjmu. Prvý pilier nikdy nebude motivovať poľnohospodára vyrábať. Majme reálne ciele. Úroveň viazaných podpôr na úrovni 25-percent nám EK nedovolí. Budeme radi, ak uhráme 15-percent. Čiže budeme pred otázkou, že presúvame finančné prostriedky z I. do II. piliera. Čo tým získame? Budú motivovaní tí, ktorí chcú vyrábať a prinášať pridanú hodnotu na vidiek. Nemenej dôležitý bod je, že minimálne spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu dosiahne 30-percent a nie 25-percent, ako je to doteraz,“ hovorí Emil Macho.

Podľa jeho prepočtov, ak presunieme 15-percent prostriedkov z I. do II. piliera, slovenský agrosektor získa za sedemročné rozpočtové obdobie o 300-miliónov eur viac na spolufinancovaní zo štátneho rozpočtu.

„Ak presunieme prostriedky z I. do II. piliera SPP podporíme tým ekologické aktivity, welfare zvierat a získame možnosť rozvoja živočíšnej výroby. V rámci klimatických zmien sa stáva dôležitou otázkou udržanie vody v krajine. A tomu predsa napomáha živočíšna výroba,“ myslí si ministerka pôdohospodárstva, ktorá svojim vyjadrením nahrala predsedovi SPPK. 

„Veľká časť platieb bude na agroenvironmentálne opatrenia, alebo na klímu. To je cieľ. Nástrojom na jeho dosiahnutie bude živočíšna a špeciálna rastlinná výroba. Do Bruselu nebudeme chodiť rozprávať – dovoľte nám vyrábať. Brusel nám to nepovolí. Načo by to robil? Skúsme ich pochopiť. Budeme plniť ciele Bruselu a našim nástrojom bude živočíšna a špeciálna rastlinná výroba,“ povedal počas Agrokomplexu Emil Macho.

Slovensko čaká príprava strategického dokumentu, ktorý spôsobí jednu zásadnú zmenu oproti nedávnej minulosti, ktorá sa začala písať po našom vstupe do Európskej únie. Za naše problémy a nedostatky v poľnohospodárstve z veľkej časti už nebude môcť vzdialený Brusel, ale zodpovednosť bude padať na našich predstaviteľov. Podľa Heleny Patasiovej je dôležité, aby si v tejto situácii každý funkcionár uvedomil, že obhajuje záujmy celospoločenské a nie osobné.