Chovatelia hospodárskych zvierat a výrobcovia mlieka v severnej Európe platia stále vyššie ceny za slamu, ktorú používajú v krmive aj ako podstielku pre dobytok. Môže za to horúce a suché počasie, ktoré v celom regióne znižuje úrodu.

Rast nákladov ďalej zvyšuje tlak na poľnohospodárov, ktorí už aj tak čelia jednému z najťažších letných období v histórii. Mnohí museli pre dobytok nakúpiť viac sena, pretože tráva, na ktorej sa ich stáda zvyčajne pasú, nevyrástla. Niektorí odhadujú, že im náklady pri relatívne malých stádach narastú o tisíce eur, čo im za celý rok spôsobí stratu.

„Ak sa pozriete na ceny krmiva a slamy, som si istý, že tento rok (z chovu dobytka) budeme mať stratu,“ uvádza David Barton, farmár z centrálnej Anglicka.

Cena pšeničnej slamy, ktorá bežne stála 35 libier (39 eur) za tonu, teraz dosahuje takmer 100 libier (111 eur) a Barton bude musieť zaplatiť okolo 80 libier (90 eur) denne za kŕmenie pre 173 kusov hovädzieho dobytka, pretože nie sú objemové krmoviny.

Za tri mesiace očakáva mimoriadne výdavky okolo sedemtisíc libier (7800 eur). Najväčšími nákladmi však pre neho bude strata z produkcie mäsa, pretože dobytok nebude mať vysokú hmotnosť.

„Majú dostatok potravy, ale aby mohli skutočne rásť (ako v bežnom roku), potrebujú trávu. A tú v súčasnosti nemáme. Strata produkcia bude výrazná,“ citovala ho agentúra Reuters.

Nedostatok slamy je súčasťou širšieho problému nižšej úrody obilnín v celej Európe a ďalších dôležitých pestovateľských regiónov kvôli vysokým teplotám a nízkym zrážkam. V Nemecku úrodu slamy znížila kombinácia sucha a najvyšších júlových teplôt od roku 1881.

„Chýba nám obrovské množstvo slamy ako na kŕmenie, tak aj na podstielku,“ upozorňuje riaditeľ regionálnej poľnohospodárskej komory v severnom Nemecku Peter Levsen Johannsen.

„Sú tu regióny, v ktorých je slama drahšia ako obilie,“ dodal s tým, že ceny slamy v severnom Nemecku sa v porovnaní s minulým rokom zdvojnásobili.

Obilie pre potravinársky priemysel zvyčajne stojí štyrikrát až päťkrát viac ako slama, vzájomný pomer sa však môže líšiť.

Analytici upozorňujú, že rast vstupných nákladov môže spôsobiť zvýšenie cien v obchodoch. Avšak s ochotou zvyšovať ceny to býva u jednotlivých produktov rôzne. Šéf konzultačnej spoločnosti INTL FCStone John Lancaster uvádza, že obchodníci napríklad radi držia ceny mlieka stabilné, ale zvyšujú ceny masla a syrov.

V Dánsku kvôli suchému a horúcemu počasiu úroda slamy zrejme bude približne polovičná ako v bežnom roku. Ceny sa už v niektorých regiónoch takmer zdvojnásobili na zhruba 120 až 150 eur za tonu, dopyt je však aj tak veľmi vysoký, uvádza Troels Toft z dánskeho poľnohospodárskeho zväzu DAFC. Vo Švédsku kvôli vlne horúčav bude tento rok zrejme úroda obilnín najnižšia za 25 rokov.

Nemecká farmárka Kirsten Wosnitzaová chová 70 býkov a 120 kráv na mlieko. Hovorí, že farmári budú nútení použiť zásoby krmiva na zimu. Vyššie ceny slamy a ďalšieho krmiva podľa nej znamenajú, že farmári zameriavajúci sa na produkciu mlieka budú musieť svoje stáda obmedziť, pretože si nebudú môcť dovoliť ich všetky kŕmiť.

J. Lancaster tiež očakáva, že niektorí farmári znížia kvôli drahšiemu krmivu na jeseň počet zvierat v stáde. Dodáva však, že vyššie ceny, ktoré farmári dostávajú za mlieko, znamenajú, že budú môcť udržať veľkosť stád dojníc.