Bratislava 27. októbra (TASR) – Slovenské vinohradníctvo a vinárstvo bude v priebehu krátkeho času čeliť vážnej skúške. Podľa predsedu Zväzu vinohradníkov Slovenska (ZVS) Igora Mancela sa dá hovoriť o kríze.

„Predbežné prepočty a diskusie o cenách hrozna naznačujú, že v mnohých prípadoch sa vinohradníkom nevrátia ani vložené náklady a nad ďalším osudom veľkého počtu pestovateľských plôch visí otáznik,“ konštatoval s tým, že slovenské vinohradníctvo i vinárstvo už raz krízovým stavom prešlo, a to v 90. rokoch.
Dôsledky sa vtedy prejavili v podobe polovičných výmer vinohradov a v rade bankrotov významných vinárskych podnikov. Dnešná situácia je podľa neho podobná i odlišná, ale v každom prípade nebezpečnejšia.

„Ak hodnotíme kapacitu a možnosti slovenského trhu, musíme brať do úvahy špecifiká vína ako produktu. V súčasnosti, keď sa považuje za normálne, že kupujeme nemecké autá z Bratislavy a japonské fotoaparáty z Filipín, ostalo víno jedným z mála produktov, ktoré sú veľmi silne naviazané na miesto vzniku a odvodzujú svoju identitu i hodnotu od tohto miesta,“ upozorňuje Mancel.

Ale pripúšťa, že víno sa zároveň správa aj ako bežný komoditný tovar.

„A to vzájomne zameniteľný, zástupný, ktorý možno bez problémov presúvať, nakupovať a predávať v závislosti od aktuálnej cenovej ponuky,“ vysvetľuje.

Stolové vína sa podľa Mancela dostávajú ku konečnému zákazníkovi v prevažnej miere prostredníctvom obchodných reťazcov.

„Ich obchodná politika núti výrobcov stláčať náklady na nevyhnutné minimum. Systém bonusov, akčných zliav, zalistovacích poplatkov, príspevkov na letákové akcie a podobne dostáva konečnú cenu nezriedka pod úroveň výrobných nákladov, ale vypadnúť z reťazca môže pre firmu s vysokými fixnými nákladmi, ktorá denne potrebuje uhrádzať mzdy, energie a poplatky, znamenať finančný kolaps a zánik,“ varuje.

Logická a oprávnená otázka v tejto situácií podľa Mancela znie: Ako je možné, že zahraniční výrobcovia sú schopní vyrábať a predávať víno a hrozno za ceny, ktorým nevedia slovenskí vinohradníci konkurovať? Nižšiu konkurencieschopnosť slovenského hrozna spôsobuje podľa jeho mienky niekoľko faktorov, z ktorých nie všetky sa dajú ovplyvniť v rámci krajiny.

„Na prvom mieste treba uviesť fakt, že celá Európa stojí pred podobným problémom, vína je nadbytok a starostlivo ošetrovaná trhová rovnováha prestáva existovať. Obavy z kolapsu vínneho trhu prenikli už aj do vnútra bruselskej administratívy a začali práce na reforme trhového poriadku. Cena, za ktorú sa predáva zahraničné víno na slovenskom trhu, v mnohých prípadoch nevznikla podľa známeho vzorca výrobné náklady + primeraný zisk. Je to cena prebytkov a výrobca, ktorý si svoje náklady už pokryl inde, sa prebytkov zbavuje hlboko pod cenu,“ konštatoval Mancel a na záver pripomenul, že víno zo severných oblastí vínorodej zóny nikdy nepatrilo k najlacnejším a južným vínam konkurovalo osobitnou kvalitou a nie cenou.

„Pevne verím, že slovenské víno má svoju budúcnosť, že prekoná i súčasné krajne nepriaznivé okolnosti. O ťažkostiach však musíme hovoriť otvorene, to je prvá podmienka, aby sme ich dokázali riešiť,“ uzavrel.