Brusel 20. novembra (TASR) – Slovensko nepodporilo kompromisný návrh revízie spoločnej poľnohospodárskej politiky, na ktorom sa dnes ráno v Bruseli po celonočnom maratóne rokovaní dohodli ministri poľnohospodárstva členských krajín Európskej únie (EÚ). Uviedol to šéf slovenského rezortu pôdohospodárstva Stanislav Becík.

Cieľom revízie navrhnutej Európskou komisiou (EK) je dosiahnuť zefektívnenie a modernizáciu poľnohospodárskej politiky a prispôsobiť ju rozšírenej únii. Podobný postoj ako SR zaujala aj Česká republika.

„Jednoznačne som vyjadril nesúhlas s tým, že pomoc novým členským štátom vo výške 90 miliónov eur (2,71 miliardy Sk) ročne do roku 2013, z toho 3,85 milióna eur (115,9 milióna Sk) pre Slovensko, je pramálo. Bol to skutočne veľký boj, čo sa týka tejto čiastky, nakoniec sa zostalo na úrovni, ako bolo rozhodnuté už v tom návrhu,“ konštatoval minister, podľa ktorého sa tak rozdiel medzi starými a novými členskými krajinami v tejto oblasti ešte viac prehĺbi.

Na základe schváleného návrhu všetci farmári, ktorí získajú od únie dotáciu vyššiu ako 5000 eur (150.630 Sk) ročne, presunú 5 % z týchto financií na projekty rozvoja vidieka. Veľké farmy, ktoré dostávajú dotácie vo výške 300.000 eur (9,04 milióna Sk) a viac, presunú na rozvojové projekty 4 % z týchto financií. EK pôvodne navrhovala, aby do uvedenej kategórie patrili aj farmy, ktoré dostávajú dotácie vyššie ako 100.000 eur (3,06 milióna Sk). Tento výsledok hodnotí Becík pozitívne.

„U nás sa to týka 229 fariem. Myslím si, že v tomto smere si farmári budú vedieť poradiť a budú sa vedieť rozdiverzifikovať na menšie právne subjekty tak, aby sa vedeli tejto progresívnej modulácii vyhnúť. Nemyslím si, že sa budú musieť nejako deliť. Dovolím si povedať, že je to veľmi jednoduchý právny proces, aby vedeli v rámci svojich podnikateľských subjektov posunúť odvetvia do právnej formy podnikania, ktoré majú ekonomicko-hospodársku formu a tým pádom by neprekročili tú výšku 300.000 eur priamych platieb,“ objasnil minister.

Kladne hodnotí aj zachovanie intervenčných nákupov potravinárskej pšenice do výšky 3 milióny ton ako aj 2-% navýšenie kvót na mlieko. EÚ týmto krokom reaguje na narastajúci dopyt po mlieku v rámci EÚ i na svetových trhoch a pripravuje sa tým postupne na úplné zrušenie kvót, ku ktorému by malo dôjsť v roku 2015. Pre Slovensko nie je však navýšenie kvót zásadnou otázkou, pretože sa v plnej miere nevyužíva ani terajšia kvóta.