Predajca na Gaštanových slávnostiach v Modrom Kameni pečie gaštany ako kedysi vo veľkom hrnci. V minulosti sa pod takým podkurovalo uhlím, dnes sa o to postará elektrika. Na stole má aj dve elektrické panvice plné pečených gaštanov. Modrý Kameň je najznámejším miestom výskytu gaštana jedlého na Slovensku, v minulosti sa ich tu urodilo do piatich vagónov a vozili sa do obchodov po celom Slovensku.

Na tohtoročných slávnostiach piekli gaštany iba traja miestni pestovatelia. Stromov z roka na rok ubúda, desaťročia ich decimuje hubové ochorenie, známe aj ako rakovina kôry (Cryphonectria parasitica). Len za posledné desaťročie poklesla produkcia gaštanov v Modrom Kameni a priľahlých Plachtinciach a Príbelciach desaťnásobne.

Slávnosti s trhom, ktoré majú zmysel

Gaštanové slávnosti v Modrom Kameni sú snáď jediné miesto, kde sa dajú kúpiť pečené gaštany zo Slovenska, a dezerty, ktoré sa vyrábajú z čerstvých gaštanov, nie z mrazenej gaštanovej hmoty, ako to robí väčšina cukrární. Pre pestovateľov, či miestne gazdinky, je to často jediná príležitosť zobchodovať produkciu, ktorá pri súčasných množstvách už neponúka veľa možností privyrobiť si.

„Pečieme ich len sami pre seba, občas niekomu darujeme,“ opisuje pani, ktorá už prišla o všetky stromy na svojich pozemkoch a surovinu k dobrotám si obstaráva od susedov. Ale pečie ich ďalej –rožky, veterníky, špice, rolády i moravské koláče plní s pyré z čerstvých gaštanov.

„Predali sme kolo 200 kíl za dve hodiny,“ pýši sa Jozef Barjak, ktorý predáva surové gaštany zo svojich pozemkov v kilových vedierkach.

Už má iba zo dvadsať stromov, aj z nich polovicu už choroba napadla.

„Jediný spôsob, ako sa brániť je orezávať a zbierať napadnuté konáre. Ale stačí, keď to neurobí jeden z majiteľov a choroba sa bude šíriť ďalej,“ poukazuje na jeden z problémov, s ktorým si mesto Modrý Kameň nevie poradiť. Odstraňovanie napadnutých častí stromov v okolí by vyšlo mesto približne na 100-tisíc eur ročne.

V minulosti takéto práce s pomocou dobrovoľníkov realizovalo OZ Sativa v spolupráci s mestom. To sa po smrti jeho zakladateľa Štefana Plevu na viac ako desaťročie odmlčalo. Ale opäť sa začalo niečo diať.

Nový projekt, nová Sativa

Michal Pástor pochádza z Modrého Kameňa a dnes je dendrológom Národného lesníckeho centra (NLC) vo Zvolene a zároveň členom predsedníctva OZ Sativa.

Jeho prednáška, ktorá sa konala počas tohtoročných Gaštanových slávností, vzbudila trocha optimizmu: OZ Sativa po viac ako desaťročnej prestávke obnovuje činnosť a realizuje sa aj nový slovensko-maďarský výskumný projekt, vďaka ktorému vznikne v Modrom Kameni gaštanový experimentálny sad s odolnými odrodami.

„Projekt Castanea má trvať do júna 2027 a s výsadbou plánujeme začať na jeseň 2026. Vysadíme 150 stromov nových odrôd a budeme skúšať, ako budú odolávať a ako sa osvedčia v lokálnych podmienkach. Tie odrody potom budeme poskytovať pestovateľom, ale to je už iná aktivita,“ hovorí Michal Pástor pre poľnoinfo.sk.

Na projekte v rámci programu regionálnej spolupráce medzi Maďarskom a Slovenskom Interreg  spolupracuje Maďarská agrárna a prírodovedná univerzita (MATE), ktorá poskytne metodiku monitorovania zdravotného stavu gaštanov a šírenia hubových ochorení. Ďalej NLC, ktoré dodá výsadbový materiál, a mesto Modrý Kameň poskytne pozemky. Na projekt poskytla EÚ celkom 833-tisíc eur.

Historický trh a skanzen

Z niekdajšieho obchodného potenciálu modrokamenských gaštanov tak ostalo iba jedno víkendové podujatie do roka a experimentálny sad projektu Castanea sa možno stane rezerváciou porastu, ktorého z roka na rok ubúda. Rovnaké to je aj na ostatných miestach na Slovensku – čo sa vypestuje, to sa predá z dvora. Platí to aj pre najstaršiu a zároveň najväčšiu rodiacu gaštanicu v Jelenci, ktorá sa na výmere 3,8 hektára rozprestiera neďaleko Nitry. Vďaka blízkosti gaštanice sa Nitra stala známa gaštanovými jazýčkami. I dnes sa v tomto meste dajú kúpiť na každom rohu, ale už sa robia aj z gaštanovej hmoty dovezenej zo zahraničia.

Staré háje prežívajú

V Modrom Kameni mali v 70. a 80. rokoch minulého storočia plán družstevnej veľkoprodukcie gaštanov, ktoré mali vysadiť na stovkách hektárov. Možno to nie je až taká chyba, že sa nerealizoval. Z približne 400 hektárov porastu gaštana jedlého, ktoré za účelom veľkoprodukcie v rovnakom čase vysadili v Maďarsku, neostalo dodnes takmer nič. U našich južných susedov však stále prežívajú staré lesné gaštanové porasty na stovkách hektárov. Maďarské gaštany sa v sezóne dajú kúpiť v malých potravinách a na tržniciach. Maďarské výrobky z gaštanov sú bežné aj v supermarketoch, avšak miestne spracovateľské podniky závisia od dovozu gaštanovej hmoty.

Na trhu a vo farmárskych obchodoch

József Horváth, bývalý profesionálny požiarnik na dôchodku, sa dnes stará o približne 20 hektárov gaštanového lesa v Kőszegszerdahelyi neďaleko hraníc s Rakúskom. Je to päťnásobne viac, ako má najväčšia rodiaca gaštanica na Slovensku v Jelenci. Práve tu, na západe krajiny, v pohorí Göcsej či v okolí Kőszegu, sa sústreďuje viac ako polovica miestnych porastov gaštana jedlého. K ďalším oblastiam patrí pohorie Mecsek na juhozápade a ohyb Dunaja blízko hraníc so Slovenskom. Celková plocha predstavuje približne 280 hektárov s priemernou ročnou produkciou 300 ton.

„Úroda nám z roka na rok klesá, ale niektoré stromy sa dokázali z rakoviny kôry vyliečiť,“ opisuje József Horváth pre poľnoinfo.sk.

Začiatkom 90. rokov mával úrodu ešte okolo 16 ton ročne, dnes je to už iba šesť ton.

Obchodníci v minulosti vykupovali gaštany a vozili ich do Pilismarótu, kde sa z nich vyrábalo pyré.

„Už štyri roky nechodia. Väčšinu vozíme do farmárskych potravín,“ opisuje.

Spracovanie suroviny zo zahraničia

Výrobky z gaštanov Maďarsko aj vyváža – mrazené kocky gaštanového pyré veľkosti masla dostať aj v supermarketoch na Slovensku. Avšak gaštanov dováža Maďarsko takmer desaťnásobne viac, ako je jeho produkciu. Väčšina gaštanov podľa magazínu Agrárszektor pochádza z Číny.

Károly Egyed zo Somonyu na juhozápade krajiny patrí so svojimi 50 hektármi k najväčším pestovateľom gaštanov v Maďarsku, je však zároveň aj majiteľom najväčšieho závodu na spracovanie gaštanov Sarkpont. Kým závod prináša zisk viac ako milión eur ročne, sad je stratový a väčšinu suroviny dováža.

„Sme v kontakte s každým, kto pestuje gaštany od Číny cez Turecko, Balkán až po Španielsko,“ cituje Károlya Egyeda portál telex.hu.

Okrem pyré a gaštanovej hmoty vyrába chladené cukrovinky a gaštanové krémy. Pekárenské výrobky plnené gaštanmi aj gaštanové krémy a paštéty v konzerve majú sladké aj slané. Keďže gaštany sa rýchlo kazia a je potrebné uchovávať ich mrazené alebo aspoň chladené, hitom na trhu sú výrobky, ktoré sa nemusia chladiť: konzervy či vákuovo balené pyré.

Aj najväčší európski producenti gaštany dovážajú

Prevaha dovozu nad vývozom je pritom spoločná pre celú EÚ. Podľa európskej siete producentov gašanov Eorocastanea je najväčším svetovým producentom gaštanov Čína, kde sa urodia tri štvrtiny svetovej produkcie. K najväčším európskym pestovateľom patria Španielsko (174 tisíc ton) či Taliansko (47 tisíc). V Taliansku, kde má gaštan tradične významné miesto v gastronómii, končí 60 percent európskeho dovozu gaštanov.

Portál Agrárszektor upozorňuje, že globálny trh s gaštanmi dosahuje v súčasnosti hodnotu približne 4 miliardy dolárov a do roku 2030 by mohol narásť na 5 miliárd dolárov. Rýchlorastúcou časťou gaštanového trhu je múka, ktorej produkcia v súčasnosti dosahuje 135 miliónov eur a predpokladá sa, že do roku 2030 vzrastie na 300 miliónov eur. Trendy ukazujú, že gaštany môžu získať na hodnote, a to nielen ako dezert, ale aj ako súčasť modernej a zdravej stravy.