Slovensko má schválené dva kľúčové programy podporované z EÚ, a to Program rozvoja vidieka (PRV) a Integrovaný regionálny operačný program (IROP). Informoval o tom dnes na tlačovej konferencii šéf Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomír Jahnátek.

 “Tieto dva kľúčové programy umožňujú pre roky 2015 až 2020 čerpať prostriedky z veľkej miery podporované zo štrukturálnych peňazí EÚ pre rozvoj poľnohospodárskej výroby, potravinárstva, pre rozvoj obcí a lesného hospodárstva. Bez schválenia týchto programov si nevieme predstaviť, ako by sme realizovali ďalší rozvoj týchto základných oblastí, ktoré má ministerstvo pôdohospodárstva vo svojej gescii,” priblížil.

Schválenie programov je podľa ministra Jahnátka dobrou správou pre slovenských poľnohospodárov, lebo budú mať istotu, ako a na čo môžu čerpať finančné prostriedky do roku 2020.

“Pre MPRV je to takisto veľmi dôležitý dokument, vzhľadom na to, že už v minulosti sme predstavovali novú víziu smerovania slovenského poľnohospodárstva a systém finančnej podpory, v ktorom sme zmenili doterajší systém, ktorý bol viac smerovaný na podporu plochy, ale nemotivoval poľnohospodárov na rozvoj tzv. citlivých sektorov. Zmenený, tzv. trojpilierový systém, ktorý sme navrhli približne pred rokom, je zostavený na základe princípu motivácie. Chceme ním motivovať poľnohospodárov, aby sa viac zaoberali živočíšnou výrobou a špecializovanou rastlinnou výrobou,” doplnil minister.

Pripomenul, že v roku 2012, keď do úradu nastupovala súčasná vláda, boli na nové programovacie obdobie do roku 2020 navrhnuté dva piliere, a to prvý pilier – priame platby v hodnote 2,708 miliardy eur a “druhý pilier, PRV, bol vtedy nastavený na sumu 2,536 miliardy eur,” spresnil.

“Tento systém nám nevyhovoval, lebo neumožňoval výraznejšie podporovať citlivé sektory. Preto bolo treba v Bruseli veľmi intenzívne rokovať. Zásluhou slovenského premiéra sa prijala zmena pre celú EÚ, a tak bolo možné realokovať 25 % prostriedkov, či z prvého do druhého piliera, alebo naopak. My sme túto možnosť využili a presunuli sme z druhého piliera 18,25 % prostriedkov, čo v absolútnej sume znamená viac ako 345 miliónov eur,” poznamenal.

Po presunoch medzi piliermi tak nakoniec podľa šéfa MPRV do priamych platieb pôjde 3,054 miliardy eur a do PRV 2,076 miliardy eur.

“Do tzv. tretieho piliera, ktorý je plne financovaný zo zdrojov štátneho rozpočtu SR a ktorý nazývame aj programom rozvoja rastlinnej a živočíšnej výroby, ide viac ako 114 miliónov eur. Celkom pôjde do konca roku 2020 na aktivity rozvoja poľnohospodárstva a rozvoja vidieka viac ako 5,350 miliardy eur. To v porovnaní so starým programovacím obdobím znamená nárast o 377 miliónov eur,” dodal.

“Musíme konštatovať, že na základe schváleného dokumentu poľnohospodári, potravinári a malé obce budú mať k dispozícii o takmer 500 miliónov eur menej, ako mali v predchádzajúcom období. Považujeme to za dôkaz zlého rokovania vedenia rezortu pôdohospodárstva s Európskou komisiou (EK). Je nutné pripomenúť, že sľuby vedenia rezortu spred roka sa nenaplnili,” reagoval na Jahnátka podpredseda strany Most-Híd a exminister agrorezortu Zsolt Simon.

Podľa neho sa v znevýhodnených oblastiach zavádza “stropovanie” platieb, vďaka čomu predovšetkým na severe Slovenska platby farmárom klesnú.

“Navyše, farmári v okresoch Levice, Veľký Krtíš, Lučenec, Rimavská Sobota a Revúca budú mať menej pozemkov zaradených do znevýhodnených oblastí, a teda dostanú tiež nižšie platby,” upozornil Simon, podľa ktorého schválený dokument bude mať vplyv aj na počet chovaných zvierat, ako aj na zamestnanosť.

Povinnosť mať zaťaženosť zvieratami na plochu sa podľa Simona zmenila, čoho výsledkom bude pokles stavov zvierat.

“Okrem toho, menej peňazí pôjde aj na modernizáciu poľnohospodárstva a potravinárstva, čo znamená zhoršenie konkurenčnej pozície výroby slovenských potravín,” dodal podpredseda strany Most-Híd.

Zastúpenie EK v SR 13. februára informovalo, že Slovensko bude mať v rámci PRV počas sedemročného obdobia, od roku 2014 do roku 2020, k dispozícii takmer 2,1 miliardy eur, a to 1,545 miliardy eur z rozpočtu EÚ a 534 miliónov eur z vnútroštátnych finančných prostriedkov.