Agrotechnický termín sejby repky ozimnej v našom regióne býval okolo 25.augusta. Tento rok sa však niektorí agronómovia v obavách pred suchom, rozhodli vysievať repku hneď na začiatku augusta, aby zachytili výdatnejšie zrážky v tomto období a zabezpečili vzchádzanie repky. Svoje rozhodnutie odôvodnili tým, že ľahšie bude retardovať kompletne vzídenú a vyššiu repku pred príchodom zimy, ako vyorávať nekompletné porasty. Počasie v poslednom týždni doprialo zrážky takmer na celom území Slovenska, a tak sejba repky vrcholí a prvé sejby už vzchádzajú. Začína nové vegetačné obdobie ozimín, ochrana rastlín sa nanovo rozbieha. Najväčšiu pozornosť venuje agronomická služba eliminácii burín, či už aplikáciou herbicídov pred sejbou repky, takzvanou „ppi“ aplikáciou alebo po sejbe repky, ale ešte pred vzídením burín, teda preemergentne, skratka „pre“. Samotné osivo repky je však hneď po sejbe do pôdy atakované chorobami a škodcami.

Repka ako každá kapustovina trpí pri vzchádzaní padaním klíčiacich rastlín. Toto ochorenie je vyvolané množstvom pôdnych patogénov, z nich sú najrozšírenejšie Olpidium brassicae, Pythium debaryanum a Rizoctonia solani. Vhodným prostredím pre ich rozvoj je chladno a dážď, vyššia hustota porastu a nedostatok svetla. Vzchádzajúce rastlinky sú zaškrcované a hynú. Morenie osiva prípravkom proti chorobám vzchádzajúcich rastlín Vitavax 200 WP odstraňuje riziko napadnutia repky patogénmi z pôdy, nechráni však proti hnedej bakterióze (Xantomonas campestris), ktorá prežíva tiež v pôde na napadnutých odumretých zvyškoch repky alebo hlúbovín. Choroba sa prejavuje na klíčiacich rastlinkách ich presvetlením, neskôr hnednutím až černaním žilnatiny listov a cievnych zväzkov stonky a vylučovaním slizovitej tekutiny na ich priereze. Najvýznamnejším spôsobom prevencie výskytu tejto bakteriózy teda zostáva striedanie plodín.

Ďalšou obávanou bakteriózou je nádorovitosť kapustovitých rastlín (Plasmodiophora brassicae). Šíri sa z pôdy, z napadnutých zvyškov repky alebo hlúbovín a prejavuje sa zaostávaním v raste, žltnutím a deformáciou rastlín. Dá sa ľahko diagnostikovať po vytrhnutí rastlín z pôdy, ak sú na koreňoch nádory rôznej veľkosti a tvaru, na priereze biele. Neskôr stmavnú, zvráskavejú a rozpadnú sa. Tieto nádory sú príčinou nedostatočného zásobovania rastliny výživou. Baktérie prežívajú v kyslej pôde, preto je dôležité vápniť pôdy a na pozemkoch s výskytom nepestovať rastliny z čeľade kapustovitých najmenej 6 rokov.

Tu chcem ešte spomenúť ďalšiu významnú chorobu, ktorá prežíva v pôde v podobe sklerócií a spôsobuje najväčšie straty pri pestovaní repky a slnečnice. Je to biela hniloba repky (Sclerotinia sclerotiorum). Neprejavuje sa na vzchádzajúcej repke, ani ju bezprostredne pri vzchádzaní neohrozuje, treba si však uvedomiť, že ak chceme obmedziť výskyt tejto choroby, je tu možnosť ozdravenia pôdy aplikáciou biopreparátu Contans, ktorý obsahuje spóry parazitickej huby Conyothirium minitans. Aby boli úspešne zlikvidované sklerócia bielej hniloby je potrebné aplikovať Contans do pôdy v predstihu 3-4 mesiace pred sejbou plodiny náchylnej na bielu hnilobu. Znamená to, že teraz na jeseň aplikujte prípravok na pozemky zamorené skleróciami, na ktoré pôjde na jar slnečnica, fazuľa alebo jarná repka. Najideálnejšie je nepestovať na takýchto pozemkoch náchylné plodiny najmenej 3 roky.

Od štádia klíčnych listov môže napádať repku aj pleseň kapustová (Peronospora parasitica). Na listoch sa prejavuje svetlými škvrnami nepravidelného tvaru, ktoré sú na spodnej strane pokryté sivobielym povlakom mycélia. Pri silnom napadnutí môžu rastlinky odumrieť. Najnebezpečnejšie je však až napadnutie šešúľ v období dozrievania. Šíri sa tiež z napadnutých zvyškov rastlín, ktoré nie sú dostatočne hlboko zaorané. K infekcii je potrebná vysoká relatívna vlhkosť vzduchu, ktorá býva v prehustených porastoch a tiež nedostatočná výživa rastlín. Morenie osiva nemá žiadny vplyv na napadnutie touto chorobou, dá sa jej zabrániť len správnou agrotechnikou. Nie sú proti nej autorizované ani fungicídy na foliárnu aplikáciu.

Vzchádzajúcu repku napáda niekoľko druhov škodcov. Najznámejší je krytonos kapustový (Ceutorhynchus pleurostigma). Imágo je podobné všetkým krytonosom, veľké 2-3 mm, popolavej farby bez lesku. Samičky kladú vajíčka jednotlivo do koreňového krčku, aj niekoľko na jednu rastlinu. Vyliahnuté larvy si vytvárajú tzv. hálky podobné nádorovitosti kapustovitých rastlín. V týchto hálkach prezimujú, na jar sa zakuklia a imága vylezú von v májijúni. V minulosti, pokiaľ sa osivo repky insekticídne nemorilo, bývalo napadnutie porastov aj na 100 %, pričom sa rastliny pomerne dobre vyvíjali. Morenie osiva insekticídnymi moridlami celkom potlačilo výskyt krytonosa kapustového.

Oveľa vážnejšie poškodenie porastov môže spôsobiť skočka repková (Psylliodes chrysocephala). Pomerne veľké imága 3-3,5 mm modrozelenej alebo modročiernej farby s kovovým leskom najskôr vyžierajú oválne otvory na klíčnych a pravých listoch repky. Otvory nie sú prederavené, ale jedna pokožka , obyčajne spodná, zostáva zachovaná. Samičky kladú vajíčka do stopiek listov a bylí, prípadne do vegetačného vrcholu, vyliahnuté larvy žerom poškodzujú napadnuté časti rastlín, listy opadávajú a porast je oslabený. Skočka repková môže prezimovať v ktoromkoľvek štádiu vývoja ako vajíčko, larva alebo imágo. Jedna samička nakladie až 70-150 vajíčok. Nebezpečenstvo poškodenia porastu je pri premnožení skočky a tým, že cez poranené listy a stonky prenikajú do rastliny patogény. Zatiaľ boli na Slovensku významné poškodenia zaznamenané len lokálne. Kritické čísla pre ošetrenie proti skočke repkovej sú v štádiu od vzchádzania do štyroch pravých listov repky 10 % a viac zničenej listovej plochy a od štádia štyroch listov a viac 1 imágo na m² alebo 3-5 lariev na rastlinu.

Úplne bežné je však poškodenie skočkami rodu Phyllotreta, ako je skočka kapustová, čierna, čiernonohá a ďalšie. Vyžierajú otvory na klíčnych a pravých listoch repky a pri premnožení spôsobujú holožer. Na plochách obsiatych insekticídne nemoreným osivom, treba pri premnožení zasiahnuť postrekmi. Niekedy treba postrek opakovať aj každý deň. V prípade boja proti skočkám sa najúčinnejšie a najekologickejšie prejavuje morenie osiva autorizovanými moridlami Chinook 200 FS, Elado 480 FS, Cruiser OSR. Na foliárnu aplikáciu sú autorizované insekticídy Decis EW 50, Delta EW 50, Nexide, Rapid, Karate Zeon 5 CS a nový prípravok Markate 50. Uvedené moridlá a insekticídy pôsobia aj na vošky. Na jeseň napáda repku voška broskyňová, jej škodlivosť je zanedbateľná.

Nezanedbateľná je však škodlivosť piliarky repkovej (Athalia rosae). Larvy tohto blanokrídlovca sa liahnu z vajíčok nakladených v malých zárezoch na okrajoch listov repky. Vyžierajú malé otvory na listoch a neskôr, keď dorastú do svojej veľkosti 16-18 mm vyžierajú listy medzi žilnatinou až po najhrubšie žilky. Pri silnom premnožení dokážu spôsobiť holožer. Vyskytujú sa v porastoch okrajovo alebo lokálne, preto je veľmi dôležité prehliadať celé parcely. Larvy dokážu skonzumovať za 24 hodín pri teplote 20°C dvakrát toľko ako vážia. Ich žer trvá asi 4 týždne počas ktorých sa trikrát zvlečú, potom zalezú do pôdy a zakuklia sa. Piliarka má na Slovensku tri generácie do roka, na repke škodí posledná z nich. Vyhovuje jej teplé a suché počasie. Všetky insekticídne moridlá sú autorizované aj proti piliarke. Ak nestačí účinok moridla a tlak škodcu je silný, treba ošetriť na list autorizovanými insekticídmi Vaztak 10 EC, Decis EW 50, Delta EW 50, Nexide a Rapid. Postrek ničí len mladé larvy, dospelé larvy sú odolné. Kritické číslo je 1-2 larvy na 1 rastlinu.

Ďalšou húsenicou, ktorá sa sporadicky vyskytuje vo všetkých oziminách je siatica oziminová (Agrotis segetum). Tieto zavalité sivobiele húsenice, veľkosti 15-40 mm, v noci poškodzujú nadzemné a cez deň podzemné časti rastlín. Žijú v pôde, denné svetlo neznášajú a počas noci sa dokážu presunúť aj 20 m. Na jeseň škodia húsenice 2.generácie, ktoré je nutné ošetrovať ešte mladé, pokiaľ sú citlivé na insekticídy a postrekovať v nočných hodinách alebo systémovými prípravkami. V repke má rozšírený rozsah použitia mimo etikety Nurelle D, ktorý tejto požiadavke plne vyhovuje.

Uvedení škodcovia sa na porastoch repky vyskytujú každoročne aj keď v rôznej intenzite. Nepravidelnými škodcami bývajú v mokrých rokoch a na zamokrených pozemkoch slizniak poľný (Deroceras agreste), slizniak sieťkovaný (Deroceras reticulatum), prípadne slimáky. Ich likvidácia je veľmi ťažká. Autorizované sú návnady Mesurol Alimax v dávke 5 kg a Mesurol Schneckenkorn v dávke 3 kg na hektár.

Tým sa výpočet škodcov na repke nekončí. Od jesene až do jari ju ohrozuje hraboš poľný (Microtus arvalis). Za kritické číslo na jeseň sa považuje 200 aktívnych, teda používaných, nor na hektár. Tento údaj sa zisťuje prechádzaním krížom cez porast 4 krát v dĺžke 100 m a šírke 2,5 m. Pri prechode spočítame všetky aktívne nory (rozpoznáme ich podľa hladkého okraja, nanosených rastlín a trusu), vynásobíme 20 a tým dostaneme číslo na hektár. Pri prekročení kritického čísla vkladajte do nor návnady Ekophos-Alp alebo Phostoxin.

Ing. Alena Škuciová
ÚKSÚP – OOR Topoľčany, dňa 13.8.2012

Signalizácia v ochrane rastlín – predzberové ošetrenie slnečnice a ozdravenie pôdy

Slnečnica ročná nadobúda v podmienkach Slovenska stále väčší význam, jej plochy sa neustále rozširujú. Je to spôsobené aj tým, že po neúspechoch v pestovaní repky ozimnej, po vyorávkach porastov, je slnečnica dobrou alternatívou ako nahradiť výpadok olejnín. Je to dané tým, že slnečnicu vysievame na jar do dobre vyhriatej pôdy, kedy je už o ozimnej repke rozhodnuté a nekompletné porasty sú vyorané. Slnečnica si vie s nedostatkom vlahy dobre poradiť vďaka mohutnému, bohato rozkonárenému koreňu, ktorý môže siahať až do hĺbky 1,5 m a odtiaľ čerpať dostatočnú zásobu vody. Slnečnica tým dobre odoláva suchu a bohatý koreň dokáže zásobovať vodou a živinami túto rastlinu tak, že môže dorásť až do výšky 3 m a priemer úboru môže dosiahnuť až 30 cm. Olejnaté odrody dosahujú výšku 2 m aj priemer úborov je menší. Zaujímavosťou je že sú na ňom dva druhy kvietkov: po obvode žltosfarbené jazykové kvietky a na lôžku úboru drobné trubkovité kvety v počte až niekoľko stoviek, z ktorých sa vyvíjajú olejnaté semená. Stonka je vzpriamená, nerozkonárená, ochlpená a vyplnená bielou vatovitou dreňou, listy sú srdcovité, drsné. Celá rastlina na prvý pohľad pôsobí hydrofilne, obsah vody v pletivách je pomerne vysoký. No a samozrejme všetci poznáme jej vlastnosť otáčať súkvetia za slnkom a tým čerpať veľké množstvo tepla. Tieto dva faktory, voda a teplo, majú však pri pestovaní slnečnice aj negatívnu stránku – sú veľmi priaznivé pre rozvoj chorôb. O chorobách slnečnice sme sa zmieňovali od začiatku vegetácie až do odkvitnutia a musíme o nich písať aj teraz, takmer pred zberom, pretože sú jasne viditeľné, rozpoznateľné v porastoch slnečníc a možno až teraz si dokážeme uvedomiť chyby v ochrane slnečnice proti chorobám. Najvýznamnejšia a najviditeľnejšia choroba je sklerotíniové vädnutie (Sclerotinia sclerotiorum), ktorá sa môže prejavovať aj ako biela hniloba slnečnice. Táto u nás najrozšírenejšia choroba slnečnice je teraz viditeľná veľmi jasne, medzi zdravými, ešte zelenými rastlinami so sklonenými ale stále zelenými úbormi, vytŕčajú z porastu hnedé uschnuté rastliny so sklonenými malými a suchými úbormi. Tieto rastliny boli napadnuté sklerotíniovým vädnutím od koreňa a bázy stonky už v štádiu od fázy 6 listov do vytvorenia puku s priemerom 20 mm, kedy mohla infekcia preniknúť do rastliny cez rany spôsobené cicaním vošiek. Tento druh infekcie je priamo z pôdy zo sklerócií, ktoré za priaznivých podmienok uvoľnia askospóry a infikujú listové ružice alebo priamo mycéliom prerastajú z pôdy do koreňa. Ak je po infekcii vlhko a chladno, patogén prerastie iba do stonky, kde môže prerastať ďalej alebo aj zastaviť rast. Na rastline sa takáto infekcia prejaví tvorbou svetlohnedých škvŕn na stonke. Prvé príznaky si môžeme všimnúť ak rastlina cez poludnie vädne a neskôr zostáva zvädnutá trvale, úbory sú malé, často s hluchými nažkami. Pred zberom slnečnice sa na napadnutých stonkách tesne nad zemou tvorí belavé mycélium a na ňom skleróciá, ktoré dorastajú až do veľkosti fazule a sfarbujú sa do čierna. Celá rastlina z nedostatku živín núdzovo dozrieva, odumiera. Proti primárnej infekcii z pôdy je potrebné ošetrovať slnečnicu hneď na začiatku vývoja od fázy 6 listov, niektorí výrobcovia fungicídov dokonca odporúčajú fázu od 4 pravých listov slnečnice s opakovaním po 10-14 dňoch. Závisí to od toho, či je pozemok na ktorom pestujete slnečnicu infikovaný skleróciami z predchádzajúcich rokov, ak sa na pozemku pestovala slnečnica alebo repka. Skleróciá si totiž udržujú životnosť až 5-7 rokov. Práve prejavy tohto druhu napadnutia sú teraz najviditeľnejšie.

Ak askospóry napadnú slnečnicu až vo fáze kvitnutia, prerastá úborom za 5-7 dní a spôsobí bielu hnilobu slnečnice. Je to teda tá istá choroba, ten istý zdroj sú skleróciá, ale v tomto druhom prípade sa choroba prejavuje na spodnej strane úborov hnedastými mokvajúcimi škvrnami, nažky tiež hnednú, sú pokryté mycéliom a priamo na úboroch sa tvoria skleróciá. Fungicídny zásah je teda potrebný na začiatku aj na konci kvitnutia.

Oddeliť jednotlivé fázy napadnutia sklerotíniou nie je možné. Tá istá infekcia zo začiatku vegetácie sa môže rozrastať v rastline alebo celkom zastaviť rast, všetko záleží od priebehu počasia a sily infekčného tlaku, čiže množstva sklerócií v pôde.

Znovu pripomínam že je tu možnosť ozdravenia pôdy aplikáciou biopreparátu Contans, ktorý obsahuje spóry parazitickej huby Conyothirium minitans. Aby boli úspešne zlikvidované sklerócia, je potrebné aplikovať Contans do pôdy v predstihu 3-4 mesiace pred sejbou plodiny náchylnej na sklerotíniu. Aplikácia sa robí nastriekaním prípravku na pôdu po zbere plodín a následným zapravením do pôdy. Znamená to, že teraz na jeseň aplikujte prípravok na pozemky zamorené skleróciami, na ktoré pôjde na jar slnečnica, fazuľa alebo jarná repka. Najideálnejšie je nepestovať na takýchto pozemkoch náchylné plodiny najmenej 3 roky. Hnojivo Azoter SC obsahuje tiež Conyothirium minitans, aplikuje sa 10-14 dní pred sejbou.

Prežitie sklerócií znižuje aj ďalšia antagonistická huba Trichoderma harzianum u nás autorizovaná v prípravku Trichomil na ošetrenie osiva kukurice.

V článku som sa vrátila k možnostiam fungicídnej ochrany počas vegetácie a po zbere slnečnice. Teraz však máme pred sebou ešte jednu aplikáciu prípravkov pred zberom
slnečnice. Táto aplikácia tiež napomáha eliminácii vplyvov hniloby úborov aj ostatných chorôb na znižovanie úrody semena a vyrovnáva nerovnomerné dozrievanie rastlín, či už vplyvom počasia, chorôb a iných nepriaznivých vplyvov na slnečnicu (búrky, ľadovec, vietor, vtáky). Najvhodnejší typ aplikácie je desikácia. Na desikáciu môžete použiť sólo aplikáciu prípravku Reglone v dávke 2-3 l na ha v dávke vody 300-600 l pri pozemnej alebo 100-150 l pri leteckej aplikácii. Väčšie množstvo vody je potrebné pri bohatších porastoch. Možná je aj kombinácia v TM v dávke 1,5-2 l Reglone + 70-100 l DAM 390 alebo 2-3 l Reglone + 0,7 l Agrovital-u na desikáciu a zníženie zberových strát. Výhodou Reglone je jeho rýchly prienik do rastliny a tak je už 15 minút po aplikácii odolný proti zmytiu dažďom. Desikácia zabezpečí vyrovnanie vlhkosti ešte pred vypadnutím nažiek z najsuchších úborov, preto je dôležité sledovať vlhkosť najzelenších úborov a tá by nemala byť vyššia ako 24 %. Zdesikované porasty uľahčujú kombajnový zber. Okrem vyrovnania dozrievania pri desikácii usychajú aj buriny. Na desikáciu slnečnice je autorizovaný aj prípravok Basta 15 v dávke 2-2,5 l na ha v 300-600 l vody pri pozemnej a 50-100 l vody pri leteckej aplikácii. Basta 15 sa aplikuje na začiatku prirodzeného dozrievania slnečnice asi 7 dní pred zberom.

Na obmedzenie predzberových a zberových strát môžete v predstihu 3-4 týždňov aplikovať sólo Agrovital v dávke 0,7 l na ha, ktorý vytvorí polopriepustnú membránu prírodnej živice a zabráni vypadávaniu nažiek. Aplikácia je možná pozemne v dávke vody 400-500 l alebo letecky 40-100 l vody. Odporúčam v zdravých vyrovnaných porastoch bez burín.

Na uľahčenie zberu je v slnečnici autorizované množstvo glyfosátov. Aplikujú sa vtedy, ak porasty slnečnice prerástli buriny, ktoré by sťažili alebo znemožnili zber. Na zabezpečenie uschnutia burín, ktoré majú pred zberom vytvorenú veľkú listovú plochu, je potrebné aplikovať glyfosáty 14 dní pred zberom a len pozemne v dávke vody 100-200 l na ha. Autorizované sú Roundup Rapid, Roundup Turbo, Roundup Klasik, Roundup Biaktiv, Acomac, Torinka, Kaput Harvest, Glyfonova, Mamba, Glyfogan 480 SL, Dominator, Cosmic, Jetstar, Kapazin, Clinic a Touchown System 4.

Ing. Alena Škuciová
ÚKSÚP – OOR Topoľčany, dňa 20.8.2012