Predstaviteľ DG Agri v Bruseli sa so mnou zvítal a podal mi ruku. Nemohol som si nevšimnúť, že pri poznámke odkiaľ prichádzam sa pousmial. Moja prvá otázka preto smerovala práve k jeho úškrnu. Po počiatočnom ostýchaní a s prísľubom, že si odpoveď nenahrám, mi povedal, že ak sa o Slovensku hovorí, tak je to najmä v súvislosti s dvoma požiadavkami. Vyššie priame platby, ktoré nebudú navyše zastropované. Inak sme vraj skôr tými pasívnymi prijímateľmi informácií o novej Spoločnej poľnohospodárskej politike.

Nemenovanému úradníkovi som sa snažil vysvetliť, že práve zastropovanie je pre Slovensko kľúčová téma, keďže po Českej republike, poberáme v priemere druhé najvyššie priame platby na farmu. Čo sa ale týka priamych platieb na hektár, tu sa nachádzame takmer na chvoste, keď za nami sú len pobaltské štáty s Rumunskom a Portugalskom. Zastropovanie priamych platieb by preto Slovensku v konečnom ukazovateli ešte viac znížilo priemernú platbu na hektár.

O schválení zastropovania sa medzi bruselskými úradníkmi hovorí veľmi otvorene. Pokiaľ slovenskí agropodnikatelia, v dôsledku koncentrácie nášho poľnohospodárstva v druhej polovici dvadsiateho storočia, poberajú v priemere na podnik približne 25 tisíc eur, českí približne 41 tisíc eur, tak priemer v štátoch EÚ je len mierne nad 5 tisíc eur. Zastropovanie priamych platieb nepovažuje za kľúčovú otázku ani náš spojenec v otázke SPP – Poľsko, keď sa tamojší minister pôdohospodárstva Marek Sawicki vyjadril, že „táto téma a jej riešenie nie je pre Varšavu prioritou“.

So zastropovaním priamych platieb by teda naši poľnohospodári mali počítať. Ako o hornej hranici podpôr sa zatiaľ hovorí o 300 tisíc eur, aj keď, ako sa vyjadril pre poľnoinfo.sk hovorca komisára pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, všetko závisí od schváleného rozpočtu Európskej únie na roky 2013 – 2020.

„Ak bude zastropovanie súčasťou novej Spoločnej poľnohospodárskej politiky, zahrnieme do nej také kritéria, ktoré zabezpečia, že sa zamestnanosť na veľkých farmách neohrozí. Uvedomujeme si totiž, že práve Česká republika, Slovensko, ale i niektoré východné oblasti Nemecka majú farmy, ktoré zamestnávajú i viac ako päťdesiat ľudí na plný úväzok. Poslednou vecou, ktorú si želáme je, aby obmedzením podpôr došlo k prepúšťaniu potrebných ľudí,“ uviedol Roger Waite, hovorca komisára Daciana Ciolosa.

Ako sa ďalej hovorca komisára pre poľnoinfo.sk vyjadril, riešením pri schválení zastropovania výšky podpôr by bolo prihliadanie na zamestnanosť. Keď sme sa túto jeho myšlienku snažili rozmeniť na drobné, uviedol, že pri podpore vyššej ako bude strop (napríklad 300 tisíc eur), by bolo potrebné zamestnať viacerých ľudí, ako by bola určená hranica (napríklad 20 zamestnancov). Teoreticky by to mohlo vyzerať tak, že každý zamestnanec, ktorý by bol nad určitú hranicu, by pre podnik znamenal o niečo navýšený strop (napríklad o 10 tisíc eur). Aká bude hranica počtu zamestnancov a taktiež navýšenie prostriedkov na zamestnanca, závisí najmä od prideleného rozpočtu pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka. Už dnes je ale jasné, že ak bude toto kritérium zverejnené v legislatívnom návrhu v októbri, tak sa pri ňom bude vychádzať z určitého historického obdobia.

Myšlienku, ktorú sme počuli už v apríli od komisára Ciolosa, takmer doslovne zopakoval aj jeho hovorca. „Prostriedky, ktoré sa uvoľnia pri stanovení stropu, by mala môcť využiť členská krajina na investície do poľnohospodárstva. To znamená, že o tieto prostriedky nepríde a budú sa o ne môcť uchádzať aj veľké farmy.“

Obmedzenie priamych platieb sa ale nebude dotýkať len tých, ktorí poberajú viac ako často skloňovaných 300 tisíc eur, ale i menších. V Bruseli sa hovorí o tom, že už napríklad tí, ktorí poberajú 100 tisíc eur, by mali mať priame podpory znížené o určité percento. Zastropovanie najväčších hospodárov na pôde sa teda javí ako fakt, ktorý sa podľa hovorcu komisára pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka dotkne približne dvetisíc fariem v Európskej únii.