Jedna z najmodernejších fariem v strednej Európe určených k výkrmu kureniec sa nachádza v okrese Prievidza. Osem hál k jednorazovému zástavu 470 tisíc kureniec vznikalo v rokoch 2003 až 2009 a dnes zamestnávajú 24 pracovníkov.

„Rozhodnutie vybudovať výkrm na zelenej lúke padlo niekedy na prelome milénia. Dôvodom bolo, že predtým sme výrobu realizovali v niekoľkých hydinárňach v Bojniciach a v Zemianskych Kostoľanoch. Jednorazový zástav v tom období dosahoval 110 tisíc kusov a my sme si uvedomovali, že napriek našej snahe investovať do modernizácie, budeme stále zaostávať za modernými hydinovými farmami vo svete,“ hovorí začiatky príbehu novopostavenej farmy Ivan Kaniansky, ktorý sa k poľnohospodárstvu dostal náhodou potom, ako sa na začiatku deväťdesiatych rokov vrátil ako študent zo zárobkov v Grécku. 

„Kamarát chcel požičať peniaze na svoju zamýšľanú podnikateľskú aktivitu, ku ktorej ho inšpiroval inzerát. Mal záujem kúpiť si technológiu na výkrm kurčiat. Keď počul všetky detaily od predávajúceho, zľakol sa zložitosti výroby a cúvol. Ja som sa v mladíckej naivite, entuziazme a najmä bez ďalších vedomostí tejto myšlienky chytil  a technológiu nakoniec kúpil. Nadšenie ale museli nevyhnutne doplniť reálne informácie, ktoré som získaval z dostupnej literatúry,,“ spomína Ivan Kaniansky.

Prvotná neskúsenosť sa postupne premieňali na premyslené kroky, ktoré viedli k cieľu – moderne vybudovanej farmy. Také, ako videl v zahraničí a pri ktorých si už postupne všímal aj nedostatky a niekedy sa sám pristihol pri tom, ako rozmýšľa o tom, ako by sa dali mnohé veci robiť inak.

„Zo zahraničných fariem som sa snažil zobrať si čo najviac informácií a postrehov. Jednoducho vychytať všetky detské choroby, ktoré sa niekedy ani najnovším technológiám nevyhnú,“ hovorí Ivan Kaniansky. Pravdepodobne aj toto je dôvod, že hoci v Chalmovej mali ako jedny z prvých pripravený projekt bioplynovej stanice, doteraz nezačali s jej výstavbou.

„Svoju pozornosť sme momentálne sústredili na fotovoltaiku. Myšlienky bioplynovej stanice sme sa ale nevzdali. Všetko chce len dôsledné premyslenie technológie. Mojim cieľom je zabezpečiť čo najväčšiu nezávislosť farmy. Máme vlastný zdroj vody, spalovňu, farma je producentom elektrickej energie a do naplnenia mojej predstavy nám chýba ešte vykurovanie,“ povedal Ivan Kaniansky. Farma využíva najmodernejšie technológie, keď centrálny počítač, akoby mozog farmy, dokáže riadiť Ivan Kaniansky napríklad cez iphone. V zásuvke taktiež leží pripravený projekt na výstavbu ďalších štyroch hál s kapacitou 220 tisíc kureniec na jeden zástav.

 „V tomto období nie je situácia jednoduchá. V poslednom čase nás podržali práve príjmy z fotovoltaiky. Po fáze, keď sme mohli čerpať prostriedky z Európskej únie, ktoré nám pri našom zámere značne pomohli, sme sa dostali do fázy, kde musí nastať pomoc zo strany štátu nie len z hľadiska dotačnej politiky, ale aj ochrany trhu,“ hovorí s vážnou tvárou Ivan Kaniansky.

Toho trápi práve obsadenie nášho trhu hydinovým mäsom zo zahraničia, ktorého pôvod nie je vždy istý. Stotožňuje sa s návrhom Únie hydinárov Slovenska, že povolenie na rozrábku hydiny by mali byť viazané na hydinový bitúnok.

„Na Slovensku existujú desiatky spoločností, ktoré majú povolenie na predaj a prebaľovanie hydiny, pritom máme len troch spracovateľov hydiny. Mám obavu, že ak sa s týmto stavom nezačne niečo robiť a k spotrebiteľom sa často aj klamstvom dostane prebalená zahraničná produkcia označená ako slovenská, tak sa i naďalej bude znižovať dopyt po síce o niekoľko centov drahšom slovenskom výrobku, ale určite kvalitnejšom. Ak sa dostaneme na kritickú hodnotu výroby mäsa, hydinárskym závodom sa môžu fixné náklady tak významne prejaviť v hospodárskom výsledku, že sa na Slovensku so spracovaním hydiny jednoducho prestane,“ hovorí o scenári, ku ktorému sa pomaly blížime Ivan Kaniansky. Druhým dychom ale dodáva, že jeho cieľom nie je, aby spotrebiteľ preplácal našu hydinu o desiatky percent.

 „Od obchodných reťazcov len žiadame, aby na svojich pultoch ponúkali aj hydinu, ktorá je napríklad o 10 – 15 centov drahšia, ako tá, ktorej pôvod, chovateľské podmienky, ale najmä kvalita sú často otázne. A nech sa rozhodne spotrebiteľ. Náš profit bude jedine to, že môžeme vo svojom podnikaní naďalej pokračovať,“ povedal Ivan Kaniansky a jeho slová potvrdzuje aj štatistika Únie hydinárov Slovenska, ktorá hovorí, že súčasná marža chovateľa sa pohybuje na úrovni jedného percenta. Marža spracovateľa dosahuje 2 až 3 percentá,  čo je oproti 20 až 108 percent obchodu naozaj hra s ekonomickou podstatou tejto výroby na Slovensku.